Kniha Rút, starozákonný biblický spis, dostala pomenovanie podľa jednej z dvoch hlavných ženských postáv, Rút, ktorá sa so svojou svokrou Noemi vracia do Betlehema. Podľa úvodného verša sa dej odohráva „v čase, keď úradovali sudcovia.“ (Rút 1,1) a obsahuje posolstvo o pôvode rodiny kráľa Dávida. Kniha Rút slúži ako príloha ku knihe Sudcov. Ako jedna z mála kníh, je kniha Rút rozprávaná z pozície ženy.
Príbeh nevesty Rút a jej svokry Noemi, je vo svojej podstate neobvyklý aj preto, lebo do dnešného dňa vzťahy svokry a nevesty sú predmetom aj mnohých rozličných posudkov. Zo strany Rút, mladej ženy pochádzajúcej z Moabska, je prítomný hlboký ľudský vzťah ku svokre, založený aj na prijatí bytostného vzťahu k Bohu, ktorý sa naučila od svokry. Rút je príkladná v obetavosti, nezištnosti, pokore, odvahe, dôvere.
Napriek nežidovskému pôvodu bola Rút svojimi postojmi a vlastnosťami vzorom základných rodinných čností pre židovský národ a zostáva vzorom pre všetky generácie a aj pre nás. Môžeme povedať, že Rút spolu so svojou svokrou Noemi sú napriek ťažkému životnému údelu sú vedené Božou prozreteľnosťou. Ale aj bez toho, aby sa výslovne použilo toto slovo, vo Svätom Písme celkovo a teda aj v Starom zákone je veľmi dobre známe presvedčenie, že Boh vedie svoj ľud a chráni ho.
V zložitých časoch sudcov istý Elimelech z Betlehema emigroval so svojou manželkou Noemi a s dvomi synmi, ktorý sa volali Machlon a Kiljon a odišiel na Moabské územie na východ od Mŕtveho mora. Dôvodom emigrácie bola materiálna bieda, ktorá bola spôsobená opakovanými obdobiami veľkého sucha, ktoré trápili krajinu Kanaán. Ale potom v nasledujúcich rokoch prišlo k tomu, že otec Elimelech a aj jeho obaja synovia zomreli. Noemi sa rozhodla, že požiada obe nevesty, aby sa vrátili ku svojim rodinám, z ktorých pochádzali.
Noemi a Rút prišli teda do Betlehema a Rút hľadala spôsob, ako by mohla získať prostriedky na živobytie aj pre seba a aj pre svoju svokru Noemi. Obe ženy prišli do Betlehema, keď sa začínal kosiť jačmeň. Rút nepoznala miesto, a preto sa rozhodla nasledovať iné ženy na polia, na ktorých sa žalo, kde muži kosili jačmeň kosami a ženy viazali pokosené klasy do snopov. Podľa zvyklostí to, čo zostávalo na zemi, bolo pre tie ženy, ktoré zberali zvyšky a tak aj Rút to mohlo zbierať.
Zbieranie zvyškov bolo dovolené chudobným. Zákon to opakovane potvrdzoval, ako to nachádzame v knihe Levitikus: „Keď budete zberať úrodu svojej krajiny, nežnite svoje pole až do kraja a keď zoberiete svoju úrodu, nepaberkujte.“ (Lv 19,9). Rovnako aj v knihe Deutoronomium čítame: „Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk. Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove. Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove!
V našom texte nachádzame poznámku, že pozemok, na ktorom Rút začala zberať zanechané klasy, bol náhodou vo vlastníctve Bóza. Výraz náhodou vyjadruje, že Rút nezvažovala výber miesta, kde bude zberať. Pracovať sa začalo skôr, ako prišiel Bóz, lebo práce riadil Bózov služobník. Potom si Bóz všimol, že zostávajúce klasy zberá aj neznáma mladá žena. Rút práve preto, že bola cudzinka, z opatrnosti výslovne prosila o dovolenie zberať zvyšné klasy a Bózov služobník jej to dovolil.
Keď si Bóz vypočul svedectvo od svojho služobníka, pristúpil priamo k Rút, oslovil ju, ponúkol jej, aby zostala na jeho poliach a prisľúbil jej aj osobitnú ochranu. Bóz sa dozvedel o tom, ako sa Rút zachovala ku svojej svokre Noemi a výslovne to spomenul. Dôvodom, kvôli ktorému Rút na rozdiel od Orpy nasledovala svoju svokru do Betlehema, nebola iba citová väzba, ale aj a pravdepodobne predovšetkým viera v živého Boha, ktorého spoznala prostredníctvom svedectva viery v rodine.
Je dobré si povšimnúť aj obraz krídel, ktorým autor posvätného textu zobrazuje Božiu ochranu. Bóz konštatoval, že Rút sa vedome rozhodla „hľadať ochranu pod Božími krídlami“ a sám sa stal postupne vždy viac aj on sám prostredníkom tejto ochrany. Bóz totiž Rút uistil, že smie kedykoľvek napiť sa z vody, ktorú mali k dispozícii Bózovi sluhovia, pozval ju, aby sa najedla spolu s nimi, dal jej chlieb, dovolil jej, aby si namáčala v octe, pravdepodobne išlo o vínny ocot, dal jej pražené zrno, aby sa nasýtila, rozkázal sluhom, aby sa chovali k Rút s úctou.
Rút, keď vymlátila to, čo nazbierala, získala efu zrna. Efa bola objemová mierka, ktorá zodpovedala približne 35 litrom. Jedna efa zodpovedala teda približne 22 kilogramom. Príbeh nevesty Rút a jej svokry Noemi, je vo svojej podstate neobvyklý aj preto, lebo do dnešného dňa vzťahy svokry a nevesty sú predmetom aj mnohých rozličných posudkov.
Žalmisti to vyjadrili v modlitbe a chvália Pána, ktorý dáva svojmu ľudu pokrm, chráni ho, poskytuje mu dary materiálne a duchovné. Aj vo Svätom písme Nového zákone pojem o Božej prozreteľnosti vyplýva z mnohých posolstiev ohľadom vyvolenia a Božej milosti, ktoré vedú k dôvere voči nebeskému Otcovi.
Prečo je Kniha Rút dôležitá?
Boaz vystupuje ako vykupiteľ a slúžia Rút a Boaz ako predobraz (typ) Cirkvi a Krista. Príbeh je teda aktuálny aj dnes. Nezabúdajme, že sám Ježiš hovorí v Žalme 40:8 „hľa, idem, ako je o mne napísané v knihách“.
Dôležité postavy knihy Rút
Noemi
Naomi, ona je na začiatku príbehu aj na jeho konci, kedysi plná a požehnaná, ale dnes je prázdna a sklamaná. Noomin muž zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia. Určite veľa sľuboval, nakoniec však z toho nič nie je, sám zomrie.
Rút
Rút krásna alebo priateľka, je príkladná v obetavosti, nezištnosti, pokore, odvahe, dôvere. Rút je nielen pracovitá, ale aj odvážna. Tvrdí pracuje.
Boaz
Boaz, v preklade: v ňom je sila, je Naomín goel. Boaz vystupuje ako vykupiteľ. Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Boaz možno zastával verejnú funkciu.
Kľúčové udalosti a témy
- Hlad v Izraeli: Elimelech, Naoma a ich synovia idú do Moábska vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi.
- Smrť a strata: muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia.
- Návrat do Betlehema: k lepšiemu. navrátily do zeme Júdovej.
- Zbieranie klasov: Rút je nielen pracovitá, ale aj odvážna.
- Stretnutie s Boazom: prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami!
- Božia prozreteľnosť: Rút dokonca sama mláti.
Významné odkazy a posolstvá
- Milosť a vykúpenie: Boh zase vystupuje ako zaopatriteľ.
- Vernost a láska: Rút si na nič nenárokuje.
- Božia ochrana: že sa nachádza pod Božími krídlami.
- Rodinné cnosti: Napriek nežidovskému pôvodu bola Rút svojimi postojmi a vlastnosťami vzorom základných rodinných čností pre židovský národ a zostáva vzorom pre všetky generácie a aj pre nás.
Tabuľka: Postavy a ich význam
| Postava | Význam |
|---|---|
| Rút | Verná nevesta, symbol obetavosti a viery |
| Noemi | Svokra, ktorá prežíva stratu a nachádza nádej |
| Boaz | Vykupiteľ, symbol spravodlivosti a štedrosti |
| Elimelech | Manžel Noemi, ktorý zomiera v Moábsku |
Verš 2A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu.Mt 25:46 - A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“Jn 5:29 - a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.Verš 3Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.Mt 13:43 - Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!Verš 6I spýtal som sa muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodou rieky: „Kedy bude koniec týchto zázračných vecí?“Dan 10:5 - Zdvihol som oči, díval som sa a hľa, človek odiaty do plátna a driek mal prepásaný ofazským zlatom.Verš 7Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: „Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko.“Zjv 10:5 - Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú rukuDan 12,1 - Anjel strážca Izraelitov, Michal, príde im v prenasledovaní na pomoc. Porov. 10,21; 2 Mach 3,25-29; 10,29-30; 11,8; 15,23. - Druhá časť verša hovorí už o úzkostiach a oslobodení spravodlivých na konci sveta. O podobnom spájaní bližších a ďalších budúcich udalostí pozri celkový úvod o prorockých spisoch. O knihe života pozri pozn. k Iz 4,3 a porov. Dan 7,10; Ex 32,32; Ž 69,29. Dan 12,2 - Anjel zreteľne hovorí o zmŕtvychvstaní tiel. Dan 12,3 - Už tu sa hovorí, že spasení nedosiahnu všetci rovnaký stupeň blaženosti. Dan 12,4 - O zapečatení knihy pozri pozn. k 8,26. Dan 12,5-7 - O rieke pozri 10,4. Pri prísahe boli ako svedkovia dvaja noví anjeli, medzi nimi nad riekou sa vznášal anjel, ktorý Danielovi dával zjavenie; porov. 10,5. - O "čase" pozri pozn. k 7,25. Dan 12,9 - Anjel napomína Daniela, aby sa uspokojil, lebo jasný a plný výklad videnia nedostane. Na uspokojenie mu však povie, že v tom poslednom veľkom utrpení spravodliví a len spravodliví budú chápať zmysel udalostí. Dan 12,11 - Číslo 1 290 je približne tri a pol roka; pozri pozn. k 7,25. Asi za taký čas by mali byť ľudia v moci Antikrista. Nevieme však, či sa o tieto čísla možno opierať, či sú to nie symbolické čísla. Keďže je reč o konci sveta, ustavičná obeta môže byť len obeta Nového zákona a ohavnosť spustošenia sa vzťahuje vari na prítomnosť Antikrista v chráme (porov. 2 Sol 2,4). - Význam čísla 1 335 je nám neznámy; nevieme, čo znamená 45 dní (1 335 - 1 290=45).