V katolíckej tradícii si každý deň v roku pripomíname mnohých svätých. Tento článok sa zameriava na moderných svätých, proces ich svätorečenia a ich význam v súčasnom svete.
Ak sa vám zdá, že moderný svet je skazený, mravy upadajú a Boh zrejme nie je, mýlite sa. Žijú medzi nami svätí muži a ženy a je ich asi omnoho viac, než kedykoľvek predtým.
Svätý Ján Pavol II. prispel k svätosti mnohých ľudí
Za dvadsaťtri rokov svojho pontifikátu blahorečil pápež Ján Pavol II. 1272 osôb. Do análov katolíckej cirkvi nechal tiež pripísať 452 nových svätcov a svätíc. Ide o rekord, aký história nepamätá.
V minulosti si museli kandidáti na titul svätca počkať na posmrtnú večnú slávu aj celé storočia. Panna Orleánska, ktorá žila v 15. storočí, bola blahoslavená až v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Jan Hus, bojovník proti korupcii v katolíckej cirkvi, bol upálený už po koncile v Kostnici v roku 1414, ale Vatikán ho dodnes neuznal za mučeníka viery.
V posledných desaťročiach si však cirkev uvedomila, že sa musí prispôsobiť modernej dobe. Svet sa zmenšuje, zrýchľuje. A ľudia pritom stále túžia po idoloch a zázrakoch.
Ján Pavol II. je pápež - cestovateľ. Sám je nositeľom osobného kultu, ktorým propaguje cirkev. Okrem toho sa usiluje nechať v každej krajine cirkevných vyslancov v podobe blahoslavených. Niektorí z nich sa dočkajú kanonizácie a stanú sa súčasťou svetového kultu.
Význam miestnych svätých je pre cirkev pritom aspoň taký dôležitý, ako „globálnych“ svätcov. Pracujú pre Vatikán priamo v teréne a otvárajú cirkvi srdcia svojich rodákov. Sú síce dávno po smrti, ale poslanie plnia možno o to lepšie.
Ako sa stať svätým
Prvými svätými boli Kristovi žiaci, šíritelia viery odhodlaní položiť za ňu život. Boli to ľudia, ktorí sa vo svojich časoch preslávili ako morálne vzory. Ich autoritu a svätosť uznávala verejnosť spontánne, bez oficiálneho požehnania.
Neskôr sa veci chytili cirkevní hodnostári. Miestni kňazi, v ktorých pôsobisku sa vyskytol mučeník pre vieru, spísali jeho skutky, okolnosti smrti a listy potom rozoslali do susedstva.
Časy spontánneho uctievania sa skončili, keď Svätá stolica stanovila pravidlá. Nejaký čas určoval univerzálnych svätcov rímsky biskup, došlo však k sporným prípadom, podozreniam z nedbalosti či dokonca korupcie. Nastali teda kolektívne posudzovania v rámci cirkevných koncilov. Svätci sa postupne stali predmetom politiky.
O kandidátoch na titul „svätý“ či „blahoslavený“ dnes rozhoduje vatikánska kongregácia pre svätorečenia, ktorú založil v roku 1588 pápež Sixtus V. Má na starosti skúmanie životov a písomného odkazu týchto „synov Božích“, ako sú oficiálne titulovaní, a zodpovedá aj za overovanie pravosti svätých relikvií a zázrakov.
Blahoslavení (beatifikovaní) by mali urobiť aspoň jeden zázrak, alebo preukázať „cnosti v hrdinskom stupni“. Kanonizácia (svätorečenie) vyžaduje zázraky dva. Vyvážiť ich môže mučenícka smrť, ktorá sa tiež overuje ľahšie než zázrak.
Úspešní kandidáti na kanonizáciu sa zapíšu do celosvetového cirkevného kalendára a v deň ich sviatku sa im prejavuje liturgická úcta. Ich blahoslavení kolegovia majú od Vatikánu povolené uctievanie na miestnej úrovni.
Predchádza mu proces na miestnej úrovni. Domáce diecézy samy zhromažďujú dôkazy o cnostiach dotyčného. Výsledky predložia Vatikánu. Ten ich definitívne potvrdí v procese podobnom fiktívnemu súdu - v konfrontácii postulátora, obhajcu (obvykle predstaviteľa miestnej diecézy) a promotora fidei, akéhosi žalobcu. Posledné slovo má pápež.
Blahoslavený sa potom stane náboženskou autoritou v konkrétnej krajine - budú sa mu zasväcovať kostoly, veriaci ho môžu prosiť o príhovor u Boha.
Podobný proces predchádza i kanonizáciu.
Existujú aj iné postupy - pápež napríklad sám vymenuje význačného jednotlivca za „rovnocenného“ svätým. Týmto spôsobom sa stali svätými uhorský kráľ Štefan či český kráľ Václav.
V minulosti boli podmienkou telesné pozostatky svätca, posvätná relikvia, ktorej by sa veriaci mohli klaňať. Dnes to nie je potrebné. Vatikán dáva svoj súhlas aj tomu, koho kosti sa nezachovali. Tak to bolo napríklad v prípade Anežky Českej, ktorá sa dočkala kanonizácie po siedmich storočiach.
Podmienkou bolo tiež, aby bol kandidát aspoň päť rokov po smrti. Aj tu sú však výnimky. Blahorečenie Matky Terezy, zakladateľky Rádu milosrdenstva, sa začalo už dva roky po jej smrti - v roku 1997.
Dnes už možno verejne hovoriť aj o tom, čo takýto proces stojí. Podľa americkej internetovej Katolíckej encyklopédie vyjde blahoslavenie približne na 20-tisíc dolárov. Táto suma zahŕňa náklady na rôzne doklady, slávnostný obrad vo vatikánskej bazilike sv. Petra, maľované portréty kandidáta, ktoré dostane pápež, kardináli a rôzni úradníci. Platí to postulátor, teda obhajca „syna Božieho“.
Požehnané 20. storočie
Mnoho nových nositeľov posvätných cností sa za Jána Pavla II. objavilo v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a vo východnej Európe. Dôležití sú najmä tam, kde pôsobia misie, kde sú katolíci v menšine a kde cirkev potrebuje obnoviť alebo upevniť svoj vplyv. Konajú sa tam hromadné blahoslavenia desiatok až stoviek ľudí.
Pri svojej návšteve Ukrajiny pápež blahoslavil naraz dvadsaťosem miestnych grékokatolíkov, takmer všetko obete politického a náboženského útlaku v bývalom ZSSR. Podobne blahoslavil vyše 200 kňazov a mníšok - obetí občianskej vojny v Španielsku - a stovku poľských mučeníkov druhej svetovej vojny.
Pri takej aktivite sa dnes Vatikán nevyhne kontroverziám. Diskusie vyvolalo blahoslavenie mníšky Edity Steinovej, ktorá zahynula v nacistickom koncentračnom tábore. Steinová bola pôvodom Židovka a podľa niektorých ju práve to, a nie katolícka viera, stálo život.
V roku 2000 pápež pobúril židovskú obec v Taliansku, keď blahoslavil konzervatívneho pápeža Pia IX., odporcu náboženskej tolerancie, ktorý sa o Židoch vyjadroval ako o „psoch“.
Po kontroverzné kauzy netreba chodiť ďaleko. Pápež blahoslavil aj biskupa Alojzia Stjepinaca, ktorého si Chorváti cenia ako národného hrdinu a Srbi označujú za kolaboranta s fašistami.
S podobnou kauzou sa vyrovnáva Slovensko. Biskup spišskej diecézy Ján Vojtaššák sedel v komunistickom väzení a krátko po prepustení ako 88-ročný zomrel. Preto ho slovenská katolícka cirkev považuje za mučeníka.
Na Slovensku je proces jeho blahoslavenia uzavretý a čaká sa na verdikt Vatikánu.
V dobovej korešpondencii medzi Vatikánom a jeho vtedajším chargé d‘affaires v Bratislave Giuseppem Burziom sa však píše o pasívnom postoji Vojtaššáka k transportom Židov za vojnového slovenského štátu a o jeho súkromných vyjadreniach o Židoch ako najhorších nepriateľoch Slovenska. Časť verejnosti, a najmä židovská obec, s Vojtaššákovým blahoslavením preto nesúhlasí.
Pápež pri návšteve Slovenska ešte v roku 1995 vyzdvihol práve Vojtaššáka a s ním gréckokatolíckeho biskupa Pavla Gojdiča ako tých, ktorí si blahoslavenie zasluhujú, „pretože vydali svedectvo o vernej službe cirkvi na Slovensku“.
Vlani v novembri však blahoslavil popri Gojdičovi iného kňaza - Metodeja Trčku. Gojdič pôsobil v Prešove, misionár Metodej Dominik Trčka v kláštore v Michalovciach (pre zaujímavosť - Gojdič bol Rusín a Trčka pochádzal z Moravy). Obaja zomreli na následky väznenia v 50. rokoch v leopoldovskej väznici. Gojdičovo telo je dokonca relikviou. Jeho sklenú rakvu možno vidieť v kaplnke katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
Naši svätci boli kozmopoliti
S územím Slovenska, krajiny patrónky Panny Márie Sedembolestnej, sa spája niekoľko svätcov a blahoslavených. Ich pestrý pôvod je v dnešných časoch celkom inšpirujúci.
Prvými v rade sú vierozvestci z Východu Cyril a Metod, ktorých na naše územie pozval knieža Rastislav. Svätý Gorazd, žiak Cyrila a Metoda, sa údajne narodil u nás, neskôr však odišiel, pravdepodobne do Poľska.
Rastislava, pozývateľa a hostiteľa Cyrila a Metoda, kanonizovala len pravoslávna cirkev. Vatikánske zdroje ho uvádzajú ako významnú osobnosť, ale pápež sa o ňom pri svojej návšteve Košíc v roku 1995 nezmienil. Spomenul však biskupa Bystríka, zakladateľa nitrianskeho biskupstva, a pustovníkov Andreja a Benedikta. Tí pochádzali z Poľska, ale usadili sa v Skalke pri Trenčíne a ich pozostatky sú v Nitre.
Pápež napokon v Košiciach vysvätil troch mučeníkov z čias Rákocziho povstania. Kňazi Štefan Pongrác, Melicher Grodiecký a Marek Križan (inak Maďar, Poliak a Chorvát) zomreli pre svoju vieru, keď povstalci „čistili“ mesto od katolíkov. Pápež pripomenul práve ich rozdielny pôvod a vyslovil nádej, že to bude slúžiť za vzor pre spolunažívanie Slovákov s maďarskou menšinou.
Pátranie po vhodných slovenských kandidátoch pokračuje. Adeptkou je mníška Zdenka Schelingová, ktorá v roku 1955 zomrela na následky mučenia vo väzení, pretože pomohla ujsť pacientovi z väzenskej nemocnice. Materiály k jej blahoslaveniu sa už údajne pripravujú, podobne ako v prípade biskupa Michala Buzalku, ďalšieho z kňazov odsúdených v 50. rokoch za vlastizradu.
Zbierajú sa aj podklady na blahoslavenie Žofie Bosniakovej, 350 rokov mŕtvej šľachtičnej, ktorej múmiu možno vidieť v kaplnke v Tepličke nad Váhom. Každý ju pozná, i keď možno skôr vďaka jej záhadne zachovanej telesnej schránke. Pramene hovoria, že nezištne pomáhala chudobným. V kostole v Šuranoch je vyobrazená medzi svätcami. Tvrdí sa dokonca, že z jej rakvy vyžaruje zvláštne fluidum s liečivými účinkami.
Zvrhla komunistov svätá Anežka?
Niektorí moderní katolícki teológovia v súvislosti s novodobými svätými netaja svoj skeptický názor na zázraky. Podľa Vatikánu sa však zázraky diali aj v 20. storočí. Pred dvoma rokmi pápež Ján Pavol II. odhalil posledné z tzv. proroctiev z Fatimy z roku 1917. Panna Mária sa vtedy zjavila trom deťom a oznámila im tri správy. Prvé dve Vatikán interpretoval ako správu o konci prvej svetovej vojny a správu o páde komunizmu. Tretia vraj predpovedala atentát na pápeža, ktorý Ján Pavol II. skutočne prežil. Panna Mária z Fatimy mu údajne zachránila život.
Z tohto pohľadu možno považovať svätú Anežku Českú vlastne za prvého posla novej éry u nás. Za svätú ju totiž vyhlásili 12. novembra 1989. O týždeň na to vypukla nežná revolúcia.
Príklady moderných svätých
V katolíckej tradícii je mnoho svätcov, ktorých si pripomíname každý deň v roku. Pouvažujme tento týždeň nad pár svätcami, ktorí prežili svoj život obdivuhodne ako nezadaní:
- Sv. Agáta: Umučená v Sicílii okolo roku 250. Bola mučená za vzdorovanie imperiálnemu magistrátu. Ten sa ju snažil vydierať tým, že ju nevydajú autoritám, za to že bola kresťanka, výmenou za sex. Odmietla a šľachetne privítala smrť.
- Blahoslavený Pier Giorgo Frassati: Tento mladík, ktorý miloval humor, žil na začiatku 20. storočia v talianskom Turíne a zomrel ako 24 ročný po tom, ako sa nakazil chorobou od žobráka, ktorému pomáhal. Svoj nezadaný život venoval pomoci chudobným a chorým, hájil sociálne záležitosti a udržiaval si bohatú oddanosť eucharistii.
- Sv. Praxida: Cnostná dcéra rímskeho senátora z 2. storočia, ktorá sa nikdy nevydala a svoje rodinné bohatstvo rozdala kresťanským cirkvám, ktoré boli v Ríme prenasledované.
- Sv. Kazimír Jagelovský: Poľský princ z 15. storočia, ktorý žil asketický život modlitby, mariánskej oddanosti a službe chudobným. Po zlej skúsenosti na bojisku si Kazimír uplatnil výhradu vo svedomí a po zvyšok života sa vojny nezúčastňoval.
- Sv. Zita z Luccy: Slúžka v domácnosti z 13. storočia, ktorá dávala svoj vlastný prídel stravy a tiež jedlo jej bohatého zamestnávateľa, chudobným a trpiacim, čo ju spočiatku urobilo v tejto rodine a medzi služobníctvom neobľúbenou. Nakoniec ju ale postavili do vedenia celej domácnosti.
- Sv. Guy z Anderlechtu: Chudobný Belgičan z 10. storočia, ktorý sa na znak pokánia za svoju chamtivosť a sebectvo vydal na pešiu púť zo severnej Európy do Ríma a Jeruzalema. Napriek jeho ekonomickým ťažkostiam sa nadovšetko snažil zachovať si vďačnú povahu po celý život.
- Sv. Jozef Moscati: Prvý kanonizovaný moderný doktor, pomáhal zastaviť choleru v Neapole, získal doktorát z fyziologickej chémie a viedol nemocnicu pre zranených vojakov počas Druhej svetovej vojny. Svoj život venoval službe druhým a zomrel na infarkt počas toho ako jedno popoludnie ošetroval pacientov v apríli roku 1927.
Toto je len niekoľko svätých mužov a žien, na ktorých sa môžeme pozerať ako na vzor. Títo svätci neboli dokonalí, ale dodávajú nám odvahu a inšpiráciu, aby sme naplno prežívali svoju vieru v 21. storočí.
Carlo Acutis (1991-2006)
Carlo Acutis sa narodil v Londýne rodičom Andreovi Acutisovi a Antonii Salzano. Jeho rodičia v Londýne pracovali, ale krátko po narodení Carla sa presťahovali do Milána.
Carlo sa rád modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a pred každou sv. omšou sa modlil pred svätostánkom. Vedelo sa o ňom, že má veľký záujem o počítače. Školské roky prežil v Miláne pod vedením jezuitov v Inštitúte Leva XIII. Za vzor mu slúžili sv. František z Assisi, sv. František a Hyacinta, sv. Dominik Savio, sv. Alojz Gonzaga, sv. Tarzícius a sv.
Krátky života Carla ukončila leukémia v nemocnici San Gerardo v Monze dvanásteho októbra 2006.
Carlo Acutis, moderný svätec
Bol to obyčajný chalan - taký, ako všetci okolo neho. Študoval v poslednom ročníku lýcea Leva XIII. v Miláne, spravovaného otcami jezuitmi. Mal priateľov, zbožňoval počítače, programoval na vysokej úrovni, vytváral webové stránky a denne sa venoval strihu videa.
Ale Carlo bol zároveň chlapcom, v ktorom sa naplno prejavovala Božia milosť. Modlieval sa ruženec a denne chodil na svätú omšu, prinášal obety. On, syn zámožnej dcéry, sa staral o tých, ktorí ostali bez strechy nad hlavou a núdznych, ktorých stretával na svojich cestách. Často chodieval adorovať Krista v Oltárnej sviatosti.
Kdo je Carlo Acutis?
Odkedy vo svojich siedmich rokoch prvýkrát prijal Krista, nevynechal svätú omšu. Madona bola jeho veľkou orodovníčkou, a nezabúdal teda ani na modlitbu ruženca. Moderný život a Carlova aktuálnosť sa dokonale spojili s jeho hlbokým eucharistickým životom a mariánskou úctou.
Isto i to z neho robilo špeciálneho a všetkými obľúbeného mladého muža.
„Zvesť o jeho svätosti sa tajomným spôsobom rýchlo rozšírila do celého sveta,“ vyjadril sa Mons. Ennio Apeciti, zodpovedný za Úrad pre kauzy svätých Milánskej arcidiecézy.
Carlo bol tak zanietený pre informatiku, že jeho priatelia, ba dokonca i dospelí inžinieri, ho považovali za génia. V úžase a nechápavo pozerali na to, ako rozumie tajomstvám, ktoré mali byť odhalené len tým, čo študovali informatiku. Jeho záujmovou oblasťou nebolo len programovanie, ale aj strih filmu, tvorba web stránok, správa rôznych malých novinových webov, dobrovoľná pomoc núdznym či aktivity s deťmi alebo staršími.
Sám hovorieval, že naším kompasom má byť Božie slovo, ku ktorému sa máme neustále vracať. Ale na to, aby sme dosiahli tak vysokú métu, akou je nebo, potrebujeme aj špeciálne prostriedky - sviatosti a modlitbu.
Carlo spravil Eucharistiu centrom svojho života. Nazýval ju „diaľnicou do neba“.
Tento mladík sám bol tajomstvom Milánskej diecézy. Ešte pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža a celú Cirkev.
Už krátko po jeho smrti sa začali ozývať hlasy za jeho blahorečenie. 13. mája 2013 sa začal proces jeho blahorečenia, čím získal titul služobník Boží.
Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní. Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.
Svätý Pavol Pustovník
Svätý Pavol Pustovník, duchovný otec pavlínov, je príkladom hlbokej dôvery v Boha a života naplneného nádejou. Na jeho počesť sa dnes v kláštoroch po celom svete slávi patrónsky sviatok, počas ktorého pavlínski rehoľníci obnovujú svoje sľuby. Svätý Pavol, ktorý žil v samote na púšti v Egypte, sa stal symbolom nádeje, keď svoju dôveru vložil do Boha a nie do pozemských hodnotách.
Pavlínski mnísi si dnes pripomínajú, že ich život, rovnako ako život svätého Pavla, je o tom, čoho sa dokážeme vzdať - nie o tom, čo získame. Svätý Pavol z Téb, aj keď žil osamote, sa nikdy neuzavrel pred ľuďmi. Jeho pohostinnosť a záujem o iných sú dôkazom, že jeho život bol zameraný na službu ľuďom.
Začiatok roka je pre duchovných synov tohto veľkého pustovníka časom návratu ku koreňom, zamyslenia nad povolaním a prežívania rehoľnej charizmy.
„Moderný mníšsky život, vrátane pavlínskej služby, je plný výziev - v komunitách aj v pastorácii. Svätý Pavol z Théb, ktorý prežil v Egypte 113 rokov, z toho vyše 90 na púšti v skalnej jaskyni, je považovaný za prvého pustovníka v dejinách Cirkvi. Pavlíni ho uctievajú ako svojho patróna.
Svätý Anton Paduánsky
V stánkoch na uliciach Lisabonu sa počas osláv svätého Antonína predáva množstvo dobrôt. Najväčší záujem je ale jednoznačne o grilované sardinky. Ľudia ich zvyčajne pojedajú spolu s chrumkavým chlebom. Pre jeho obľúbenosť sa mu občas hovorí „svätec celého sveta“.
Je patrónom zamilovaných, cestujúcich aj tých, ktorí hľadajú stratené veci. Aj keď má prídomok z Padovy, svätý Anton (1195-1231) sa narodil v portugalskom Lisabone. V priebehu života však tento františkánsky mních strávil niekoľko rokov na Apeninskom polostrove a v južnom Francúzsku. Kresťanom ide príkladom a vďaka svojej charizme a mimoriadnemu rečníckemu nadaniu sa preslávi ako „kladivo na kacírov“.
Lisabon si slávneho rodáka dodnes nesmierne váži. Každoročne 12. a 13. júna organizuje oslavy sv. Antona, počas ktorých sa bežný život v portugalskej metropole zastaví.
Je najstarším a najdôležitejším katolíckym kostolom v hlavnom meste Portugalska. V lisabonskej katedrále z 12. storočia býva dopoludnia 12. júna oddaných 16 zasnúbených párov. Tie vyberajú členovia miestneho zastupiteľstva a ide o dvojice, ktoré by si tak krásny a nákladný obrad samé nikdy nemohli dovoliť.
Počiatky tejto tradície spadajú do konca 50. rokov minulého storočia a v súčasnosti patria „svadby sv. Antonína“ k najsledovanejším udalostiam celých osláv…
Ľuďom, ktorí svoju životnú lásku zatiaľ nenašli, nezostáva než v modlitbách žiadať obľúbeného „svätého dohadzovača“ o pomoc. Inšpiráciou je im príbeh zo 17. storočia. Jedna Španielka, zúfalo hľadajúca manžela, vraj vyhodila z okna svojho domu sošku sv. Antonína, ktorá trafila okoloidúceho vojaka.
Podľa legendy svätý Anton raz prišiel kázať do talianskeho Rimini. Tunajší ľudia ho však okato prehliadali. Zaskočený mních sa posťažoval rybám, ktoré naopak jeho slovám počúvali s veľkým záujmom a pekne sa zoradili od najväčších po najmenšie na vodnej hladine. Obyvateľov mesta táto scéna zaujala natoľko, že sami začali o Antonových myšlienkach premýšľať a prijali ich za svoje...
Niet divu, že 12. jún býva v Lisabone niekedy označovaný aj ako sviatok sardiniek. Práve tie sa totiž dajú kúpiť na každom rohu v mnohých úpravách.
Vrchol celých osláv prichádza 12. júna po zotmení. „Hlavnou triedou Slobody prechádzajú alegorické sprievody, v ktorých súťažia jednotlivé lisabonské štvrte,“ upresňuje súčasný publicista David Koubek. V uliciach metropoly sa tancuje a spieva až do svitania.
Na 13. júna je v Lisabone vyhlásený štátny sviatok. V deň výročia Antonovej smrti pokračujú oslavy v komornejšom duchu. Ľudia navštevujú omše a radi si kupujú posvätený chlieb, pričom všetok výťažok z jeho predaja putuje na charitu.
Zoznam svätých
Nasleduje zoznam svätých, ktorých sviatky sa slávia v decembri a auguste:
- 3. december: Svätý František Xaverský
- 4. december: Svätý ...
- 5. augusta: Panny Márie Snežnej
- 13. december: Svätý ...
- 14. december: Svätý ...
- 25. december: Narodenie Pána
- 26. december: Svätý Štefan, prvomučeník
- 27. december: Svätý Ján, apoštol a evanjelista
- 28. december: Svätí Neviniatka, mučeníci
Tento článok poskytuje prehľad o moderných svätých, procese ich svätorečenia a ich dôležitosti v dnešnej Cirkvi. Ich životy a príklady nám môžu slúžiť ako inšpirácia na ceste k viere a duchovnému rastu.