Blahoslavená Anna Kolesárová, panna a mučeníčka čistoty, sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom na východnom Slovensku v rodine Jána Kolesára a Anny, rodenej Kušnírovej. Jej sviatok sa slávi 20. novembra, pričom zomrela 22. novembra 1944.
Anka sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia - Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová - ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Naoko ničím výnimočné dievča z východoslovenskej dediny Vysoká nad Uhom.
Vyrastala v skromných pomeroch a jednoduchej, no hlbokej katolíckej viere. Chodila do ľudovej školy, pomáhala v domácnosti a na gazdovstve, ako to bývalo v tej dobe zvykom.
Keď mala Anka desať (podľa iných zdrojov trinásť) rokov, zomrela jej mama. Zrazu sa Anka stala jedinou ženou v dome. Starší brat s otcom pracovali na poliach a ona sa starala o všetko potrebné. Nebolo ľahké v takom veku zamiesiť na chlieb, zabiť a ošklbať hus do polievky, podojiť kravu a z mlieka namútiť maslo.
Domáce povinnosti jej síce nedovoľovali dokončiť si školu, ale nebránili jej modliť sa popri práci modlitbu svätého ruženca, zúčastňovať sa pobožností a pútí, pripraviť výzdobu do kostola, postarať sa o mladšie deti zo susedstva a budovať hlboké priateľstvá s rovesníčkami. Anka bola milá, obetavá, nesťažovala sa. Hľadela viac na potreby iných ako na seba. Bola vychovávaná k skromnosti a mravnej čistote.
Cez dobrú kresťanskú výchovu vyzrela v silnú a zrelú osobnosť. Pravidelne chodievala do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Anna Kolesárová je vzorom príkladného kresťanského života. Jej čistý život je povzbudením a príkladom pre mládež a rodiny. Nápis na náhrobnom kameni výstižne charakterizuje jej krátky, ale cnostný život: Radšej smrť ako hriech.
Pavol Hudák - (Pastoračné centrum Anny Kolesárovej): Výchova k čistote vzťahov
Mučenícka smrť
Záver druhej svetovej vojny bol pre Vysočanov obzvlášť náročný. Dva mesiace prechádzal obcou front a vonku sa všade strieľalo. Dňa 22. novembra 1944 sa šestnásťročná Anna spolu s rodinou a susedmi ukrývala v pivnici ich domu. Aby nevzbudzovala pozornosť, obliekala sa do čiernych šiat po matke.
V osudný večer 22. novembra 1944 vošiel do pivnice u Kolesárovcov podgurážený ruský vojak z oslobodeneckej armády. Uvidel, že v tmavých šatách po nebohej matke sa chúli mladé nevinné dievča. Keď do pivnice vošiel opitý sovietsky vojak, otec ju poslal, aby mu podala jedlo. Vojak si ju však všimol a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala.
Začal ju ťahať von, aby si na nej ukojil svoje nemravné chúťky. Keď nechcela, priamo jej povedal, že buď pôjde a vyspí sa s ním, alebo ju zabije. Anna rázne odmietla, aj keď jej hrozil smrťou. Vytrhla sa mu a utiekla späť do pivnice.
Keď sa Anka aj napriek vyhrážkam vytrvalo bránila, vojak ju posledný raz okríkol a prikázal jej rozlúčiť sa s otcom. Anka sa bez zaváhania pritisla k otcovi, pošepla mu posledné zbohom a s modlitbou na perách, po tom, čo do nej vojak vpálil dve guľky zo samopalu, v jeho náručí zomrela.
Zomrela so slovami rozlúčky a vzývaním mien Ježiša, Márie a Jozefa. Miestny farár Anton Lukáč neskôr do matriky zapísal poznámku „Hostia sanctae castitatis“ (Obeť svätej čistoty) a do farskej kroniky poznamenal, že ju posilňovalo nedávne prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie.
Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944.
Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Podrobnejší záznam o jej smrti urobil farár do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom, kde dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.
Proces blahorečenia
Prvým horliteľom Ankinho procesu blahorečenia bol jezuita a rodák z Vysokej nad Uhom, páter Michal Potocký. Viackrát nabádal rodákov, aby zbierali materiály o Ankinom živote. Nastala však zložitá doba, kedy o kresťanstve nebolo dovolené verejne hovoriť. Možno by jej príbeh načisto zapadol prachom, ak by Božia vôľa nebola iná.
Neskoršia nepriaznivá spoločensko-politická situácia pre Cirkev na Slovensku neumožnila verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej, ale existujú vierohodné záznamy, že už v roku 1957 páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedectvá o jej živote a smrti.
V roku 1998 zaujalo Ankino hrdinstvo novú generáciu veriacich. Mladí ľudia začali pravidelne navštevovať jej hrob a modliť sa tu za dar čistého srdca, múdreho života a živej viery. Mnohí z nich svedčia o vlastnom obrátení. Vďaka Ankinmu svedectvu sa rozhodli zachovať si čistotu do manželstva, vzdať sa rôznych foriem otroctva, ktoré ich spútavalo a odovzdať sa aktívnej službe druhým.
Proces blahorečenia Anny Kolesárovej prebiehal od 3. júla 2004. Proces Ankinho blahorečenia bol iniciovaný o. Pavlom Hudákom, rektorom Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Ankino mučeníctvo zasahuje našu vieru, nádej a lásku a nekompromisne nás stavia pred rozhodnutie vzdať sa všetkého a odovzdať svoj život Bohu. Veď žiť je Kristus a zomrieť zisk (porov. Flp 1,21)!
Svätý Otec František v marci 2018 schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Anna Kolesárová bola slávnostne blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach a jej sviatok bol stanovený na 20. november.
Odkaz a úcta
Na jej náhrobnom kameni nájdeme nápis „Radšej smrť ako hriech.“ Nebojme sa po vzore Anky Kolesárovej aj my byť svedkami viery v Ježiša Krista v našom každodennom živote.
Jej hrob vo Vysokej nad Uhom je cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže. V jej rodisku sa od roku 1999 konajú púte radosti. Veková hranica pútnikov sa rozšírila aj na staršiu generáciu, ktorá je na toto miesto „priťahovaná“ zvlášť po blahorečení.
Centrum tejto úcty sa nachádza v jej rodnej obci Vysoká nad Uhom, ktorá sa premenila na významné pútnické miesto, kam prúdia tisíce, najmä mladých, ľudí z celého Slovenska i zo zahraničia. Stojí tu zrekonštruovaný „Domček Anky Kolesárovej“, ktorý slúži ako pastoračné centrum, a konajú sa tu známe pravidelné púte pre mladých. Jej relikvie sú uctievané a jej liturgická spomienka sa slávi 20. novembra.
Blahoslavená Anna Kolesárová (1928 - 1944), mladá slovenská laička, panna a mučeníčka, je dnes jednou z najznámejších a najobľúbenejších blahoslavených na Slovensku, a to najmä medzi mladou generáciou katolíkov. Jej meno a príbeh - príbeh jednoduchého dievčaťa z východného Slovenska, ktoré na konci Druhej svetovej vojny hrdinsky obetovalo svoj život pri obrane panenskej čistoty pred násilným sovietskym vojakom - hlboko oslovujú a inšpirujú. Jej blahorečenie 1. septembra 2018 na štadióne Lokomotíva v Košiciach bolo veľkou národnou udalosťou, ktorá ešte viac posilnila jej úctu.
Špecifický prínos blahoslavenej Anky Kolesárovej pre Slovensko je mimoriadny, pretože je to naša vlastná, slovenská svätica čistoty, odvahy a vernosti z nedávnej minulosti. Jej život a mučeníctvo sú priamo späté s udalosťami na našom území a jej odkaz je veľmi aktuálny pre súčasnú dobu. Je žiarivým vzorom a mocnou orodovníčkou najmä pre mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k životu v čistote, vernosti a pravej láske podľa Božieho plánu. Jej príbeh je silným svedectvom o nesmiernej hodnote ľudskej dôstojnosti, o kráse čistého srdca a o odvahe uprednostniť Boha a morálne hodnoty aj za cenu vlastného života.
Pre slovenských veriacich je Anka Kolesárová povzbudením k životu podľa evanjelia v každodenných situáciách, k obrane mravných princípov a pripomienkou, že svätosť je cestou pre každého, kto sa s Božou pomocou rozhodne pre dobro.
Modlitba k blahoslavenej Anne Kolesárovej
Blahoslavená Anna, mučeníčka čistoty, tvoj odvážny príklad viery nás povzbudzuje. Vyprosuj nám u Boha milosť žiť čisto v myšlienkach, slovách i skutkoch. Pomáhaj najmä mladým rozpoznať pravú lásku a voliť si dobro aj za cenu obety. Ochraňuj nás v pokušeniach a veď nás k svätosti.
tags: #modlitba #k #blahoslavenej #anke #kolesarovej