Matúšovo Evanjelium: Obsah, Kontext a Význam

Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt) je jednou z kníh Nového zákona a jedným zo štyroch evanjelií, ktoré opisujú život Ježiša Krista. Slovo evanjelium pochádza z gréckeho slova εὐαγγέλιον (euangelion), čo znamená radostnú zvesť o príchode panovníka. V kresťanstve sa pod týmto pojmom začalo označovať hlásanie Krista o Božom kráľovstve. Po Ježišovej smrti sa ako evanjelium označovalo kázanie o Kristovi a jeho učení.

Apoštoli hlásali evanjelium ústne Židom i Grékom, aby z nich urobili Kristových učeníkov, veriacich kresťanov. Ale aj po ich obrátení im bolo treba ďalej vysvetľovať Ježišovo učenie, ktoré sa malo pre nich stať pravidlom pre ich život. Preto ho bolo treba aj písomne zaznačiť a zachovať.

Podľa cirkevnej tradície sa evanjelium pripisuje apoštolovi Matúšovi. Biblisti zastávajú názor, že hlavným prameňom pre Matúšovo evanjelium bolo Evanjelium podľa Marka. Zvyšný materiál bol prebratý väčšinou z prameňa logií Q (pravdepodobne prebratého z tradície).

Bádatelia mimo kresťanstva pochybujú o tom, že autorom evanjelia je apoštol Matúš a prikláňajú sa skôr k anonymnému autorovi. Niektorí tak isto uvažujú o tom, že evanjelium nie je pôvodné, ale pochádza z dvoch zdrojov (tzv. dvojzdrojová hypotéza). Jedným by malo byť Evanjelium podľa Marka a druhým akýsi ďalší neznámy hypotetický zdroj. Iná skupina bádateľov zase naopak predpokladá, že Matúšovo evanjelium bolo napísané skôr a Marek ho použil ako zdroj pre svoje evanjelium.

Z evanjelia priamo nevyplýva, kedy bolo napísané. Podľa kresťanskej tradície Evanjelium podľa Matúša napísal očitý svedok Ježišovho pôsobenia, apoštol Matúš, okolo roku 60. Pôvodne bolo napísané po aramejsky, rečou, ktorou sa hovorilo vo vtedajšej Palestíne. Asi o 20 rokov neskôr bolo preložené do gréčtiny. Aramejský originál sa stratil, ale jeho grécky preklad sa rozšíril po celom vtedajšom kresťanskom svete, ako prvý úradný apoštolský spis o Kristovi.

Matúšovo evanjelium bolo určené predovšetkým kresťanom, ktorí vyznávali pôvodne židovské náboženstvo. Preto jeho autor predpokladá znalosť náboženských, politických a spoločenských pomerov v Palestíne v Kristových časoch a zároveň predpokladá aj znalosť Starého zákona, ktorý často cituje, alebo sa naň odvoláva. Obsahuje až 65 odkazov na Starý zákon, z čoho až 43 sú doslovné citáty.

Cieľom Matúšovho evanjelia bolo dokázať, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš, prisľúbený Židom starozákonnými prorokmi. Pri každej príležitosti poukazuje na to, ako sa starozákonné proroctvá splnili v Kristovi. Matúšovo evanjelium posilňovalo kresťanov pochádzajúcich zo židovstva najmä pri prenasledovaní od samotných Židov, ktorí čakali iného, politického Mesiáša, ktorý by ich oslobodil z moci nenávidených Rimanov. Matúš im vo svojom evanjeliu vysvetlil, že Vykupiteľ už prišiel, iného čakať nemožno, a že Kristovo vykúpenie má hlbší význam ako politické oslobodenie, lebo ono vyslobodzuje z hriechu a umožňuje vstup do Božieho kráľovstva.

Usporiadanie Matúšovho evanjelia je viac systematické a vecné ako chronologické. Časové usporiadanie jednotlivých udalostí ustupuje do pozadia pred systematickým opísaním Ježišových rečí a skutkov. Evanjelium podľa Matúša je tak isto ako všetky biblické knihy rozdelené na kapitoly a verše, ktoré sú očíslované. Pri citácii z biblických kníh, alebo pri odvolávaní sa na určitú pasáž sa uvedie jej číslo. Napríklad, už uvedený Ježišov citát: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) možno nájsť v 5. hlave (kapitole) a v 17. verši.

Niektorí kritici toto evanjelium obviňujú aj z toho, že niektoré pasáže v knihe sú antisemitské a že tieto pasáže ovplyvnili spôsob, akým kresťania nazerali na Židov, obzvlášť v stredoveku.

Evanjelium podľa Matúša poslúžilo ako námet pre jeden z najvýznamnejších filmov s biblickou tematikou - Evanjelium podľa Matúša režiséra Piera Paola Pasoliniho z roku 1964. Režisér vo svojom filme použil striktne doslovné citácie z Matúšovho evanjelia. Celý film vznikol v autentickom prostredí zaostalého talianskeho kraja Basilicata a hrali v ňom výhradne neherci, pričom Máriu hrá Pasoliniho matka.

Fragment Matúšovho evanjelia

Štruktúra a Obsah Matúšovho Evanjelia

Matúšovo evanjelium je možné rozdeliť do niekoľkých hlavných častí:

1. Rodokmeň Ježiša Krista (Mt 1, 1-17): Ukazuje, že Pán Ježiš pochádza skutočne z Abrahámových potomkov a z Dávidovho rodu podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi.
2. Narodenie Ježiša Krista (Mt 1, 18-25): Opisuje udalosti spojené s narodením Ježiša, vrátane zjavenia anjela Jozefovi a Márii.
3. Reč na vrchu (Mt 5-7): Obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.

Rodokmeň Ježiša Krista

Rodokmeň Ježiša Krista ukazuje, že Pán Ježiš pochádza skutočne z Abrahámových potomkov (Gn 12, 3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7, 12-16) podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi. "Syn Dávidov" je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov; tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. "Kristus" je grécke slovo; je to preklad hebrejského slova "Mesiáš", po slovensky "Pomazaný". Pomazaním olejom sa v Starom zákone ustanovovali a uvádzali do úradu králi, kňazi a proroci. Kristus je Kráľ, Veľkňaz a Prorok. Kristus, ako potomok Abrahámov a Dávidov, vystupuje v dejinách ako stredobod všetkého, čo Boh urobil pre spásu ľudského pokolenia. Až po Ježiša trvá príprava na spásu. Ježiš spásu uskutočňuje a s ním prichádza na svet prisľúbené Božie kráľovstvo.

Tento rodokmeň symetricky vyjadruje tri obdobia dejín spásy a dejín vyvoleného národa: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od babylonského zajatia po Krista. Každé obdobie je zastúpené symetricky 14 rodmi, hoci ich v skutočnosti bolo oveľa viac. Preto »mal syna« tu nemusí znamenať vždy bezprostredného otca. V rodokmeni sa uvádzajú aj štyri ženy, z toho tri cudzinky, ktoré počali v nezákonitej situácii. Tým sa naznačuje, že Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí, Židov i pohanov.

Narodenie Ježiša Krista

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Zasnúbenie u Židov bolo už pravým manželstvom. Len ešte "spolu nebývali" a až asi po roku manžel - snúbenec "prijal manželku" do svojho domu. Manžel u Židov mohol manželku prepustiť, ale musel jej dať priepustný list, v ktorom bola uvedená aj príčina prepustenia. Jozef nepomýšľal na takéto úradné prepustenie. Bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo. Duch Svätý poučil Jozefa, že Mária sa v panenstve stala matkou Božieho Syna; preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením ani po narodení Božieho Syna. To je učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať. Výraz "ale nepoznal ju, kým neporodila syna," je hebraizmus a doslovný preklad latinského textu, ktorý podľa zmyslu treba chápať: A bez toho, že by s ňou nažíval, porodila syna. Ostatné časti evanjelia, ako aj tradícia Cirkvi predpokladajú ustavičné panenstvo Panny Márie.

Reč na vrchu

Reč na vrchu obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti. Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

• „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
• Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
• Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
• Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
• Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
• Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
• Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
• Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
• Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.

Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!« No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!« No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je »áno - áno«, »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.

Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Reč na vrchu

Teologický Význam Evanjelia

Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali. Ako dôkaz, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Matúš cituje Starý zákon. Miesto Izraela v dejinách spásy zaujala Cirkev ako pravý Boží ľud, pozostávajúci zo Židov i pohanov, postavená na skale, ktorou je Peter. Ježiš je Syn živého Boha, definitívny zákonodarca a učiteľ.

Evanjelista to osobitne vyzdvihuje najmä v záverečnej formule piatich Ježišových veľkých rečí: reč na vrchu (hl. 5-7), reč pri vyslaní Dvanástich (9, 35-11, 1), reč o nebeskom kráľovstve (hl. 13), reč o správnom poriadku v cirkevnom spoločenstve (18, 1-35), reč proti farizejom a zákonníkom (hl. 23) a reč o posledných veciach (hl. 24-25). Najväčším Božím príkazom je prikázanie lásky (porov. 22, 34-40), ktoré prikazuje milovať nielen blížnych, ale aj nepriateľov (porov. 5, 43-48); toto základné prikázanie má ústredné miesto aj v reči na vrchu (porov. 7, 12; pozri aj 18, 23-35 a 19, 19). Ekleziologický záujem evanjelistu sa prejavuje najmä v stati o Petrovom primáte v Cirkvi, o ktorom sa hovorí iba v Matúšovom evanjeliu (porov. 16, 18 n.). Ježišovým zmŕtvychvstaním sa všetkým ľudom otvorila cesta spásy: všetci sa majú stať Ježišovými učeníkmi a deťmi nebeského Otca.

Prehľad Kľúčových Tém v Matúšovom Evanjeliu

tags: #matusovo #evanjelium #obsah