Meno Ježiš v rôznych jazykoch a jeho význam

Meno Ježiš má hebrejský pôvod. Jeho prepis z hebrejčiny do slovenčiny je Jehošua. Používa sa aj skrátená verzia Ješua.

V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis - Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27).

V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená - Jésús.

Lea máš pravdu, že sa tam nenachádza. Knihy v stredoveku prepisovali mnísi a z ich nesprávnych prepisov vznikali nesprávne anomálie...Hebrejské pomenovanie Boha tvoria štyri písmená hebrejskej abecedy JHVH (hebrejčina nemá samohlásky) a v rôznych jazykoch sa JHVH vyslovuje ako Jahve... a zlým prepisom sa začal neskôr používať výraz aj Jehova. Nesprávne pomenovanie Jehova si Ch.T. Russell zobral za alfu a omegu svojej dogmy Svedkov Jehovových.

Keďže gréčtina nepozná hlásky »j« a »š« , zmenila skrátenú formu Ješua na Iesua. Príznačný grécky zvuk získalo to slovo prešmyčkou koncového »a« na koncovku »s«, čím vznikla grécka forma Iesous.

Jehošua je zložené slovo. Skladá sa zo skrátenej formy Božieho mena - JH a slova hošia - zachrániť. Význam tohto mena znie »Jehovah zachráni«, respektíve »Jehovah zachraňuje«.

Symbolický význam mena Jehošua natrvalo oznamuje, že »JeHoVaH je záchrana (spasenie)«.

V židovskom náboženstve sa rovnakej úcty dostávalo menu Jahve. Vyslovoval ho len veľkňaz raz do roka počas židovského sviatku zmierenia Jom kipur.

Čo sa týka Božieho mena, tak Písma všade v pôvodnom jazyku rozlišujú medzi Ježišom a Otcom, výrazmi: "Adonaj"/Otec,Všemohúci Boh/ a "adoní"/Ježiš,Boží syn/.

Význam mena Ježiš

Meno Ježiš je slovenskou verziou hebrejského mena Jehosua, skrátene Jošua (alebo Jošuah), v gréčtine má fonetickú podobu Jésús a znamená Boh spasí alebo Boh je moja spása.

Meno Ježiš má teda úplne ten istý význam ako meno Jozue.

V Skutkoch apoštolských sa spomína istý čarodejník Elymus, Barjésú („syn Jésúsa“; Sk 13,6-8). Štvrtý a posledný prípad človeka menom Jésús je Pavlov spoľahlivý spolupracovník nazývaný aj Justus („spravodlivý“).

Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21).

Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán!

Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou.

Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11).

Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42).

Archanjel Gabriel povedal: „A dáš mu meno Ježiš,“ a dovtedy bežné hebrejské meno získalo zrazu nový význam. Nikto sa už ním neodvážil pokrstiť svoje dieťa. Nikto okrem Hispáncov.

Výskyt mena Ježiš v Starom zákone

Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb.

• Prvou z nich je Jozue, Nunov syn, ktorý je známy ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1).
• 2 Kr 23,8 píše o inom Jozueovi, ktorý bol mestským veliteľom. Podľa neho bola pomenovaná aj mestská brána Jeruzalema.
• Do tretice spomeňme ešte veľkňaza Jozueho, Josedekovho syna. Spomína sa spolu s júdskym námestníkom Zorobábelom ako obnoviteľ chrámu (Ag 1,1).

Osoby, ktoré nosili meno Jozue, zohrali dôležitú úlohu pri vovedení Izraelitov do Zasľúbenej zeme, pri obrane mesta alebo pri poexilovej obnove chrámu.

Tento Jozue dokončil, to čo Mojžiš začal ale sám nemohol dokončiť. Mojžiš, na príkaz PÁNOV vyviedol ľud z Egypta a Jozue, na príkaz PÁNOV voviedol ľud do Zasľúbenej zeme.

V gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús.

Úcta k menu Ježiš v kresťanstve

Ľuboslav Hromják, cirkevný historik z Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku hovorí: „To je podľa mňa hlavný dôvod, prečo sa u nás nepoužíva ako osobné meno.“

„Jeho vyslovovanie nadarmo sa navyše považuje v kresťanskom prostredí za hriech. Preto sa prestalo používať aj v kresťanskom semitskom prostredí. Podobne aj v dejinách pápežov si z úcty k prvému pápežovi svätému Petrovi žiaden z nasledujúcich pápežov nezvolil meno Peter, aj keby teoreticky mohol,“ dodáva.

Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu.

Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.

Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223.

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v tyrolskej obci Oberndorf.

Kaplnka Tichej noci v Oberndorfe, Rakúsko

Svojím Zjavením sa neviditeľný Boh vo svojej nesmiernej láske prihovára ľuďom ako priateľom a stýka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou.

tags: #meno #jezis #v #inych #jazykoch