Ponúkam na predaj zachovalú, nepoškodenú knihu: Ilustrovaná Biblia - Výber statí s farebnými obrázkami, biblické texty a do tlače pripravil: Michal Zolárek, vydalo vydavateľstvo: Spolok svätého Vojtecha v roku 1977. Kniha je písaná v slovenskom jazyku, má 520 strán. Jej rozmery sú šírka 19 cm, výška 26 cm a hrúbka 4,2 cm.
Ukážka z Biblie Pauperum.
V madunickom tvorivom období a umeleckom vzopätí sa Ján Hollý učil na antických autoroch ťažké básnické remeslo, lebo tak si to vyžadoval zložitý kánon klasicistickej poézie. sa z gréčtiny a latinčiny zásluhou jeho prekladateľského génia transformovali do bernolákovčiny, lebo to bola vtedy naša spisovná slovenčina.
Po napoleonovských vojnách si mohla vydýchnuť celá Európa, aj Uhorsko a Slovensko, aj Madunice. V tamojšom Kostole narodenia Panny Márie kázal a meditoval na chválu Boha, kňazstva, bernolákovských tovarišov, náboženských i literárnych prác jeden z ich stredu Ján Hollý.
Aký to len museli byť múdri a prezieraví ľudia, ten kardinál Rudnay a kanonik Palkovič, ako kedysi dávno solúnski bratia sv. Cyril a Metod, ktorí prví preložili Písmo sväté do staroslovienčiny, ale z tohto veľkolepého diela sa do čias prvej a druhej generácie bernolákovcov na prelome 18. a 19. storočia po miléniovej dobe zachovali iba nepatrné zlomky.
Ján Hollý a jeho odkaz
Na Jána Hollého od malička a mlada dýchala národná história. Jeho rodisko Búrsky Svätý Mikuláš, dnes Borský Mikuláš, na Záhorí, kde uzrel svetlo sveta 24. marca 1785, omývali vody Moravy i neďalekého Dunaja a vežili sa tu malokarpatské pahorky.
Po vysvätení za rímskokatolíckeho kňaza sa hneď na prvej kaplánskej stanici v Pobedime Ján Hollý stretol s ruinou veľkomoravského hradiska, ktorá aj po vekoch vyžarovala slávnu minulosť. Aj ďalšie pôsobisko kaplána Jána Hollého, mestečko Hlohovec, alebo Frašták či Galgóc spomínali už franské kroniky.
V madunickom tvorivom období a umeleckom vzopätí sa Ján Hollý učil na antických autoroch ťažké básnické remeslo, lebo tak si to vyžadoval zložitý kánon klasicistickej poézie. sa z gréčtiny a latinčiny zásluhou jeho prekladateľského génia transformovali do bernolákovčiny, lebo to bola vtedy naša spisovná slovenčina.
Pod Palkovičovým vedením sa do bernolákovčiny po tridsaťročnom úsilí preložila Biblia aj zásluhou slovníka či slovára dávnejšie zosnulého Antona Bernoláka.
Náboženstvo a viera je samo osebe silná motivácia, ale vždy išlo vedno s písomníctvom, literatúrou a kultúrou, a preto s Božím slovom sa rodilo i slovo poetické, po Cyrilovom aj Hollého, lebo to sú spojité nádoby našej poézie.
Kto dnes vie, že filologicky, ideologicky a literárne Slovákov emancipovali klasicistickí bernolákovci na čele s Antonom Bernolákom, Jurajom Fándlym a ďalšími päťsto členmi Slovenského učeného tovarišstva, vrátane rebelujúceho Jozefa Ignáca Bajzu. Po prvej prišla i druhá generácia bernolákovcov s géniom Jána Hollého, uctievaného autora národných eposov Svätopluk a Cyrilometodiáda, aj s budínskym Spolkom milovníkov reči a literatúry slovenskej a jeho almanachom Zora.
Ján Hollý, okrem Svätopluka, na pamiatku sv. Cyrila a Metoda napísal známy duchovný epos Cyrilometodiáda, menej známu ďalšiu historickú výpravnú báseň Sláv, ale aj množstvo lyrických selaniek a príležitostných básní. A potom 3. mája 1843 prišla veľká tragédia, keď v Maduniciach horel Hollého kostol i fara a popri fyzickom zranení i duchovnom otrase zhorelo aj básnikovo zdravie a jeho básnická lýra.
V Dobrovodskej kotline a oáze pokoja sa uzavrela požehnaná pozemská púť Jána Hollého pred 170 rokmi 14. apríla 1849. Symbolicky o päť rokov neskôr: 11. mája 1854 posledným verejným prejavom Ľudovíta Štúra bola slávnostná reč pri odhalení pomníka Ladislava Dunajského na hrobe Jána Hollého na Dobrej Vode.
Ich básnické slovo a ozrutné umelecké majstrovstvo sa stalo okrem literatúry aj symbolom našej národnej kultúry. Rozvíjalo slovenčinu do netušených možností. Utužovalo naše jazykové i národné povedomie. Spevňovalo kresťanskú vieru. Vyhĺbilo korene slovenskej identity.
„Do školy chodil vo svojom rodisku, v Skalici a v Bratislave. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Trnave. Tam ho roku 1808 vysvätili za kňaza. Kňazské povolanie vykonával v Pobedíme, v Hlohovci a v Maduniciach, kde bol tridsať rokov. Počas penzie až do svojej smrti bol na fare u svojho bývalého spolužiaka Martina Lackoviča na Dobrej Vode. Tu sa presťahoval roku 1843 po požiari v Maduniciach. Písal verše a prekladal antických autorov. Vo svojej tvorbe sprítomnil dejiny Veľkej Moravy. Epos Svätopluk vyšiel roku 1833, epos Cyrilometodiáda roku 1835, epos Sláv roku 1839.Súčasne písal aj Selanky, ktoré súborne vydal až neskôr, ďalej príležitostné básne, oslavné a kritické básne, ako aj duchovné piesne, ktoré vyšli v Katolíckom spevníku. Svojimi historickými eposmi a lyrikou vplýval na formovanie národného povedomia v slovenskom a slovanskom duchu.
„Keď bol (Štúr) na návšteve v Brezovej u evanjelického farára Tomáša Hroša, najali si povoz a potom cez Trnavu išli za „velebným starcom“ Hollým do Maduníc. Ten sa práve vrátil zo svojho obľúbeného hája Mlieča na svoju faru a kňazské rúcho mal celé zaprášené. Obedovali uňho a v priateľskom rozhovore strávili štyri hodiny. Keď odchádzali, daroval im svoje básne a hovoril, že pracuje na novom hrdinskom epose Slaviáda, o ktorom teraz nechce rozprávať, ale vraj bude zaujímavý. Hollý bol plný zdravia, tvár mal rumennú, vlasy strieborné, v očiach mal nezvyčajný oheň, čo všetkým dávalo nádej, že sa svojim rodákom zavďačí ešte nejedným dielom. Bol to však len vonkajší dojem, pretože sa ponosoval na rôzne choroby, ba daktorej návšteve bol aj povedal, že on už dlho žiť nebude.
„Tí, čo navštevovali Hollého, a nebolo ich málo, lebo každý, kto išiel cez Madunice, sa uňho zastavil, vždy svedčili o tom, že hostí vždy veľmi rád pohostinne prijal a počastoval, takže si nenahonobil nijaký majetok. Keď bolo leto a pekné počasie, nebol taký deň, že by nenavštívil svoj obľúbený hájik Mlieč, kde sedával pod veľkým dubom, majúc na zemi dorovna vystreté nohy. Černidlo a pero vždy mal pri sebe, obyčajne v klobúku, zväčša však písal olovkom po papierikoch tak husto, že to nik nevedel prečítať. … Ráno vstával veľmi zavčasu, odslúžil si svätú omšu, zjedol kúsok chleba a kúsok mäsa, zväčša údeného, alebo syra, a potom celý čas strávil v Mlieči.
„Potom prišla zima, Hollý z postele už nevstával a do pece mu drevo chodila prikladať gazdiná. Na Štedrý večer ešte zišiel z postele, pomodlil sa, skromne sa najedol. Do kostola už nevládal. V ušiach mu zneli koledy, počul zvuk zvonov a z diaľky do malej izbietky doliehal spev zbožných ľudí. Čas zdanlivej hojnosti prežívala celá dedina. Dosýta sa najedli aj tí najbiednejší. Keď v jeden deň prišla do izbietky gazdiná, aby podložila do pece, ako to robila každý deň, vošla potichu, aby ho nezobudila, ak by spal. Pozdravila ho len šeptom. Vždy ju oslovil, ale teraz neodpovedal. Myslela si, že v noci mal bolesti, tie ho vyčerpali, takže teraz odpočíva. Podišla k nemu, aby mu napravila vankúš, vystrela zrebnú plachtu, našuchorila perinu. Hollého modré oči boli naširoko roztvorené a láskavé ruky už boli studené. Pribehla k dekanovi Lackovičovi a rozplakala sa. Veľký básnik zomrel 14. apríla 1849 - v ten deň i v tú hodinu, keď krajinský snem v debrecínskom Veľkom kostole vyhlásil maďarskú republiku a zvrhol Habsburgovcov. Na pohreb sa narýchlo zišlo len niekoľko katolíckych farárov a vrúcnych priateľov, aby mu preukázali poslednú česť. Správu o Hollého smrti veľmi neskoro priniesol len Slovenský pozorník. Slovensko zažialilo za veľkým básnikom.
Spolok svätého Vojtecha
Ponúkam na predaj zachovalú, nepoškodenú knihu: Ilustrovaná Biblia - Výber statí s farebnými obrázkami, biblické texty a do tlače pripravil: Michal Zolárek, vydalo vydavateľstvo: Spolok svätého Vojtecha v roku 1977.
Spolok svätého Vojtecha (SSV) je najstaršie slovenské vydavateľstvo a významná kultúrna inštitúcia. Bol založený v roku 1870 s cieľom šíriť kresťanskú literatúru a podporovať slovenskú kultúru. V priebehu svojej existencie vydal množstvo kníh, časopisov a iných publikácií, ktoré mali významný vplyv na duchovný a kultúrny život Slovákov.
Medzi jeho najvýznamnejšie aktivity patrí vydávanie Svätého písma, náboženskej literatúry, učebníc, beletrie a odbornej literatúry. Spolok sa tiež venuje podpore slovenských autorov a umelcov a organizuje rôzne kultúrne podujatia.
Vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha zohráva dôležitú úlohu v slovenskej spoločnosti a kultúre. Svojou činnosťou prispieva k šíreniu kresťanských hodnôt, podpore vzdelávania a rozvoju slovenskej kultúry.
| Vydavateľstvo | Rok vydania | Autor | Názov |
|---|---|---|---|
| Spolok svätého Vojtecha | 1977 | Michal Zolárek | Ilustrovaná Biblia - Výber statí s farebnými obrázkami |
Kniha "Biblia v obrazoch" z Hlohovca, vydaná Spolkom svätého Vojtecha a pripravená Michalom Zolárkom, je dôležitým svedectvom o slovenskej kultúre a náboženskej histórii. Jej zachovanie a sprístupnenie pre budúce generácie je dôležité pre uchovanie nášho kultúrneho dedičstva.