Svätý Tomáš Morus: Životopis mučeníka

Sviatok sv. Tomáša Mora si pripomíname 22. júna. Málokedy sa stretá jemnosť s veľkosťou a vážnosť s humorom tak, ako nám o tom svedčia dejiny, keď nám predstavujú osobu anglického humanistu, štátnika, otca rodiny a mučeníka - sv. Tomáša Mora.

Portrét Thomasa Mora od Hansa Holbeina mladšieho

Ranný život a vzdelanie

Svätý Tomáš More (latinsky Morus) sa narodil roku 1477 alebo 1478 v Londýne. Jeho životnú cestu ovplyvnila nielen skutočnosť, že jeho otec John More bol úspešný londýnsky právnik a kráľovský sudca, ale aj odporúčania canterburského arcibiskupa Johna Mortona, mimoriadne vzdelaného človeka, u ktorého sa stretávali spisovatelia, učenci, cestovatelia a diplomati a v ktorého spoločnosti sa mal možnosť v mladosti pohybovať. Tomáš dostal dobrú výchovu a dôkladné humanistické vzdelanie.

Disciplinovaný a usilovný Tomáš zvládol právnické štúdiá veľmi úspešne. Istý čas bol na výchove v dome kráľovského kancelára kardinála Mortona, neskôr študoval na canterburskom kolégiu a od roku 1492 na oxfordskej univerzite. Štúdium práva začal v Oxforde a pokračoval na právnických školách v Londýne. Ako 23-ročný sa stáva advokátom. Jeho vedomosti už v tomto veku boli mimoriadne, ale zároveň sa stal známym aj svojou nezištnosťou a spravodlivosťou, takže celkom prirodzene sa už ako 25-ročný, v roku 1504, stáva členom Dolnej snemovne parlamentu, o rok nato aj sudcom Najvyššieho súdu. Tomáša Mora pokladali za najlepšieho právnika vtedajšieho obdobia.

Tomášova charakternosť sa prejavila veľmi zreteľne pri vykonávaní advokátskej praxe. Na jednej strane bol tento učený právnik nepodplatiteľným zástancom zákona, no na druhej strane mal veľké porozumenie pre ľudí, najmä pre chudobných, ktorí sa dostali do rozporu so zákonom. Ľudia čoskoro vybadali, že v Tomášových rukách zákonník slúži všetkým bez rozdielu, pričom sa rešpektujú v prvom rade práva a záujmy jednoduchého človeka.

No paragrafy nemohli celkom uspokojiť jeho veľkého ducha, túžiaceho po plnosti vedy a po hĺbkach duchovného života. Preto sa na štyri roky utiahol do kartuziánskeho kláštora, kde sa zahĺbil do štúdia filozofie a teológie a kde žil aj intenzívnym duchovným životom. V tom období nadviazal trvalé priateľstvo s veľkými humanistami Erazmom Rotterdamským a Johnom Coletom. Teológ John Colet sa stal aj Tomášovým duchovným vodcom.

Niektorí pokladajú Tomášov pobyt v kláštore za náznak jeho úmyslu stať sa rehoľníkom. Nemáme však jasné dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť takúto domnienku. Faktom ostáva, že roku 1503 sa Tomáš More vrátil do verejného života, na ktorý ho predurčovala jeho právnická kvalifikácia. Jeho myslenie a počínanie neostalo iba v zajatí paragrafov, ale pôsobili naňho aj jeho filozofické a teologické vedomosti a predovšetkým citlivé kresťanské svedomie, živené hlbokým duchovným životom.

V tom čase sa Tomáš aj oženil. Jeho manželkou sa stala roku 1505 Jana Coltová, najstaršia dcéra vidieckeho šľachtica. Ich manželstvo bolo šťastné. Jeho šťastie dopĺňali štyri pekné deti (tri dievčatá a jeden chlapec), ktoré sa narodili v období piatich rokov. Jeho hlboký smútok mu nebránil myslieť na štyri malé deti, ktoré súrne potrebovali materskú opateru. Preto sa Tomáš už o mesiac znovu oženil. Vzal si vdovu, ktorá sa volala pred výdajom Alica Middletonová, bola energická a dosť popudlivá. No bola dobrá gazdiná a voči deťom sa správala ako pravá matka. A to bolo najdôležitejšie. Tomáš More bol veľmi starostlivý otec. Ani v čase svojej najväčšej zaneprázdnenosti nezabúdal na deti. Aby im zabezpečil čo najlepšie vzdelanie, vydržiaval dobrého domáceho učiteľa, ktorého podľa potreby dopĺňal svojimi vedomosťami.

Politická kariéra a konflikt s kráľom

Mladý poslanec však skoro skúsil, akú nevďačnú úlohu má charakterný politik. Vtedajší kráľ Henrich VII. požiadal parlament, aby odhlasoval mimoriadnu daň, z ktorej chcel kráľ dať veno svojej dcére Margite. Tomáš More pokladal túto daň za nespravodlivé zaťaženie ľudu a zanietenou rečou v parlamente prekazil jej schválenie.

Niekoľko rokov života v ústraní využil Tomáš na cestu do Európy, kde sa zoznámil s vedeckým životom na louvainskej a parížskej univerzite. Medzitým roku 1509 zomrel kráľ Henrich VII. Jeho nástupcom sa stal syn Henrich VIII. Tomáš More sa mohol znovu viac zapojiť do verejných funkcií. O mimoriadneho právnika sa však začal zaujímať mladý kráľ. Roku 1515 ho poveril diplomatickým poslaním vo Flámsku, kde Tomáš vo voľných chvíľach napísal knihu (akýsi druh fantastického románu) Utópia, v ktorej predkladal svoje predstavy o ideálnom usporiadaní spoločnosti.

Titulná strana diela Utópia

Roku 1517 Henrich vymenoval Tomáša za kráľovského radcu a roku 1521 mu udelil šľachtický titul aj s malým panstvom Chelsea na západ od Londýna. Tam si More vystaval priestranný dom, v ktorom bolo viac miesta pre početnú rodinu ako v Londýne. V tom istom roku bol Tomáš vymenovaný aj za správcu kráľovskej pokladnice.

Kráľ prejavoval Tomášovi Morovi mimoriadnu dôveru a žiadal ho o spoluprácu aj v neúradných podujatiach. Tak využil jeho pomoc pri zostavovaní spisu o sviatostiach, v ktorom bránil katolícku náuku proti Martinovi Lutherovi. Protestantský odboj proti Cirkvi sa Tomáša veľmi dotkol. Nezakrýval si oči pred nedostatkami v Cirkvi. Vedel na ne jasne poukázať, odmietnuť ich a naznačiť cestu k náprave. Ale na druhej strane videl i neúprimnosť novátorov, ktorí nechceli vidieť, čo je v Cirkvi dobré, a jednostranným poukazovaním na chyby, prípadne ich zveličovaním, iba zastierali svoje osobné záujmy. Roku 1523 More vydal spis Responsio ad Lutherum (Odpoveď Lutherovi). V ďalších rokoch napísal veľké polemické traktáty proti iným anglickým novátorom.

Roku 1529 kráľ Henrich VIII. vymenoval Tomáša Mora za lorda kancelára. Bola to po kráľovi najvyššia hodnosť, asi ako dnešný premiér. Pre Tomáša to bolo najvyššie miesto, ktoré mohol dosiahnuť, a pre kráľa zasa najlepšia voľba, akú mohol urobiť. Zdalo sa teda, že všetko je v najväčšom poriadku. A predsa nebolo. Kráľ totiž už od roku 1527 vyjednával s pápežom o vyhlásení neplatnosti svojho manželstva s Katarínou Aragónskou. Keď sa mu to nepodarilo prostredníctvom dlhoročného kancelára kardinála Wolseya, skúsil dosiahnuť svoj cieľ pomocou taktného a vysoko váženého Tomáša Mora, s ktorým ho spájalo aj dlhoročné osobné priateľstvo. Spočiatku naňho síce nenaliehal a uspokojil sa Tomášovým bezchybným vybavovaním politických záležitostí. Ale neskôr skúšal rozličným spôsobom získať charakterného kancelára na svoju stranu vo veci rozluky s Katarínou. Tomáš úprimne osvedčoval kráľovi svoju vernosť a ochotu splniť mu akékoľvek želanie, ktoré sa neprotiví kresťanským zásadám. To kráľ však dobre vedel, no chcel čosi viac.

Keď Tomáš videl, že napätie medzi ním a Henrichom vzrastá, vzdal sa roku 1532 kancelárskej hodnosti. Okrem miesta a kráľovskej priazne stratil takto aj prameň hmotného zabezpečenia svojej rodiny, lebo na rozdiel od iných vyšších úradníkov si počas svojej kariéry nenahromadil nijaké bohatstvo. Bývalý kancelár vedel, že tým sa jeho kalvária nekončí.

Uväznenie a poprava

Roku 1534 ho kráľovi úradníci vyzvali, aby prisahal na zákon o nástupníctve potomkov druhej Henrichovej ženy. Tomáš nemal proti nástupníctvu námietky. Ale keďže zákon popieral platnosť prvého kráľovho manželstva a pápežovu právomoc v tejto veci, charakterný obranca spravodlivosti a kresťanských zásad nemohol prisahať. Thomas More odmietol zložiť prísahu vernosti kráľovi a ten ho následne dal uväzniť v Toweri.

Na Tomáša iste zle pôsobilo ubíjajúce väzenie, ale najťažšie mu padlo odlúčenie od milovanej rodiny. Jeho väznitelia to vedeli. Preto rozličnými sľubmi získali jeho ženu a najmilšiu dcéru Margitu, aby navštívili väzňa a prehovorili ho k požadovanej prísahe. Tak sa Tomáš dostane na slobodu a bude zasa všetko ako predtým. Ženy boli ochotné urobiť čokoľvek na záchranu milovaného muža a otca. Prišlo k srdcervúcemu stretnutiu. Tomáša veľmi potešila nečakaná návšteva drahých bytostí, ale otriasla ním ich pokušiteľská úloha.

Morovi trýznitelia sa neuspokojili iba s väzením. Jeho život, hoci aj v temnote towerskej pevnosti, bol pre nich stálou výčitkou. Preto siahli k poslednej možnosti: nútili väzňa, aby prisahal na zákon, podľa ktorého je kráľ najvyššou hlavou cirkvi v Anglicku. Tomáš samozrejme odmietol.

Tomáša Mora popravili sťatím 6. júla 1535. Jeho hlavu nastokli na kôl, na ktorom bola predtým hlava biskupa Fishera, a vystavovali ju celý mesiac na Londýnskom moste. Keď ju mali hodiť do rieky, dcére Margite sa ju podarilo získať a pochovať v hrobke rodiny svojho muža Ropera.

Tower of London, kde bol Tomáš Morus väznený a popravený

Dielo a odkaz

Prezentoval ho predovšetkým vo svojej knihe De optimo rei publicae statu, deque nova insula Utopia, známejšej pod kratším názvom Utópia (1516). Predstavu pozemského raja pretaviť na skutočnosť sa mu nepodarilo, no svoje morálne zásady v živote dôsledne napĺňal. S koncom jeho života sa zrútil aj ideál „kresťanského humanizmu“.

V texte Utópie vyložil svoje politické, etické, ale aj teologické názory. Utópia predstavuje Morov imaginárny ostrov, ktorého názov v sebe skrýva odkaz na grécke slová pre „blažené miesto“ a „nikde“. Text vznikol v roku 1516 počas Morovho prázdninového pobytu v Antverpách. Kombinácia dialógu a rozprávania predstavuje originálny literárny útvar.

More analyzuje nielen rozklad rodín, ktoré prišli o tradičný zdroj obživy, ale zároveň aj ukazuje zákonitý ekonomický efekt, ktorý prináša koncentrácia kapitálu. K myšlienke, že vlastníctvo a peniaze nemôžu byť mierou všetkého, sa často vracia. V Utópii je všetko racionálne usporiadané tak, aby nebolo nespravodlivosti, biedy, aby ľudia nemuseli kradnúť a podvádzať.

Ďalšie významné diela:

• Dialóg o kacírstvach (A Dialogue Concerning Heresies, 1529)
• Richard III.

Skutočne vynaložil všetko úsilie, aby jeho dom bol zdrojom šťastia a zároveň malou rodinnou školou. Tomáš sám, ako aj dobre vyškolení učitelia, vyučovali humanistické a vedecké disciplíny, ako aj kresťanské učenie piatim dievčatám a chlapcovi, ktorí tam žili. V liste jednému z vychovávateľov však jasne určuje poradie dôležitosti vo vzdelávaní: „Základom by pre nich mal byť cnostný život; štúdium by malo byť až na druhom mieste; preto by mali študovať tie predmety, ktoré ich vedú k vernosti Bohu, láske k blížnemu, skromnosti a kresťanskej pokore pred sebou samými. Potom im pripadne milosť života s dobrou povesťou; potom sa nebudú báť pomyslenia na smrť, lebo ich srdcia budú naplnené pravou radosťou“.

Kanonizácia a úcta

Tomáš More bol vyhlásený za svätého spolu s biskupom Jánom Fisherom roku 1935. Medzičasom sa mu dostalo úcty aj od tých spolurodákov, ktorých predkovia ho zabili.

Po Morovi sú dodnes pomenované inštitúcie, kostoly, vzniklo Centrum pre štúdiá Thomasa Mora v Dallase, Spoločnosť Thomasa Mora, Právne centrum Thomasa Mora aj vedecký časopis Moreana.

Svätý Ján Pavol II. napísal: „Práve pre svedectvo, až po vyliatie jeho krvi, o prvenstve pravdy pred mocou, je svätý Tomáš Morus uctievaný ako trvalý príklad morálnej dôslednosti. A aj mimo Cirkvi, najmä medzi tými, ktorí sú povolaní riadiť osudy národov, je jeho postava uznávaná ako zdroj inšpirácie“.

Tomáš Morus žil síce pred 500 rokmi, ale aj dnes môže byť pre nás príkladom a vzorom. O jeho živote sa nám zachovalo viacero dokumentov, diel alebo svedectiev. Bol výnimočný ako právnik, politik, sudca, kresťan, manžel, otec detí, ako človek. Pasoval sa s obdobnými starosťami a ťažkosťami ako my. Inšpiráciou pre nás môže byť jeho jasný hodnotový rebríček, kde na prvých miestach boli Boh, manželka a deti.

Prehľad dôležitých udalostí v živote sv. Tomáša Mora:

Pozývame vás na uctenie relikvií niektorých našich svätých. Veriaci si môžu relikviu uctiť pred a po sv. omšiach v priebehu celého týždňa. V prípade vážnej potreby veriacich je možné dohodnúť sa aj na individuálnej úcte v priebehu dňa kontaktom s p. Rafaelom OP.

Význam relikvií v živote Cirkvi vám vysvetlí aj video „Načo sú nám relikvie?“

O význame uctievania relikvií hovorí aj spišský biskup Mons.

Použité zdroje:

• ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom.

tags: #matus #svatec #mucenik