Izrael je štát Stredného východu, ktorý sa rozkladá pozdĺž východného pobrežia Stredozemného mora. Izrael je teraz malý štát, s rozlohou asi o polovicu menšou ako Slovensko. Jeho celková plocha je 27 817 km2. Celková dĺžka od najsevernejšieho mesta Metuly po najjužnejšie mesto Eilat je asi 555 km. Najširšie miesto má okolo 106 km. Zaujímavosťou je, že krajina susedí s tromi moriami: Stredozemným morom na západe, s Červeným morom na juhu a s Mŕtvym morom na východe.
Pre nás Slovákov je veľkou výhodou, že môžeme do Izraela odletieť nielen z letiska M.R.Štefánika v Bratislave, ale aj z blízkych letísk v susedných štátoch, ako je letisko v Prahe, Budapešti alebo vo Viedni. Stačí letieť tri hodiny a Stredoeurópan sa ocitne na Blízkom východe. V októbri a až do polovice novembra dosahujú teploty 24°-30°C. Keď sme prišli do Izraela my, bola veľmi príjemná teplota 27°C.
Izrael je Bohom zasľúbená zem pre Židov a zem, kde sa narodil, žil a bol vzkriesený z mŕtvych Mesiáš, Ježiš Kristus. Pre biblického kresťana chodiť vierou, chodiť v šľapajách Ježiša, znamená chodiť aj po tých miestach, po ktorých chodil Ježiš, keď prišiel na zem.
Jeruzalem: Getsemanská záhrada, Múr nárekov, Chrámová hora
Jeruzalem a Múr nárekov
Za necelú hodinu sme dorazili do Jeruzalema, kde sme štyri noci boli ubytovaní v hoteli Jeruzalem Gate, odkiaľ sme podnikali každý deň naše poznávacie cesty. Prvé dva dni sme navštívili mnoho zaujímavých a z biblického hľadiska dôležitých miest v Jeruzaleme. Keď ide niekto do Izraela prvýkrát, je veľmi vzrušený a plný očakávania, aby videl na vlastné oči tie miesta, o ktorých čítal v Biblii, a ktoré už tisíce rokov svedčia o udalostiach zaznamenaných v svätých Písmach. Tento cieľ sa nám podarilo naplniť.
Počas štyroch dní v Jeruzaleme sme boli trikrát pri Múre nárekov, preto môžeme povedať, že sme chodili hore na Sion hľadať Boha. Chodili sme k Múru nárekov a boli sme na Chrámovej hore, ktorú Biblia nazýva Mórija, je to miesto na zemi, o ktorom povedal Boh vo svojom Slove, že na to miesto budú hľadieť Jeho oči po všetky dni trvania zeme, že z toho miesta Boh vypočuje každú modlitbu.
Prvý a druhýkrát sme sa boli modliť pri Múre nárekov v rámci nášho spoločného programu. Keď sme boli pri Múre nárekov druhýkrát, naplánovali sme túto návštevu tak, aby sme tam mohli byť večer a videli toto miesto aj vo večernej atmosfére. Už pri bezpečnostnej kontrole, ktorá je v dnešnom Izraeli neodmysliteľnou súčasťou každého vstupu na miesta, kde je veľká koncentrácia ľudí, sme počuli nie každodenné zvuky veľkej oslavy.
Bol večer, a preto bola celá plocha areálu Západného múru, čo je druhý názov Múru nárekov, osvetlená prídavnými svetlami. Na celej ploche bolo veľké množstvo ľudí po celý deň. To sme si všimli už ráno, keď sme v rámci programu navštívili Chrámovú horu, na ktorú sme išli plošinou vedľa Múru nárekov. V prvej polovici dňa prebiehal na celej ploche pred Múrom nárekov sviatok Bar-micva, kedy sú dvanásťroční chlapci prijímaní za dospelých mužov.
Keď sme prišli k Múru nárekov v podvečer, asi o 17.30 hod., bola celá plocha pripravená na ďalšiu významnú slávnosť a to nielen pre mladých mužov, ale aj pre ženy. Večer sa konala slávnostná prísaha vojakov izraelskej armády. Na celej ploche bolo obrovské množstvo ľudí. Bol to naozaj nevšedný zážitok. Miesto, kde boli nastúpení vojaci, bolo ohradené zábranami, kde civilisti vstúpiť nemohli. Na tejto ploche boli veľké stojany, kde mal každý vojak odloženú svoju zbraň, a keďže tam bolo veľa vojakov, bolo tam aj veľa zbraní. Uprostred bolo pódium, kde hrala hudobná skupina a jeden z vojakov spieval. My sme išli k Múru nárekov a museli sme prejsť celou touto plochou. Zamiešali sme sa do davu ľudí zúčastnených na tejto oslave. Múr nárekov a plocha vyhradená pre modlitby, bola vzdialená od vojenskej prísahy len 50 metrov. Tam už bola iná skupina ľudí. Boli to ortodoxní Židia, ktorí boli oblečení vo svojských, pre nich tak typických, oblekoch.
Toto bolo vo štvrtok večer, kedy práve vrcholil Rammadán, pôstny mesiac moslimov. Moslimovia boli zhromaždení v desiatkach tisícov na Chrámovej hore, odkiaľ bolo počuť zase ich typický zvuk. Bola to veľmi zvláštna atmosféra, akú som doteraz nikdy nezažil.
Ďalší deň sme odchádzali z Jeruzalema na celý deň k Mŕtvemu moru. Najskôr sme navštívili pevnosť Masada, ktorú vybudoval Herodes Veľký a národný park En Gedi, kde sme sa kúpali v lagúnach vytvorených prameňom, ktorý tu tečie. Chodníkom vedľa tohoto potoka sme išli až k jednému z vchodov do jaskynného komplexu, kde sa v dávnych dobách Dávid skrýval pred Saulom. Keď sme sa vracali chodníkom naspäť, v diaľke sme videli hladinu Mŕtveho mora. Tam smerovali naše kroky.
Večer sme sa vrátili do hotela a po večeri sme sa rozhodli ísť znovu k Múru nárekov. Objednali sme si miestny taxík. Bol piatok a začal šabat. Ulice boli prázdne. Skončil Rammadán a my sme boli vďační, že prvý raz v živote sme zažili šabat v Jeruzaleme s modlitbami pri Múre nárekov. Strávili sme tam tri hodiny v modlitbách a čítaním Božieho slova. Bol to veľmi dobrý čas.
Dani nám povedal: „Teraz nie je v Izraeli šalom - pokoj a mier, ale je pokoj a za to sú židovskí obyvatelia Izraela veľmi vďační. Sme vďační za každý deň pokoja, keď sa nebojuje, keď sa nemusíme brániť pred nepriateľom. Konflikt visí vo vzduchu neustále a to nie je pokoj a mier, to je pokoj.“ Keď som sa spýtal prečo má Izrael pokoj, a prečo žijú ľudia bežným životom ako ľudia v mieri, Dani povedal: „Lebo sme silní.
Izrael je ručičkami na hodinách dejín sveta, a keď sme sedeli pri Múre nárekov, uvedomovali sme si, že toto miesto a mesto zažilo v histórii obrovsky dramatické časy a nemenej dramatické udalosti sú pred ním v budúcnosti, o čom svedčia aj proroci v Biblii. Izrael a život v ňom, je v mnohých ohľadoch obrazom života kresťana, bojujúceho dobrý, duchovný boj viery. Izrael je v mnohom aj obrazom cirkvi, ktorá sa pripravuje na príchod a stretnutie s Mesiášom.
Ďalšie tri dni nášho zájazdu sme strávili na severe Izraela. Tu sme navštívili Kafarnaum, Nazaret, Galilejské more, miesta, kde chodil a pôsobil Ježiš. Prezreli sme si Prímorskú Cézareu, odkiaľ Pavol rozniesol evanjelium do celého sveta. Z Golanských výšin sme sa pozreli do Sýrie. Navštívili sme tiež národný park v Tel Dan, kde sú vykopávky dosvedčujúce pravdivosť Starého zákona. V tomto parku sme tiež stretli mnoho mladých izraelských mužov a žien - príslušníkov izraelskej armády, ktorí boli na výlete.
Bolo zvláštne vidieť vojačky - teenegerky, ktoré niesli na jednom pleci samopal a na druhom ruksak, kde na zipse od ruksaku mali pripevneného plyšového medvedíka. Poslednú noc sme strávili na pobreží Stredozemného mora v meste Netanya, neďaleko Tel Avivu. Keďže bolo 28°C, predvečer odletu, a aj ráno v deň odletu, sme strávili kúpaním v mori a prípravou na návrat domov. Aj keď sme sa domov tešili, všetci sme sa zhodli, že by sme ešte pár dní vedeli stráviť vo vyhriatom Stredozemnom mori. To umocnila aj informácia, že u nás doma na Slovensku je teplota 7°C. Keď sa má človek dobre, čas plynie veľmi rýchlo a rýchlo ubehol aj týždňový pobyt v Izraeli. Šalom Izrael.
Múr nárekov v Jeruzaleme
Význam Izraela
Dôvody k tomu, aby sme cestovali sú a to hneď niekoľko. Po prvé, Ježiš Kristus je vrcholom zasľúbení daných Židom „… a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas.“ (1Moj 22:18) Pri čítaní Biblie je každému jasné, že nie je možné oddeliť Starý zákon od Nového. Starý zákon sa predovšetkým zaoberá zmluvami, ktoré Boh urobil s Abrahámom, Izákom a Jákobom a neskôr skrze Mojžiša s celým izraelským národom. Vrcholným zasľúbením, ktoré je obsiahnuté v týchto zmluvách, je Mesiáš, ktorý je centrom všetkého. Mesiášom, v ktorého veríme, je Ježiš Kristus Nazaretský - veď Písmo hovorí, že „spása je zo Židov“ (Jn 4:22). Ježiša nie je možné odtrhnúť od Starého zákona, nie je Ho možné odtrhnúť od izraelského národa, ani od izraelskej zeme.
V priebehu uplynulých 1600 rokov bola snaha odtrhnúť Ježiša od Židov. Je to veľký hriech, spôsobuje to duch antikrista a tento duch ide priamo proti Písmam. Veď Biblia je plná rodokmeňov, ktoré dokazujú, že Mesiáš vyšiel priamo zo židovského národa, narodil sa pod Mojžišovským zákonom, bol obrezaný a Zákon dokonalo naplnil. Toto sú jednoduché fakty. To, že veľa ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci, tieto fakty popierajú, je zrejmé z mnohých obrazov, ktoré sme videli v Betleheme. Videli sme Ježiša s jeho matkou, ktorí mali modré oči a blond vlasy. Ešte zábavnejšie bolo vidieť obrazy, kde má Ježiš šikmé oči ako Eskimák, alebo vyzerá ako Indián. Musíme si uvedomiť, že tieto obrazy nerobili židia, lebo židia zobrazenie ľudskej tváre považovali za hriech.
Keďže Ježiš prijal ľudskú prirodzenosť po svojej matke (Božskú po svojom Otcovi), potom treba pripomenúť, že Mária bola čistokrvná židovka, to znamená, že obaja mali čierne oči, čierne vlasy a charakteristický nos. Ježiš navyše ako rabín musel nosiť typické židovské bokombrady.
Chrámová hora v Jeruzaleme
Taktiež nie je možné Ježiša odtrhnúť od izraelskej zeme. Ježiš sa narodil v Betleheme, žil v Nazarete, zomrel v Jeruzaleme a vráti sa na Olivovú horu. Nevráti sa do Byzancie, do Moskvy, do Bratislavy ani do Ríma.
Ďalším dôvodom, prečo sme za cestu do Izraela, je požehnať židov, lebo Božie slovo hovorí: „A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ (1Moj 12:3) Keď hovoríme, že požehnať, nemáme tým na mysli požehnať ich slovom. Samozrejme, že sa veľa a pravidelne modlíme za Izrael, ale keď Božie slovo hovorí o požehnaní, má tým na mysli aj praktický skutok.
Aj keď je pre nás cesta do Izraela stále ešte veľmi drahá, boli sme radi, že sme mohli doniesť požehnanie vo forme financií, keď sme zaplatili židom za ubytovanie, jedlo, za dopravu a dali sme aj navyše. Výsledkom bude tak ako aj minule, že Boh požehná každého, kto tak urobil, lebo to vo svojom slove jasne zasľúbil. Nezanedbateľným faktom je tiež to, že sme mohli Izraelcov povzbudiť aj morálne, slovom, priateľstvom, lebo doby, ktoré teraz prežívajú, sú naozaj ťažké. V Izraeli vládne sklamanie po poslednej zbabranej vojne. Nikto nevie, čo s iránskym jadrovým programom a veľkou ranou pre Izraelcov sú morálne poklesky ich prezidenta. Pre Izrael návštevy turistov, ktoré ich podporujú, znamenajú veľa. Vďaka Bohu, turistický ruch v Izraeli znovu ožil, v Jeruzaleme sme stretávali jednu skupinu za druhou, ktoré prechádzali mestom s Bibliou v ruke. Boli sme si navzájom povzbudením.
Ďalším dôvodom pre cestu do Izraela je poznanie konkrétnych geografických miest, kde sa odohrávali biblické dejiny. Počas jednej návštevy človek pochopí oveľa viac ako na biblickej škole. Človek, ktorý navštívil v Izraeli miesta, o ktorých hovorí Biblia, má potom pri jej čítaní oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako opisované udalosti prebiehali.
Utorok bol veľmi sýty. Celý deň sme venovali prehliadke Jeruzalema. Prekvapilo ma, koľko nových zážitkov toto mesto svojmu návštevníkovi pripraví. Samozrejme, vrcholom návštevy Jeruzalema bola modlitba pri Múre nárekov. Tentoraz sme tam prežili veľmi zvláštnu a krásnu atmosféru. Bolo tam skutočne cítiť Božiu prítomnosť, čo je dosť ťažko pochopiteľné, lebo Múr nárekov nemá skoro nič spoločné s chrámom.
Múr, ku ktorému sa chodia židia modliť, nebol súčasťou Šalamúnovho chrámu ani Zorobábelovho, ktorý bol postavený za čias Nehemiáša. Múr nárekov je časťou veľkých hradieb, ktoré obkolesovali nádvorie monumentálnej stavby vybudovanej za dní Herodesa Veľkého. Za týmto múrom bol pôvodne ďalší múr a za ním bol chrám. Miesto, na ktorom stál chrám, sa volá Chrámová hora.
Chrámová hora je miesto, ktoré náš sprievodca nazval pupkom sveta a dá sa s ním vcelku súhlasiť. Chrámová hora je vrch Moria, na ktorom mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka: „A stalo sa po tých udalostiach, že Boh skúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som. A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a iď do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.“ (1Moj 22:1-2) Je tiež totožná s humnom Ornána Jebuzejského.
Samozrejme, tiež sme navštívili Olivovú horu, záhradu Getsemane, prešli sme údolím potoka Kidron a tešili sa z toho, že sa pohybujeme po miestach, kde chodil náš Pán. Navštívili sme tiež vrch Sion a miesto, kde mal Dávid svoj dom, kde pôvodne bývala jebuzejská pevnosť. Trochu z povinnosti sme prešli aj tzv. Via Dolorosa a uvedomili si, aký veľký zločin sa pácha na pútnikoch, keď sa im predkladajú nepravdivé fakty. Skoro nič z toho, čo sa pútnikom ukazuje, v dobách Ježiša Krista neexistovalo.
Jedna z mála vecí, ktoré sú pôvodné, je dlažba, kde mohol byť Ježiš skutočne bičovaný - známa ako Litostratos. Ak chceš vidieť túto pôvodnú dlažbu, musíš zostúpiť asi dva metre pod úroveň ulice Via Dolorosa, čiže miesto kadiaľ kráčal Pán je v skutočnosti pod úrovňou toho, čo vidí dnešný návštevník. To už nehovoríme o ďalších podvodoch ako je miesto hrobu. Je oveľa poctivejšie priznať návštevníkovi, že nemôžeme presne povedať, kde sa určité veci stali.
Tvrdiť pútnikom, že priehlbina v múre na Via Dolorosa vznikla tak, že Ježiš sa tam oprel, je nehorázna lož, ktorej môžu veriť iba malé deti a náboženskí fanatici, pre ktorých je dôležitejšia tradícia ako pravda.
Múr nárekov