Milosti prezidentov Slovenska: Právomoci, štatistiky a kontroverzie

Inštitút amnestie a milosti poznajú právne poriadky štátov prakticky už od staroveku. Ich história sa spája s pôvodným postavením monarchu ako najvyššieho sudcu krajiny. Tento, aj keď nevykonával spravodlivosť osobne, mohol práve na základe svojho postavenia v určitých prípadoch zasahovať do činnosti súdnych orgánov.

Bol oprávnený napríklad zmierniť prílišnú tvrdosť zákona alebo odmietnuť vykonanie najprísnejšieho trestu (milosť) v prípade konkrétnych osôb alebo pri významných štátnych príležitostiach prejaviť svoju dobrotivosť a nariadiť upustenie od potrestania za určité trestné činy pre celé skupiny ich páchateľov. Po tom, ako monarchie vystriedali republiky, presunulo sa toto právo na ich prezidentov.

Prezident Slovenskej republiky má právo odpustiť alebo zmierniť právoplatne uložený trest alebo zahladiť odsúdenie, a to prostredníctvom udelenia individuálnej milosti alebo amnestie. Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre hlavu štátu zabezpečuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky, môže prezident rozhodnúť o udelení milosti osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin. Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Trest alebo jeho časť môže odpustiť aj podmienečne.

Použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia). Národná rada Slovenskej republiky má právo zrušiť rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie alebo individuálnej milosti, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu. O súlade uznesenia Národnej rady SR o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s ústavou rozhoduje Ústavný súd SR.

Legislatíva SR o milostiach

Právny rámec pre udeľovanie milostí a amnestií je definovaný v Ústave Slovenskej republiky a Trestnom poriadku.

• Ústava Slovenskej republiky:
• Čl. 102 ods. 1 písm. j) - Prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
• Čl. 102 ods. 2 - Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak ide o udelenie amnestie, je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
• Čl. 86 písm. i) - Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.
• Čl. 88a - Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
• Čl. 84 ods. 4 - Na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
• Čl. 129a - Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.
• Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov):
• § 472 - Udelenie milosti - Prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.
• § 473 - Konanie o udelení milosti - (1) Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister spravodlivosti. (2) Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident, výkon trestu sa odloží alebo preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.
• § 474 - Rozhodnutie o použití amnestie - Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
• § 475 - Podmienečné udelenie milosti - (1) Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami, plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. (2) O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil udelením milosti prezidentom, splnil uložené podmienky, rozhoduje prezident. (3) Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti. (4) Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené podmienky splnil.
• § 476 - Zmena výmery trestu - (1) Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté.

Prehľad slovenských prezidentov a ich právomoci

Slováci si volia svojho prezidenta priamou voľbou od roku 1999. Predtým prezidenta volili poslanci Národnej rady SR.

Nasledujúci prehľad uvádza slovenských prezidentov a ich obdobie v úrade:

• Michal Kováč (1993 - 1998) - Zvolený Národnou radou SR
• Rudolf Schuster (1999 - 2004) - Priama voľba
• Ivan Gašparovič (2004 - 2014) - Priama voľba
• Andrej Kiska (2014 - 2019) - Priama voľba
• Zuzana Čaputová (2019 - 2024) - Priama voľba
• Peter Pellegrini (2024 - súčasnosť)

Podľa Ústavy SR prezident svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. K tomu mu slúži právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády SR a taktiež poverovať ich riadením ministerstiev. Z posledného politického vývoja na Slovensku vidíme, že touto kompetenciou môže prezident istým spôsobom korigovať mocenské záujmy strán či politikov, pokiaľ si nie je istý riadnym chodom ústavných orgánov.

Prezident SR nemá zákonodarnú právomoc, čiže nemôže predkladať návrhy zákonov. Má však právo vrátiť NR SR schválený zákon s pripomienkami do 15 dní od jeho doručenia. Poslanci nemusia prezidentove pripomienky akceptovať, no na opätovné schválenie je už namiesto jednoduchej väčšiny potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.

Dôležitou kompetenciou na zachovanie právnej stability je vymenovávanie a odvolávanie sudcov, podpredsedov a predsedov Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ako aj troch členov Súdnej rady SR. Takisto na návrh NR SR prezident menuje generálneho prokurátora. Väčšinou je hlava štátu obmedzená výberom navrhnutých kandidátov, zo skúseností pri voľbe ústavných sudcov či generálneho prokurátora však vieme, že prezident dokáže deklarovaným vymenovaním, respektíve nevymenovaním určitým spôsobom vplývať na personálne zloženie súdnych orgánov či generálnej prokuratúry.

Nemenej významnou kompetenciou prezidenta je zastupovanie Slovenskej republiky navonok, v rámci čoho dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv však môže preniesť na vládu SR. Takisto je jeho úlohou zastávať dobré meno Slovenska medzi zahraničnými partnermi.

Z ďalších dôležitých právomocí spomeňme možnosť podávať NR SR správu o stave republiky a o závažných politických otázkach, ktorú môže využiť na kritiku vývoja spoločenskej situácie v krajine alebo na predstavenie vlastného riešenia. Prezident má tiež právo odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzať odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.

Štatistické informácie o udeľovaní milostí

Štatistické informácie od 3.3.1993, aktualizované k 30.11.2025:

* Amnestiálne milosti boli individuálne milosti vychádzajúce z príslušného článku rozhodnutia prezidenta SR o amnestii.

Z grafu vyplýva, že počet žiadostí o milosť sa v priebehu rokov líšil. Najviac milostí udelil Michal Kováč, nasledovaný Rudolfom Schusterom. Prezidentka Čaputová obdržala rekordný počet žiadostí, no udelila menej milostí ako jej predchodcovia. Prezident Pellegrini zatiaľ neudelil žiadnu milosť.

Príklady udelených milostí

Prezidentka Zuzana Čaputová v rámci svojej funkcie môže udeliť milosť. Najviac milostí - 85, udelil Michal Kováč, o desať menej Rudolf Schuster, v prípade Andreja Kisku ich bolo naopak iba 6. Žiadostí je ale tak veľa, že má kancelária prezidenta dokonca špeciálny odbor, odbor milostí.

Zuzana Čaputová udelila 21. decembra 2020 milosť 41-ročnej žene J.

Zuzana Čaputová udelila 18. septembra 2020 milosť 28-ročnému mužovi A.

Zuzana Čaputová udelila 23. júla 2020 podmienečnú milosť 48-ročnej žene S.

Zuzana Čaputová udelila 12. mája 2020 milosť 41-ročnej žene A.

Zuzana Čaputová zmiernila 11. júna 2020 trest odňatia slobody 41-ročnému mužovi M.

Zuzana Čaputová udelila 9. apríla 2020 podmienečnú milosť 20-ročnému mužovi D.

Zuzana Čaputová udelila 5. decembra 2019 podmienečnú milosť 41-ročnému mužovi Ľ.

Zuzana Čaputová udelila 18. novembra 2019 individuálnu milosť 44-ročnému mužovi J. H., ktorý bol v roku 2019 právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Zuzana Čaputová 4. septembra 2019 podmienečne udelila milosť 48-ročnému mužovi J. P., ktorého dvaja synovia sú vážne chorí.

Zuzana Čaputová udelila 3. marca 2023 milosť 53-ročnému mužovi a 31-ročnému mužovi.

Zuzana Čaputová udelila 23. decembra 2022 milosť 54-ročnému mužovi.

Zuzana Čaputová udelila 30. septembra 2022 milosť 35-ročnej žene a 28-ročnému mužovi.

Zuzana Čaputová udelila 24. júna 2022 milosť 29-ročnému mužovi a 48-ročnej žene.

Zuzana Čaputová udelila 10. septembra 2021 milosť 31-ročnej žene Ž.

Zuzana Čaputová udelila 23. júla 2021 podmienečnú milosť 56-ročnému mužovi J., 24-ročnej žene M. a 29-ročnej žene G.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 23. júla 2021 podmienečnú milosť 24-ročnej žene M.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 23. júla 2021 podmienečnú milosť 29-ročnej žene G.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 22. januára 2021 individuálnu milosť 47-ročnej žene M.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 21. decembra 2020 milosť 41-ročnej žene J.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 18. septembra 2020 milosť 28-ročnému mužovi A.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 23. júla 2020 podmienečnú milosť 48-ročnej žene S.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 12. mája 2020 milosť 41-ročnej žene A.

Prezidentka Slovenskej republiky zmiernila 11. júna 2020 trest odňatia slobody 41-ročnému mužovi M.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila 9. apríla 2020 podmienečnú milosť 20-ročnému mužovi D.

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila 5. decembra 2019 podmienečnú milosť 41-ročnému mužovi Ľ.

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila 18. novembra 2019 individuálnu milosť 44-ročnému mužovi J. H., ktorý bol v roku 2019 právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová 4. septembra 2019 podmienečne udelila milosť 48-ročnému mužovi J. P., ktorého dvaja synovia sú vážne chorí. J. P.

Poslednú milosť udelila prezidentka Zuzana Čaputová tesne pred uplynutím svojho mandátu, 27. marca 2024. O milosť požiadal 31-ročný muž, ktorý bol odsúdený za prechovávanie marihuany pre vlastnú spotrebu na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Z tohto trestu si odpykal viac ako 5 rokov a 4 mesiace vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Zvyšok trestu mu prezidentka odpustila pod podmienkou, že po dobu 4 rokov a 8 mesiacov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. Omilostený muž ako spolupáchateľ marihuanu kúpil, priviezol a prechovával vo väčšom rozsahu, no neobchodoval s ňou. Okrem tohto prípadu nebol v minulosti súdne trestaný ani nebol vinný z priestupkov, pracoval a viedol riadny život. Prezidentka vtedy uviedla, že drogovú trestnú činnosť je potrebné primerane postihovať. Avšak s ohľadom na prebiehajúcu celospoločenskú diskusiu o neprimeranosti trestov za držanie marihuany pre vlastnú spotrebu považovala doteraz vykonaný trest za dostatočný.

Kontroverzie a zneužitie amnestie

Amnestia prezidenta by mala byť výnimočným výrazom mravného gesta zmierenia a aj nápravy možných neprimeraných trestov. Preto by mala byť zvažovaná priam na lekárnických váhach.

Staronový prezident SR Ivan Gašparovič stihol počas svojho uplynulého päťročného obdobia výkonu funkcie navštíviť 183 slovenských miest a obcí. Za svoje prvé funkčné obdobie vymenoval 291 sudcov bez časového obmedzenia a 490 vysokoškolských profesorov.

V skutočnosti počet registrovaných trestných činov do roku 1993 vzrástol na Slovensku na vyše 146 000, čiže od amnestie viac ako trojnásobne. Krajina sa z tejto vlny kriminality už nikdy nespamätala a pre mnohých občanov to bol prvý signál, čo môžu čakať od vlády intelektuálov. S absurdnými amnestiami máme na Slovensku vlastné skúsenosti. Ako uviedli viaceré médiá aj knižní autori, aby sa jej nevyhol, zorganizovala Lexova SIS hanebný únos prezidentovho syna. Dosiahli však opak, ich zločin prekryl predošlé podozrenia a súd v Nemecku po šiestich rokoch trvajúcom konaní dospel k záveru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie (formulácia v SME/TASR z 29.2.2008?). Aby bezprecedentný zločin únosu navždy zakryl, Mečiar v čase, keď vykonával aj prezidentské právomoci udelil dvojnásobnú amnestiu (tú druhú pre istotu). Napriek opakovaným pokusom nebolo v parlamente nikdy dosť poslancov ochotných ich zrušiť, Dzurindov pokus pozície zastupujúceho prezidenta Ústavný súd neuznal a tak únos Kováča ml. nebol doteraz potrestaný.

Keď v roku 2013 končil v úrade Václav Klaus, udelil bez konzultácie so zodpovednými orgánmi a súdmi rozsiahlu amnestiu, ktorá šokovala krajinu. Vďaka nej totiž trestu unikli aj ľudia obvinení a súdení z obrovských finančných podvodov a korupcie. Klaus tak jedným šmahom zbavil obavy z trestu celú špičku najväčších korupčníkov krajiny, vrátane už za iné podvody odsúdeného mafiánskeho bossa. Podľa odposluchov vtedajšieho premiéra Petra Nečasa, ktorý amnestiu potvrdil bez konzultácie s vládou, on sám ju považoval za amorálnu a vraj vynútenú proti-podpisom Klausa pod vládny daňový balíček. Napriek trestným oznámeniam a pokusu niektorých poslancov o súdenie Klausa za vlastizradu, tento sa nakoniec z ničoho nemusel zodpovedať.

tags: #milost #prezidentovi #kiskovi