Rožňava dosiahla vrchol svojho hospodárskeho postavenia v stredoveku vďaka bohatstvu zlatonosných a strieborných rúd. Mesto sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. V roku 1382 dostala mestské privilégiá od kráľa Ľudovíta I. osada, ktorá vznikla v blízkosti kostola.
Svoje pomenovanie mesto dostalo podľa názvu mimoriadne výnosnej bane zvanej Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je rímskokatolícka katedrála a sídlo rožňavskej diecézy. Je to stredoveká sakrálna gotická stavba z konca 13. storočia, ktorá je najvzácnejšou a najstaršou kultúrnou pamiatkou v Rožňave. Katedrála, stredoveká stavba postavená v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol, bola dokončená v roku 1304. Pôvodne bol postavený ako farský kostol.
Kostol tu postavili v roku 1304, pričom po mnohých prestavbách v súčasnosti slúži ako biskupská katedrála. V blízkosti spomínaného kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské privilégiá od kráľa Ľudovíta I.
Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. V interiéri kostola sa nachádza unikátny neskorogotický tabuľový obraz z roku 1513, známy ako Rožňavská metercia, ktorý zobrazuje sv. Annu s Pannou Máriou a Ježiškom. Obraz je zaujímavý tým, že v pozadí je dobové realistické zobrazenie procesu ťažby a spracovania rúd, ktorý bol používaný v regióne. Je najstarším zobrazením baníckej činnosti na oltárnom obraze v strednej Európe.
Kostol svojou veľkosťou nepostačoval stále rastúcemu počtu obyvateľstva, preto sa pristúpilo k stavbe kaplnky sv. Kríža. Portál kaplnky s erbom Tomáša Bakócza pochádza z roku 1516. Z niekdajšieho bohatého stredovekého zariadenia sa tu zachovalo neskorogotické kamenné pastofórium (1507), sieťová klenba s figurálnymi konzolami a erbami, renesančný portál, západná empora...
V 16. a 17 storočí bol kostol striedavo vo vlastníctve evanjelickej a katolíckej cirkvi. Keď v roku 1776 cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupské sídlo, bývalý farský kostol sa stal biskupskou katedrálou. Uskutočnili sa veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. Keď sa kostol stal katedrálou, prešiel veľkými úpravami. Z tohoto obdobia pochádza aj väčšina mobiliáru. Interiér bol obohatený neskorobarokovým hlavným oltárom z roku 1778 a barokovou-klasicistickou kazateľnicou.
Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. Kostol bol pôvodne bez veže, vysoká murovaná zvonica, ktorá stojí vedľa kostola, bola pristavaná v rokoch 1776 až 1779 - ide o príklad tzv. gemerského klasicizmu. Na mieste drevenej zvonice farského kostola, povýšeného na biskupskú katedrálu, Ján Mayer postavil impozantnú barokovo klasicistickú zvonicu. Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20.
Interiér a výzdoba
Mobiliár pochádza z obdobia po 1776, keď sa kostol stal katedrálou. Ide o znázornenie sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. Kult sv. Anny do Rožňavy priniesli nemeckí kolonisti - baníci, ktorí ju uznávali za svoju patrónku. V pozadí obrazu sú znázornené spôsoby dobývania a spracovania rúd. Nad Ježiškom sa vznáša Duch svätý v podobe holubice a celkom hore sa nachádza Boh Otec.
Na portále nad hlavným vstupom do rožňavskej katedrály nájdeme veraikon - ten sa stal jej logom. V roku 1836 bola v južnej bočnej lodi upravená na kaplnka sv. Anny na kaplnku sv.
V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok.
Biskupstvo
Dňa 15. januára 1776 sa Rožňava stala sídlom biskupstva a o dva roky neskôr tu už stál biskupský palác. V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo, sa uskutočnili veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. V roku 1776 sa Rožňava stala biskupským mestom a o dva roky neskôr podľa projektov Jána Mayera vznikol palác rožňavských biskupov.
V Rožňave tiež pôsobil rímskokatolícky biskup Michal Bubnič, ktorý podľahol v miestnej nemocnici následkom mučenia partizánmi vo februári 1945.
Ďalšie pamiatky v Rožňave
Začiatok 16. storočia sa niesol v znamení rozsiahlej stavebnej činnosti. Neďaleko kostola sa zrodilo priestranné štvorcové námestie (dnešné Námestie baníkov) obklopované honosnými meštianskymi domami najbohatších banských podnikateľov, ktoré v súčasnosti spolu s niekoľkými priľahlými ulicami tvorí historické jadro mesta. V strede námestia kedysi stála budova stredovekej radnice. Neskôr na námestí, na mieste staršej stavby, postavili charakteristickú mestskú vežu a na ruinách radnice vznikol kostol jezuitov.
Budova banskej komory je jediná renesančná stavba v meste. Táto mohutná rohová dvojpodlažná budova s charakteristickými opornými piliermi a renesančnou loggiou nad svojou vstupnou bránou bola postavená v 17. storočí. Na prelome rokov 1706 a 1707 budova bola sídlom Františka II. Rákócziho a miestom zasadnutia krajinského snemu, na ktorom sa rozhodlo o detronizácii Habsburgovcov. Rákóczi v suteréne budovy zriadil mincovňu.
Mariánsky stĺp stojaci pred palácom biskupov vznikol na pamiatku obetiam ničivej cholerovej epidémie, ktorá toto mesto zasiahla v roku 1711. Pôvodne k nemu patrila aj socha sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. Pôvabná budova s tromi vzácnymi barokovými súsošiami v blízkosti katedrály bola prvou rožňavskou nemocnicou, ktorú v roku 1719 postavil Juraj Andrássy. Trojpodlažnú budovu radnice postavili v roku 1720.
Na mieste staršej gotickej stavby bola v rokoch 1643 - 1654 postavená renesančná veža, pristavená k pôvodnej radnici, ktorá bola na mieste dnešného kostola sv. Františka Xaverského. Koncom 18. storočia bola ochoza a strecha zrenovovaná v barokovom štýle. Veža, dnes vysoká 36,5 m, v minulosti plnila strážnu funkciu, svedectvom čoho je zachovaná strieľňa a turecká delová guľa.
Hodiny umiestnené na rožňavskej veži sa od začiatku svojej existencie považovali za najpresnejšie hodiny v Uhorsku. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária (TIK) v Rožňave. V roku 2016 bola Strážna veža rekonštruovaná. Vymenila sa krytina na streche, bleskozvod, opravila sa ochodza a opadávajúca rímsa pod ochodzou.
Kostol jezuitov zasvätený sv. Františkovi Xavérskemu bol postavený na mieste pôvodnej stredovekej radnice v roku 1659 na príkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippayho. Severné priečelie kostola - jedinú čistú barokovú architektúru v meste - zdobia drevené sochy Mojžiša a kráľa Dávida. Z pôvodného barokového zariadenia kostola sa zachoval iba bočný oltár sv. Alojza Gonzagu. Hlavný oltárny obraz je dielom...
Rožňava a pohľad do minulosti.
Kalvária v Rožňave
Celý komplex pôvodne pozostával z kostola, zvonice a siedmich kaplniek. O výstavbe krížovej cesty a jej vývoji pomerne podrobne informuje Lipót Telgárti v polovici 19. storočia, keď mala Kalvária za sebou prvých sto rokov existencie. Pôvodná krížová cesta viedla strmo hore kalvarijným kopcom po poliach. Na okraji cesty boli osadené dve kaplnky. Hore, ku bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, viedli kamenné schody. V ohrade za kostolom bol Boží hrob, nad ktorým sa týčili tri kríže. Po každej strane Božieho hrobu stáli dve kaplnky. Okolo rástli vysoké lipy a duby.
Po výstavbe stála Kalvária bez podstatných zmien sto rokov, počas ktorých chátrala. Kaplnku Božieho hrobu dal v roku 1854 opraviť rožňavský kanonik Elek Gromer. Približne v tomto období bola obnovená aj murovaná ohrada kostolíka s bránkou. Kaplnka Božieho hrobu bola zničená pravdepodobne v päťdesiatych rokoch 20. stor. Dve zo 14 zastávkových kaplniek boli zbúrané začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dodnes sa zachovalo 12 pôvodných zastávkových kaplniek od č. III. po č. Areál bol obnovený v rokoch 1987 až 1989. Vtedy bol preliaty aj zvon zo vstupnej zvonice, medzičasom odcudzený a polámaný na kusy. V deväťdesiatych rokoch bola z vrcholovej kaplnky odcudzená značná časť zariadenia kostola (hlavný oltárny obraz, svätostánok a 6 plastík anjelikov z oltára, obraz sv. Klimenta a 2 drevené kríže s korpusmi).
V súčasnosti sa Kalvárii prinavracia život a je čoraz navštevovanejšie miesto nielen obyvateľmi mesta, ale aj turistami. Hlavným iniciátorom obnovy kalvárie je Árpád Görgey, ktorý spolu s Attilom Kelecsényim, Michalom Drengubiakom a Vladimírom Polónym založili združenie Centrum obnovy pamiatok Rožňava, k nim sa pridali ďalší partneri, jedným z nich bolo aj mesto Rožňava. Zrekonštruovaná bola zvonica, ktorá tvorí samostatný objekt areálu Kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti, a vstupná brána do areálu Kalvárie.
Kalvárske zastavenia tvoria kaplnky s týmito výjavmi: I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť, II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia, III. Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom, IV. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou, V. Šimon Cirénsky pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž, VI. Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár, VII. Pán Ježiš druhýkrát padá pod kríž, VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy, IX. Pán Ježiš tretíkrát padá pod kríž, X. Pána Ježiša vyzliekajú z rúcha, XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž, XII. Pán Ježiš na kríži zomiera, XIII. Pána Ježiša snímajú z kríža a reliéf v poslednej, XIV.
Sú to kroky postupnej obnovy a znovuzrodenia tohto pútnického miesta, ktoré aj v minulosti bolo hojne navštevované. Prechádzka na Kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov treba zdolať necelé dva kilometre a 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri je parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom si môžete prečítať v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o Kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť.
Ďalšie gotické kostoly v regióne
V okolí Rožňavy sa nachádzajú aj ďalšie významné gotické kostoly, ktoré stoja za návštevu:
- Ochtiná: Románsko-gotický kostol s mimoriadne zachovalými stredovekými freskami.
- Plešivec: Gotický kostol, ktorý si zachoval svoj stredoveký charakter a obsahuje vzácne fresky.
- Štítnik: Gotický kostol s rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami na záchranu kultúrneho dedičstva.
Ochtinský Románsko-Gotický Kostol
Najstaršou stavbou v obci Ochtiná a národnou kultúrnou pamiatkou zároveň je románsko-gotický kostol, ktorého svätyňu zdobia mimoriadne zachovalé a jedinečné stredoveké fresky. Kostol je starší ako prvá písomná zmienka o existencii Ochtinej. Postavený bol v druhej štvrtine 13. storočia, Ochtiná sa prvýkrát spomína v listine z roku 1318.
Chrám dozaista začali stavať už uprostred rozvinutej baníckej osady, o čom svedčí aj veľkosť jeho lode, ako aj skutočnosť, že bol emporový, t.j. že mal vyvýšený chór. Emporové kostoly sa v malých dedinkách nestavali. Je tu teda jasný dôkaz, že Ochtiná je oveľa staršia dedina ako je jej prvá písomná zmienka. Chrám v súčasnosti patrí evanjelickej cirkvi a.v., avšak vzhľadom na jeho vek je jasné, že bol postavený ako rímsko-katolícky. V 13. storočí ešte protestantské cirkvi nejestvovali. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Kostol bol tri storočia katolícky, avšak najmä v 16. storočí celé obce údolí riek Štítnik a Slaná prechádzali na protestantskú vieru. V roku 1545 už v Ochtinej pôsobil protestantský kňaz Šimon. Keďže protestanti nezvykli v kostoloch stvárňovať svätých, celý chrám vybielili náterom rovno na fresky, čo ich de facto ochránilo na niekoľko storočí. Objavili ich až pri renovácii v roku 1894 I. Grohom, ktorý ich následne reštauroval. Ďalšie z fresiek sa našli až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Práve prešli ďalším reštaurovaním, ktoré však ešte nie je ukončené.
Gotický Kostol v Plešivci
Gotický kostol v Plešivci, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, patrí medzi tie architektonické diela, ktorých neskoršia prestavba výrazne nezasiahla do pôvodného sloha. Tak i dnes je preň charakteristická predovšetkým gotika, naviac doplnená vzácnymi stredovekými freskami.
Prvú písomnú zmienku o Plešivci poznáme z roku 1243, avšak predpokladá sa, že jestvoval už v 11. storočí. Oblasť od 13. storočia patrila rodu Ákošovcov (neskôr známi ako Bebekovci) a získali ju priamo od kráľa Bela IV. Svoj rodový kostol tu dali postaviť v prvej polovici 14. storočia. Je pravdepodobné, že predtým tu už kostol stál, dokonca na tom istom mieste ako ich nový. Stavba Ákošovcov mala v 14. storočí dve lode, kaplnku na severnej strane pristavali až začiatkom 15. storočia.
Kostol je stále využívaný a konajú sa v ňom bohoslužby. Zachoval si prevažne stredoveký gotický charakter. Pôvod fresiek sa datuje do 14. až 15. storočia a prisudzuje talianskym majstrom, ktorí vyzdobili viacero gemerských kostolov, tiež kostol v Čečejovciach. V súčasnosti sú fresky v štádiu postupnej rekonštrukcie. Za pozornosť stojí aj zdobená drevená empora a kamenný epitaf Ladislava Bebeka. Z vonkajšej strany južnej strany lode možno vidieť fresku sv. Štefana a sv. Ladislava.
Evanjelický Kostol v Štítniku
Gotický kostol v obci Štítnik v okrese Rožňava z 13. storočia čaká obnova vo výške 900-tisíc eur. V evanjelickom kostole zrekonštruujú strechu i podlahu, reštaurovaná bude aj sakristia, v ktorej pre návštevníkov pribudne malá expozícia. Pre veriacich i turistov bude kostol takmer tri roky zatvorený. Rekonštrukcia by sa v závislosti od počasia mala začať v najbližších týždňoch. Jej hlavným cieľom je vyriešiť havarijný stav strechy kostola i vlhkosť, ktorá v stredovekej pamiatke spôsobuje problémy.
História evanjelického kostola v Štítniku siaha do 13. storočia, postaviť ho dali Štítnickí z rodu Bubekovcov. V 14. storočí bol kostol rozšírený a vznikla z neho trojloďová bazilika. V interiéri kostola sa nachádzajú aj stredoveké fresky, ktoré boli spolu s ďalšími maľbami v kostoloch Gotickej cesty ocenené značkou Európske dedičstvo. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, raritou je, že sa v ňom nachádzajú dva organy.
tags: #rimskokatolicky #kostol #roznava