Otázka, prečo Boh dopúšťa utrpenie a trest v našich životoch, je jednou z najťažších a najčastejších otázok, s ktorými sa veriaci stretávajú. Mnohí si kladú otázku: "Prečo Boh tak robí s nami?"
Odpoveď na túto otázku je komplexná a zahŕňa niekoľko aspektov, ktoré je potrebné zvážiť.
Božia spravodlivosť a milosrdenstvo
Posvätný autor hľadá odpoveď na otázku, ktorú si kladie rozptýlený a skúšaný Boží ľud. Odpoveď apeluje zároveň na Božiu spravodlivosť a milosrdenstvo: "Bude vás trestať za vaše zločiny a zas sa nad vami zľutuje" (Tob 13, 5). Trest sa javí ako určitý druh božskej pedagogiky, v ktorej posledné slovo je predsa vždy vyhradené milosrdenstvu: "On trestá aj sa zmilúva, on zvrhne až na dno podsvetia a svojou velebnosťou vyvádza zo záhuby." (Tob 13, 2)
Môžeme teda celkom bezvýhradne dôverovať Bohu, ktorý nijako neopúšťa svoje stvorenie. Ba slová hymnusu vedú až k perspektíve, ktorá dáva samej situácii utrpenia spásonosný význam tým, že z vyhnanstva robí príležitosť na svedectvo o_Božom diele: "Oslavujte ho, synovia Izraela, pred očami národov, lebo on vás roztrúsil medzi ne a tam ukázal svoju slávu" (Tob 13, 4).
Z tohto pozadia čerpajú svoj výraz slová nášho hymnusu. Pozývajú nás hľadieť hore, k „Bohu, ktorý žije naveky“, k jeho kráľovstvu, ktoré „trvá po všetky veky“.
Utrpenie ako príležitosť na svedectvo
Od tejto výzvy, aby sme videli vo vyhnanstve prozreteľnostný kľúč, môže sa naša úvaha rozšíriť na zamyslenie nad tajomným pozitívnym zmyslom, aký nadobúda stav utrpenia, keď ho prežívame v odovzdaní sa do Božích zámerov. Už v Starom zákone naznačujú túto tému rozličné úryvky. Stačí myslieť na príbeh, vyrozprávaný v Knihe Genezis o_Jozefovi, ktorého bratia predali (porov. Gn 37, 2-36) a ktorému bolo určené, aby bol v budúcnosti ich záchrancom.
A ako by sme mohli zabudnúť na Knihu Jób?! Tu je priamo nevinný človek, ktorý trpí a nevie si vysvetliť svoju drámu inak než tým, že sa odovzdá Božej veľkosti a múdrosti (porov. Jób 42, 1-6).
K hriešnikom, ktorí sú trestaní za svoje neprávosti (porov. v. 5) obracia sa Tobiho hymnus s výzvou na obrátenie a otvára obdivuhodnú perspektívu „vzájomného“ rozhovoru medzi Bohom a človekom: "Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete pred ním konať pravdu, on sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár" (v. 6).
Je veľmi výrečné používanie tohto slova „obrátenie“ pre tvora a Boha, a to dokonca v rozličnom význame. Ak autor chválospevu myslí azda na dobrodenia, ktoré sprevádzajú Boží „návrat“ alebo na obnovenú priazeň k ľudu, my musíme predovšetkým vo svetle Kristovho tajomstva myslieť na dar, ktorý spočíva v samom Bohu. Jeho potrebuje človek ešte skôr než jeho dary.
Ak je Boh dobrý, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? | #099 chcemviac podcast
Boh ako Otec
A práve preto chválospev obracia náš pohľad na Boha chápaného ako Otca a vyzýva nás na dobrorečenie a chválu: "Náš Pán je aj naším otcom" (v. 4). Tu cítime zmysel osobitného „synovstva“, ktoré Izrael zakusuje ako dar zmluvy a ktoré pripravuje tajomstvo vtelenia Božieho Syna.
Stačilo by pomyslieť na podobenstvo o_milosrdnom otcovi, ktoré rozpráva evanjelista Lukáš. Na obrátenie márnotratného syna otec neodpovedá len odpustením, ale nekonečne nežným objatím sprevádzaným radosťou a oslavou: "Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho" (Lk 15, 20).
Výrazy nášho chválospevu sú v línii tohto dojemného obrazu z evanjelia. A z toho pramení potreba chváliť Boha a ďakovať mu: "A teraz pozrite, čo s vami urobil, a oslavujte ho celým svojím hlasom. Velebte Pána spravodlivosti a chváľte Kráľa vekov" (v. 10).
Božia výchova a starostlivosť
Autor listu sa teda takto snaží svojich adresátov povzbudiť, aby neochabovali vo viere a v dôvere v Boha, jeho dobrotu a starostlivosť, aj napriek tomu, že musia znášať isté ťažkosti. Chce im pomôcť vnímať ich ako súčasť Božej výchovy, ktorá sa síce v prítomnom momente môže zdať nepochopiteľná, avšak vzhľadom na charakter Božej dobroty, nemôže byť nikdy zameraná na uškodenie človeku.
Boh človeka sprevádza a vychováva ho na jeho ceste života. Na takéto a podobné otázky odpoveďou v žiadnom prípade nie je to, že by sa Boh odvrátil od človeka, ktorý Mu dôveruje, alebo že by ho trestal.
Naopak, skutočnosť je taká, že Boh má nespočetné množstvo rád do každej oblasti nášho života a keby sme sa nimi riadili, vyhli by sme sa v živote problémom.
Vo svetle tohto poznania pozemský život veriaceho človeka, ktorý rešpektuje Božie slovo, ovplyvňujú dva faktory. Jedným z nich je biblická viera, ktorá je schopná uchopiť a aplikovať Božie požehnania a zasľúbenia, a tým druhým je schopnosť, ktorá nám pomáha orientovať sa v neviditeľných princípoch, ktorými Boh riadi a udržuje všetky segmenty sveta.
Túto schopnosť nazývame jednoducho - múdrosť. Múdrosť teda nie je akási abstraktná vec, ale poznanie Božích zákonitostí, ktoré zaisťujú poriadok vo svete, a táto schopnosť nám potom vo svetle týchto poznaní ukáže správne rozhodnutia.
Zhrnutie
Pochopenie, prečo Boh dopúšťa utrpenie a trest, si vyžaduje hlbokú vieru, odovzdanosť a snahu o poznanie Božích zámerov. Trest sa javí ako určitý druh božskej pedagogiky, v ktorej posledné slovo je predsa vždy vyhradené milosrdenstvu. Dôležité je nezabúdať, že Boh je milujúci Otec, ktorý sa o nás stará a chce pre nás len to najlepšie.
