Evanjelium dnešnej liturgie nám predstavuje hlboký a zaujímavý dialóg medzi zákonníkom, teda znalcom Písma, a Ježišom. Otázka, ktorú Mu adresuje, je veľmi dôležitá, pretože sa týka konečného významu prikázaní. Tento muž možno pociťoval ťarchu veľkého množstva vecí, ktoré mal ako príslušník vyvoleného národa splniť, a pýtal sa, prečo sa od neho vyžaduje toľko úsilia. Na tomto pozadí môžeme zdieľať jeho obavy a jeho otázku Majstrovi: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?
Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Ježišova odpoveď na seba nenechala dlho čakať, vyšiel jej v ústrety a na odpoveď použil Písmo. Pripomína mu slová z Knihy Deuteronómium, ktoré si každý zbožný človek opakoval aspoň dvakrát denne: „Počuj, Izrael: Pán je náš Boh, Pán je jeden. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4-5). Ježiš používa túto modlitbu, známu ako Šema Izrael (hebrejsky „počuj Izrael“), čím poukazuje na to, že v srdci viery Izraela je najvyšší dôvod a zmysel všetkých prikázaní: láska k Bohu.
A hoci sa zákonník pýtal len na to najdôležitejšie, Pán využíva príležitosť, aby mu pripomenul aj druhé najdôležitejšie prikázanie, a opäť používa knihu Písma. Tentoraz si požičiava niekoľko slov z knihy Levitikus: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19, 18).
Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Po vypočutí dnešného evanjelia by sme sa možno niektorí mali chuť spýtať: Čo nové vlastne Ježiš zákonníkovi povedal? Veď príkazy milovať Boha a milovať svojho blížneho sa nachádzali už v Starom zákone a zákonník ich poznal. A čo nové hovorí Ježiš nám, ľuďom 21. storočia, veď oba príkazy, v tej či onej podobe nájdeme aj v iných náboženstvách sveta.
Nové je na tom to, že Ježiš tie dva príkazy, príkaz lásky k Bohu a príkaz lásky k blížnemu, spojil do jedného. Je pravda, že oba sa nachádzali už aj v Starom zákone, lenže každý bol na inom mieste. Príkaz lásky k Bohu sa nachádza v knihe Deuteronómium (6,5) a príkaz lásky k blížnemu v knihe Levitikus (19, 34). A čo sa týka iných náboženstiev, je pravda, že aj vo väčšine z nich sa príkaz lásky v tej či onej forme naozaj nachádza. No v žiadnom z nich nie je vzťah k Bohu (alebo k Vyššej moci, podľa toho ako si svojho boha to ktoré náboženstvo predstavuje alebo nazýva) tak silne napojený na vzťah k človeku, ako je to u nás v kresťanstve.
Ježiš nám tak pripomína, že láska k Bohu a blížnemu je podstatou viery a prameňom, z ktorého pramenia všetky prikázania. Vyzýva nás teda, aby sme pozdvihli oči a pochopili, že nie sme povolaní len k plneniu určitých povinností, ale k prežívaniu veľkej a veľkodušnej lásky, ktorá zahŕňa všetky aspekty nášho života, pretože, ako pripomína svätý Josemaría: „Ježiš sa neuspokojí iba s nejakým podielom. Žiada všetko“ (Cesta, bod 155).
Odtiaľto môžeme začať chápať, že tak ako je naša existencia rozmanitá a má mnoho rozmerov, tak aj niektoré prikázania budú komplexné a nebudú na prvý pohľad zjavné. Dôležité je vedieť, že všetky prikázania, dokonca aj tie, ktoré sa nám zdajú byť zložitejšie, majú ako základný dôvod túto intenzívnu a veľkú lásku, ktorú od nás Boh žiada.
Hovorí sa,napríklad, že India, ktorej hlavným náboženstvom je hinduizmus, by si sama Matku Terezu nikdy nevyprodukovala. No zdá sa, že mnohí z nás sa aj napriek tomuto silnému dôrazu Ježiša na jednote týchto dvoch príkazov ich predsa pokúšame od seba oddeľovať. No tento pokus nikdy nedopdol dobre, a ani dobre dopadnúť nemôže.
Ak sa pozrieme na lásku k človeku, mnohí hovoria, že cirkev nie je jediná, ktorá má charitu a rôzne organizácie na pomoc núdznym. To je pravda. Vo svete jestvuje mnoho jedincov a organizácií, ktoré sa venujú filantropii či charite. Prvou sú financie. Ľudia, ktorí pracujú pre tieto organizácie, to málokedy robia z lásky k tým, medzi ktorými pracujú. Ich motívom sú obyčajne peniaze. Organizácie tohto typu sú štedro dotované z rozličných zdrojov, no len málo týchto peňazí skončí tam, kde sú určené.
Jedna štatistika spred asi 10-tich rokov porovnávala výdavky niektorých svetských a náboženských charitatívnych organizácií. A dopadlo to takto:
| Organizácia | Typ | Výdavky na prevádzku | Priama pomoc núdznym |
|---|---|---|---|
| FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) | Svetská | viac ako 75% | zvyšných 25% |
| Komunita sv. Egídia | Náboženská | iba 6% | zvyšných 94% |
Zaiste veľký nepomer. Ďalšou otáznou vecou je to, že mnohé filantropické organizácie, ktorých cieľom je pomáhať núdznym alebo napomáhať rozvoju človeka, majú veľmi pochybné ciele. Len si spomeňme napríklad na financovanie lodí, ktoré pri pobrežiach Afriky alebo inde vykonávajú zadarmo potraty chudobným ženám. O rôzne nadácie podobného typu, ktorých skutočné motivácie sú otázne, nie je núdza.
Niet pochybností, že jestvujú aj jedinci, aj organizácie, ktoré sa rozhodnú pre nezištnú pomoc ľuďom aj napriek tomu, že sú neveriaci. Ich motívom nie je láska k Bohu, ale prirodzená dobrota ich srdca. A robia to naozaj úprimne a obetavo. No koľkí z nich vytrvali? Faktom totiž je, že kto sa rozhodne ísť nezištne pracovať s ľuďmi, nemôže počítať s vďačnosťou. Je pravda, sú aj vďační ľudia, no vo väčšine prípadov vďačnosť nepríde. Ako sa potom už vopred ochrániť pred tým, aby sme s tým nepraštili. Čo ale funguje?
Znova sa vrátim ku komunite sv. Egídia, ktorá pracuje aj u nás na Slovensku. Je to spoločenstvo (u nás zatiaľ väčšinou mladých) ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase starajú o chudobných a bezdomovcov. Spomínam si, ako sme tejto komunite mnohí z nás rehoľníkov chodili v Ríme pomáhať ako dobrovoľníci pri rozdávaní večerí. V mestskej časti Trastevere sme každý večer obslúžili viac ako 1500 núdznych. Dbalo sa však o to, aby sa s každým jednalo dôstojne a aby každý z nich odišiel nasýtený nielen telesne, ale aj duševne. Bola to však veľmi náročná práca, pretože mnohí z týchto núdznych boli voči nám dobrovoľníkom dosť často neslušní a arogantní. Žiadali od nás veci, v ktorých sme im neboli schopní vyhovieť. Mnohí si pred nami odpľuli s tým, že to je naša povinnosť sa o nich starať.
Čo členom tejto komunity pomáhalo s tým nepraštiť a nevzdať to? Pomáhala im ich viera. Vždy po večeri sa v neďalekom kostole konala modlitba. To isté platí aj inde. Sestry Matky Terezy majú napríklad každý deň najmenej hodinu eucharistickej adorácie. Súvis je tu jasný, a to nielen pre tých, ktorí sa venujú charitatívnej práci v širšom meradle, ale platí to pre každého jedinca, ktorý chce vytrvať vo svojej láske k niekomu, kto si jeho lásku príliš neváži.
Avšak ani samotná láska k Bohu bez lásky k blížnemu nefunguje. Mnohí úprimne veriaci kresťania sa snažia dostať sa bližšie k Bohu, rásť vo viere a láske k Bohu, ale akosi im to nejde. Modlia sa, robia pôsty, konajú pobožnosti a stále majú pocit, že Boh je od nich ďaleko. Príčinou je to, že sme zo svojej cesty k Bohu vylúčili blížnych. Lenže nie je možné nájsť Boha, ak si nevšímame svojich blížnych. Našou cestou k Bohu je náš blížny. Žiaľ, ako často na toto zabúdame?
Možno pre niektorých z nás je milovať Boha priamo bez blížnych ľahšie.
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta.
Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno.
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Láska k blížnemu ako obraz Božej Lásky | Martin Benčík
