Moderná Spoveď: Analýza Textu

Sedím tu v kresle už polovicu noci. Viem to úplne presne, pretože prvé účinky som zacítil presne keď odbíjalo polnoc. Na mahagónovom konferenčnom stolíku predo mnou otvorená fľaša Chardonnay du Rousierr ročník 1886 a naliaty pohár. Takmer nedotknutý pohár. Takmer, až na ten jeden dúšok. Aj ten však stačil na to aby som tu ostal takto meravo sedieť, plne pri vedomí avšak neschopný sebemenšieho pohybu.

Už mi nezostáva nič iné ako tu takto sedieť a zdanlivo nekonečné hodiny čakať na neodvratne sa blížiaci koniec. Jedinou kratochvíľou je výhľad cez francúzske okno, s dlhými a ťažkými, čiernymi zamatovými závesmi po stranách do v temnote utopenej záhrady prináležiacej môjmu sídlu a za jej horizontom na to ako Luna, dnes v plnej žiare, putuje po oblohe od východu na západ, aby jej prítomnosť nakoniec, za pár hodín, zanikla vo svetle nového dňa. To, občasné, nočnou oblohou prelietavajúce lietadlo a ešte analýza mojej existencie.

Nemôžem povedať, že by som s ňou bol nejako nespokojný. Je to možno nespravodlivé, ale netrvalo mi dlho, kým som sa stal tým, čím som dnes. Človek nenazbiera taký majetok ako teraz mám len tak za pár rokov, ak nemá riadny kusisko šťastia. A ten som ja nemal, nie vždy. Môj život sa začal v rovnakom roku v akom je ročník vína ktorý ho za niekoľko hodín ukončí, ten druhý.

Syn nie príliš majetného garbiara, chlapec pôvodne ničím výnimočný a zaujímavý asi toľko, čo ostatné deti pobehujúce po predmestí Toulouse. Keď som odrástol z pochabých snov mladíckej nerozvážnosti a romantických predstáv o budúcnosti môjho života, zodpovedne som po otcovi prevzal jeho remeslo a aj to, mi zmenilo život. Jedného dňa si totiž prišla vybrať kožu, z ktorej pre ňu ušijú nové jazdecké sedlo nádherná dáma. Zahalená celá v čiernom, s bledou pleťou a s očami... No povedzme, že v ich odlesku bolo niečo nadpozemské. Hneď druhý deň ma navštívila opäť, súkromne. A potom sme sa začali stretávať. Ešte pred našou svadbou v roku 1907 zo mňa urobila nového človeka.

Nešlo o naše prvé spoločné milovanie, milovali sme sa už aj predtým, ale ten krát som sa naozaj cítil ako znovuzrodený. Svadbou som nezískal celý môj súčasný majetok ak Vám to napadlo, ale bol do dobrý štart a to čo sme už mali som zveľadil. Aj ja sám som sa zvykol čudovať, čo urodzená dáma mohla na mne vidieť. Keď tak nad tým rozmýšľam, zase raz mala pravdu. Zaujímalo sa o mňa aj niekoľko dievčat zo susedstva takže som asi nebol najšerednejší z našej štvrte.

Aby som bol úprimný, nebol som vždy úplne čestný, najmä nie potom čo som z garbiara presedlal na grófa a mám osobne na svedomí aj zopár desiatok ľudských životov za tie roky. Najmä obe svetové vojny boli v tomto ohľade prajné a ak to tak môžem povedať, výživné. Hoci pôvodom som Francúz nevyberal som si, Francúzi, Nemci, Briti, Američania... bral som čo sa pritrafilo. Ale to čo sa mi stalo som nikdy nepovažoval za prekliatie a odmietam s tým začínať teraz, keď je koniec tak blízko.

Ako roky bežali hľadal som stále nové a nové spôsoby ako sa zabaviť, úklady, intrigy, zámerné provokácie spoločníčok mladých horkokrvných mužov len aby som si vychutnal ten ich výraz tváre keď mi srdce prevŕtali guľkou z pištole a ja som ďalej vzpriamene stál na nohách. ÁCH, TO BOLI ČASY! Moderná doba už dnes nič také neponúka. Na krádež ďalšieho milióna netreba viac než pohnúť prstom, presnejšie prstami na klávesnici. Už to nie je, také vzrušujúce.

Do svitania zostávala menej než hodina keď som začul ako dlážka za mojim chrbtom jemne zavŕzgala. Uvedomil som si jej prítomnosť v salóne. Takže ďalšia z jej hier? Mysľou mi preblesklo kam posunie hranicu tentoraz? Bolo ju ešte vôbec kam posunúť? Čo sme ešte nevyskúšali? Je pravda, že svätenou vodou ma ešte nepoliala, ale možno práve tú použila na moje otupenie a priliala mi ju do vína. Zohla sa ku mne a objala mi ramená svojimi rukami.

„Stvorila som nás, láska a rozhodla som sa, že nás aj znesiem zo sveta. Čo ty na to hm drahý? Po vyše storočí to bohužiaľ aj s tebou začalo byť nudné. A ja viem, že by si bezo mňa nedokázal žiť, pretože ty si ma vždy tak veľmi miloval aj potom, čo som nechala tvoje srdce pokryť námrazou.

Nemôžem povedať, že by v jej slovách nebol ani kúsok pravdy. Ja som si tiež na začiatku nemyslel, že prežívať stáročia ako upír by človeka mohlo jedného dňa omrzieť. A kupodivu, stačilo mi na to iba sto dvanásť rokov.

V kontexte textu sa objavuje aj zmienka o rôznych kultúrnych referenciách a záľubách, ako napríklad Star Wars, Star Trek, MCU, diela J. R. R. Tolkiena, G. R. R. Martina, Terryho Goodkinda, H. P. Lovecrafta, Sapkowského Zaklínača, hernej i knižnej série Warcraft, Harryho Pottera a hernej trilógie Mass Effect. Zvlášť vyzdvihnutá je kniha "Ready Player One" od Ernesta Clinea.

Text tiež obsahuje zmienky o historických osobnostiach a udalostiach, ako aj o náboženských témach a organizáciách. Spomína sa Pius XII., pápež počas druhej svetovej vojny, a jeho úloha "kormidelníka lode Petrovej". Ďalej sa text dotýka rekatolizačných metód jezuitov a ich cieľov v náboženskej a spoločenskej oblasti.

Pius XII. - Kormidelník lode Petrovej

UNIV. PROF. Dr. ĽUDOVÍT KNAPPEK : PIUS XII.

P. G. HLBINA : PIUS XII.

JOZEF JUROVSKÝ S. J.

UNIV. PROF. Dr. PHDr. UNIV. PROF. Dr. A. J. K. DR. P. f. ROČNÍK XIV. JÚN-JÚL 1942.

Hrozná víchrica buráca svetom. V nikdy nebývalom besnení živlov nepoznať na prvý pohľad nijakého poriadku. Vyzerá to ako slepý boj všetkých proti všetkým. Vojnová vrava, vyvolávaná ohlušujúcim štekotom skazonosných zbraní, je prekonávaná úchvatným chorálom zbožných modlitieb jednotnej rodiny veriacich. Táto naša účasť na úsilí Cirkvi o krajší zajtrajšok nie je náhodilá, je vyvolaná vnútornou potrebou, hlasom národného svedomia; ale nie u každého je dostatočne uvedomelá. Preto je dobré, keď si z príležitosti tejto spontánnej manifestácie oddanosti k Matke cirkvi a k jej viditeľnej hlave - pápežovi - pripomenieme a bližšie zdôvodíme svoje stanovisko. Nesmú nás uspokojovať prejavy obdivu a uznania, ktoré pri takýchto príležitostiach vyslovujú aj vlažní, ba aj nepredpojatí mimocirkevní pozorovatelia.

Pochvala skvelej organizácie, okázalosti manifestácií a obradov, ako aj mnohých iných nepopierateľných skutočností - i keď je mienená úprimne - vystihuje iba vonkajšiu, často efemérnu stránku cirkevného života. Musíme si byť vedomí toho, že tieto momenty sú prechodné a premenlivé. Bolo by preto povážlivé, keby sme z nich odvodzovali svoj úsudok o Cirkvi. Premenlivosť vonkajších foriem cirkevného života je častou príčinou nesprávneho posudzovania cirkvi a nie zriedka aj katolíkom zastiera vnútornú kontinuitu, absolútnu ustálenosť a nezmeniteľnosť základných téz vieroučných, mravoučných a božskoprávnych.

Nastúpme teda v duchu cestu po toku dejín cirkevných, počnúc od prameňov nášho nábožensko-duchovného života. Vrhnime najprv letmý pohľad na východisko našej cesty. Predchnutí hlbokým učením i strhujúcim príkladom Božského Majstra a osvietení Duchom svätým, dávajú sa dvanásti apoštolovia do nadľudskej borby. V slávnostnom momente počiatku jedinečnej, všetky rekordy prekonávajúcej plavby našej loďky nemusíme sa zdržovať shromažďovaním dôkazov, dosvedčujúcich historickú skutočnosť. Slová nadovšetko hodnoverných evanjelií nemôže brať do pochybnosti ani najzaťatejší odporca cirkvi a pápežstva, ak nechce eo ipso upadnúť do nevážnosti. Tieto pramene dosvedčujú nezvratne, že prvý kormidelník loďky Kristovej, sv. Peter, bol ustanovený samým Kristom za hlavu cirkvi.

Nebol odkázaný na zmocnenie resp. Bez podpory štátneho organizmu, ba priamo za odporu a za prenasledovania svetskej moci, nastupuje malý hlúčok učeníkov Kristových za vedenia sv. Petra svoju víťaznú cestu svetom. Duchovný profil prvotnej cirkvi sa nám preto rysuje v najkrajšom svetle.

1) „Ako mňa poslal Otec, tak i Ja posielam Vás.“ (Mat.

2) „Ty si Peter (to je skala) a na túto skalu vystavím Cirkev svoju a brány pekelné ju nepremôžu.“ (Mat. 16, 18.)

„A tebe dám kľúče od kráľovstvá nebeského. Čokoľvek sviažeš na zemi, bude sviazané i na nebesách.“ (Mat.

Tento názor spočíva na mylnom alebo tendenčnom odvodzovaní existencie práva od jeho výkonu. Zabúda sa na to, že na vykonávanie plnej moci, danej Kristom sv. Petrovi a jeho nástupcom, je potrebná aj istá organizačná základňa. Prvá taká prestavba sa ukázala potrebnou pri základnej zmene postoja štátnej moci voči cirkvi. Koniec prenasledovania kresťanov a s tým súvisiaci vzrast všeobecne už nie tak horlivého členstva, ako aj značný časový odstup od pôsobenia Kristovho núti cirkev k pevnému formulovaniu smerníc a zásad právnych i článkov vieroučných. To sa stáva na koncile nicejskom 325 a potom ešte na ďalších konciloch oekumenických, konaných na východe i v západnej cirkvi.

Štúdium usnesení konciliárnych i zákonov pápežských nám odhaduje mnohé nehynúce pomníky, znamenajúce medzníky vo vývoji ľudstva a vysoké majáky pre ďalšiu plavbu loďky Petrovej. Pravda, mnohé z týchto zákonov časom stratily svoju aktuálnosť a boly nahradené inými. Je ozaj obdivuhodné, ako pružne vie najv. zákonodarca cirkevný v rámci absolútne nezmeniteľných príkazov božského práva reformovať a možno povedať, modernizovať svoj právny poriadok.

Plavba lode Petrovej nie je izolovaná od vplyvov okolitého sveta. Preventívne usiluje sa cirkev predísť konfliktom so štátnou mocou hľadaním smluvnej dohody na podklade koordinácie. Pravda, pri rešpektovaní prvenstva cirkevného vo veciach, dotýkajúcich sa záujmov duševných. Proti odbojným a neposlušným nositeľom štátnej moci neváhala sv. Stolica zakročiť aj radikálnymi prostriedkami, vrcholiacimi v interdikte a v exkomunikácii. Starovek i stredovek zaznamenáva niekoľko účinných zákrokov pápežských proti panovníkom. Niektoré z nich by sa mohly zdať v spôsobe prevedenia alebo v dôsledkoch príliš tvrdými.

Nie ľahko sú pochopiteľné s hľadiska dnešného aj niektoré iné zjavy z doby tzv. „svetovládneho úsilia pápežského“, z doby „babylónskeho zajatia pápežstva“, z doby veľkej schizmy západnej ako aj z doby reformačnej a protireformačnej. Dnešný človek preto často pohoršuje sa nad zjavmi „temného stredoveku“, pravda, bez toho, žeby ducha tejto doby poznal. Mnohí len pre neznalosť stredoveku a výsledkov jeho úspešného úsilia na rôznych poliach duchovného života ho označujú šmahom za zpiatočnícky.

Rôznorodé momenty tohto pomerne veľkého rozpätia časového jednoducho spájajú, generalizujú, zveličujú alebo bagatelizujú podľa zámernej potreby interpretátorov. Mnohí prenášajú takýto svoj povrchný úsudok na celú cirkev a na jej predstaviteľov - ako na reprezentantov tejto doby - a odsudzujú ich s dnešného „pokrokového“ hľadiska. Pre výpočet jednotlivostí tu niet miesta.

Keď sme si prvotnú cirkev prirovnali k loďke s malým počtom posádky a cestujúcich so sv. Petrom a jeho nástupcami - ako kormidelníkmi - na čele, zostaňme pri prirovnaní cirkvi k lodi aj v ďalších etapách vývojových. Sledujme v duchu priebeh už dvetisícročnej plavby našej loďky. Každému bude zjavný rýchly, ale organický vzrast pôvodne nepatrných rozmerov až do gigantickosti. Na každej zastávke pristupujú cestujúci, dakde sa priamo masové valia na našu loď. Kormidelník spolu s vyberanou posádkou s najväčším úsilím udržuje poriadok na lodi a stará sa o blaho svojich cestujúcich. Úmerne so vzrastom týchto stúpajú starosti kormidelníkove. Jeho úsilie je však korunované zdarom. Veľký ruch, ktorý na lodi vládne, javí známky obdivuhodnej usporiadanosti a účelnosti. Je síce badateľný aj istý antagonizmus, ale ten sa prejavuje iba v pretekoch o čím istejšie splnenie daných úloh podľa pravidiel ušľachtilého rytierskeho zápolenia. Nad zachovávaním písaných i nepísaných zákonov bdejú nielen prísni usporiadatelia a sudcovia, ale aj vnútorný, všadeprítomný a večne bdelý strážca - svedomie -.

Do sboru usporiadateľov a sudcov môže sa dostať v zásade každý cestujúci podľa svojich predností a zásluh. Tu niet rodových privilégií ani triednych predsudkov. Pravda, ani toto pravidlo nie je bez výnimiek. Aj na vedúce miesta sa dostávajú z času na čas predstavitelia menej vynikajúci, ba aj votrelci nehodní. V spoločnosti ľudí dobrých i zlých nedá sa tomu ani pri najbedlivejších opatreniach preventívnych zabrániť. Súvisí to najmä s tým, že pri masovom prílive cestujúcich na loď viery v učenie Kristovo nemožno zabrániť tomu, aby sa na loď dostali aj maloverní a farizejskí simulanti. Títo pochopiteľne neváhajú použiť ani nedovolených prostriedkov uzurpácie a simónie.

Okrem nebezpečenstva nákazy, plynúcej z infikovaných cestujúcich našej lode, číhajú na jednotlivcov i na samu loď rôzne nástrahy vonkajšie. Rozbúrené more i zvody tichej, ničím nerušenej plavby, zjavné i skryté skaliská, spev Syrén a útoky pirátov, bezmocnosť chudoby i sprievodné zjavy zneužívania bohatstva. Nespočetné sú obete týchto a mnohých iných skúšok, ktorým je vystavená loď Petrova. Jedni podľahnú zvodom túžieb po nezriadenom hmotnom blahobyte, iní upadnú do nedočkavej malovernosti a vrhajú sa zúfalo do mora duševnej záhuby. Jedni opúšťajú loď z vlastného rozhodnutia, aby sa vyhli tvrdej disciplíne, ktorá tam vládne, druhí sú exkomunikovaní zo spoločenstva veriacich, aby svojím tvrdošijným zotrvávaním v nákazlivých chorobách zla neohrozovali svoje okolie.

Tak vidíme, ako okrem prílivu nových cestujúcich zaznamenáva kapitán lode so zármutkom v srdci aj odchod cestujúcich, o ktorých vie, že sa vystavujú zvýšenému nebezpečenstvu utonutia. Samočinný rozvoj a nerušený pokoj veru nebol údelom cirkvi a jeho hlavy. Úmorné úsilie, obetavé odriekanie a často úporný boj musia podstupovať vedúci i vedení. Každé prestáte strádanie a každý úspešne prekonaný boj prináša však otuženie, oživenie a ďalší rozvoj cirkevný.

Nadobudnuté skúsenosti a bezpečná ochrana Iniciátora tejto veľkej okružnej cesty svetom napĺňajú kormidelníka, posádku i cestujúcich lode Petrovej vedomím istoty a nebojácnosti. Čulé a veľkorysé práce opevňovacie na lodi i otužovanie disciplíny a výchova k aktívnej spolupráci všetkých veriacich (kléru i laikov) prezrádzajú prípravy na ochranu proti nebezpečenstvám, ktoré kormidelník predvída. Cestujúcich sa však nezmocňuje panika. Pohľad na uspokojujúci zjav kapitána napĺňa ich plnou dôverou a odovzdanosťou do vôle Božej.

Aký je vzťah nášho národa ku kormidelníkovi lode Petrovej? Keď máme na mysli národ ako celok, môžeme s radosťou konštatovať, že od svojej kristianizácie počnúc verne zotrval na lodi Petrovej. Cez dlhé generácie slobody i národnej poroby prejavuje prevažná väčšina Slovákov svoju oddanosť k hlave cirkevnej. Pravda, po zániku štátnej samostatnosti slovenskej nemohly byť sväzky nášho národa k sv. Stolici upravené právne. O sile týchto sväzkov lásky a vernosti však najlepšie svedčí skutočnosť, že aj bez formálnej úpravy pretrvaly celé tisícročie nepretržite.

Bezprostredne po obnovení slovenskej štátnej samostatnosti nadviazal náš národ so sv. Stolicou úprimné právne vzťahy. Ich smluvná úprava vo forme slávnostnej dohody (konkordátu) čaká iba na ustálenejšie a pokojné časy povojnové. Uzavretie takejto dohody s našej strany nehatia nijaké prekážky psychologického ani politického rázu. Predstavitelia nášho štátu nemajú obáv, že by dohoda s Vatikánom znamenala trhlinu do suverenity štátnej. Sú si dobre vedomí toho, že spolupráca s pápežstvom, vybudovaná na podklade princípu koordinácie cirkvi a štátu, smeruje k zaisteniu cieľu nadpozemského (duchovného blaha) a nekrižuje ani neruší poslanie štátu, ako inštitúcie, starajúcej sa o zaistenie blaha hmotného.

Duch slovenských dejín, vyjadrený mnohými prejavmi oddanosti, lásky a vernosti nášho národa k nástupcom sv. Petra, harmonicky splýva so slovenskou prítomnosťou, ktorá sa dovoláva právnej úpravy pomeru slovenského katolicizmu ku kormidelníkovi lode cirkevnej.

PIUS XII. P. G. Som s vami navždy, do skončenia sveta! nepriateľ skazu vezme budúci jak bývalý... Koľko ich bolo! Koľko ich ponad nás tu veje. A ako silnie, mocnie, rastie, dužie! Kráľ kráľov, verný Kristov námestník. Ach, kto vie, kto vie, koľko je tých ciest. narieka. Preto buď od nás vrúcne pozdravený.

O rekatolizačných metódach jezuitov

JOZEF JUROVSKÝ S. J.

Dejiny nám neraz odkrývajú i zarážajúce počínanie ľudí, ktorí sú nám ináč drahí a vzácni. Vidíme akýsi nesúlad medzi predstavou, ktorú o nich máme, a ich počínaním. Sme nerozhodní, či ich preto odsúdiť, či sa v zdedenej predstave nepreorientovať, či azda nedať za pravdu protivníkom, ktorí na tie údaje odvolávajú sa ako na dôvody svojho postoja v minulosti, u svojich predkov, i teraz. Máme pred očami rad počínaní, ktoré sa na prvý pohľad javia takými a takými, ktorých si však treba hlbšie všimnúť a analyzovať ich smysel. Tak sa nám stavia pred oči radikálne počínanie jezuitov pri rekatolizácii - ide osobitne o naše kraje. Jeho netolerantnosť je až nápadná.

Najprv si treba vyjasniť dve otázky: ponajprv, presnejšie zistiť, čo a ako sa stalo; po druhé, aké psychologické pozadie majú javy a podľa toho aký smysel a oprávnenosť. Úsudok si potom utvoríme sami. Nemožno dosť prízvukovať vážnosť otázky prvej. Neslobodno sa prenáhliť a obísť tých druhých svedkov udalostí. K otázke druhej poukážem na niektoré momenty, I. na ciele jezuitov, II. na prostriedky k tým cieľom a III. Cieľov si u jezuitov treba všimnúť na každý spôsob, lebo sú ich celým raison d’étre, podkladom celého ich bytia. Nachádza sa to už v jadre rehole, v exercíciách. Toto svieti Iňigovi pri obrátení, toto púta k nemu prvých a potom všetkých ostatných spoločníkov, toto si vštepuje každý jezuita v exercíciách, ktoré koná znovu a znovu, či už vo forme rozšírenej alebo skrátenej: „Človek je na to,...

To „aby“ nemá byť len frázou a chvíľkovým rozcítením, ale skutkom, a to nielen jedným, náhodne tu i tam vykonaným, ale celým radom skutkov, životným habitusom „životom“, ktorý sa vyvolil po dôkladnom uvážení, alebo ktorý sa aspoň účelne zreformoval. Už Exercície prízvukujú osobnú veľkodušnosť, veľké rozhodnutie, ktoré sa deje vo vnútri jednotlivca (Annotácie 1. 2! 3. 5. 12. 16., najmä cvičenia pre voľbu stavu). Kontemplácia o dosiahnutie lásky prízvukuje, že láska má pozostávať skôr v skutkoch ako v slovách. Jezuitský život má byť teda uvedomelým pozitivným postojom k Bohu, Ježišovi Kristovi, k Cirkvi hierarchickej a jej predstaviteľom či duchovným alebo svetským.

Po exercíciách by sme mohli nazvať rehoľu jezuitskú organizáciou, ktorá si berie za úlohu pestovať v sebe i druhých cieľ exercícií: väčšiu slávu Božiu, aby sa Boh a jeho veci čím lepšie poznali, chválili, ctili a poslúchali. Od seba treba začať, ale treba sa usilovať získať pre to aj druhých. „Constitutiones“, stanovy jezuitské, sú systémom poriadkov, úprav, výberu dobrovoľníkov, ktorí sa na tú úlohu budú hlásiť, ich výchovy na tele i duchu, deľby práce a jej usmerňovanie.

Ciele jezuitov teda boly: každému, ale najmä tým, čo to súrnejšie potrebujú, vštepiť to isté presvedčenie, ktoré v exercíciách, z právd viery a z učenia Cirkvi prijali oni. Ich úsilie prirodzene obracalo sa ponajprv na jednotlivcov. Ale pomocou schopných aj na širšie vrstvy, na spoločnosti, obce, štáty. Záujem cti božej a dobra duší vyžadoval preniknúť myšlienkou služby božej nielen jednotlivcov, ale aj štáty, nielen poddaného a panovníka ako jednotlivca, ale aj sám štátny a spoločenský aparát.

Každý jezuita vykonal za svoj ideál toľko, koľko výchovou dostal, alebo koľko schopností a energie bol priniesol svojou osobnou a národnou povahou. Španiel 16. storočia bol conquistador, Nemec bojovník. A Slovák? Aj o tomto sa nám zachovalo hodne rukopisov. O prvom jezuitovi slovenskom, P. Jánovi Matejovi z Krakovian (Johannes Matthias, Sclauus ex oppido Cracovegni prope Tyrnaviam, 1562 vo Viedni) sa píše: „fortis in utroque hornine“, čiže chlap duchovne i telesne. A tento ťah sily a spolu dobráckosti charakterizuje temer každého jezuitu-misionára, ktorého pamiatku nám rukopisy zachovaly, nevynímajúc ani ohováraného Mikuláša Kellia, misionára a začas predstaveného misie v Leopoldove. (Kazy: Historia Hungariae III. Str. 172; Katona: Historia critica Hungariae 15. s.

U nás malo účinkovanie jezuitov aj ciele, povedal by som, historické: v náboženskom a spoločenskom ...

V texte sa spomínajú aj ďalšie mená a tituly, ktoré však priamo nesúvisia s hlavnou témou analýzy modernej spovede, Pii XII. a rekatolizačných metód jezuitov. Ide o rôzne teologické, filozofické a historické práce, ktoré sú uvedené v zozname na konci textu.

Pre lepšie pochopenie kontextu rekatolizácie jezuitmi si pozrite nasledujúcu tabuľku:

Pre lepšiu vizualizáciu si pozrite nasledujúcu mapu pôsobenia jezuitov v Európe:

Táto mapa zobrazuje rozmiestnenie kolégií a rezidencií jezuitov v Európe okolo roku 1700.

tags: #moderna #spoved #text