Svätý Jur, malebné mestečko ležiace na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy, sa pýši bohatou históriou a množstvom zaujímavostí. Od prvej písomnej zmienky v roku 1209 prešiel Svätý Jur mnohými premenami a zohral významnú úlohu v dejinách Slovenska.
Svätý Jur patrí k najmenším mestám na Slovensku, no ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto sa rozhodne neradí k najmenej historickým. V starom jadre možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu.
Začiatky osídlenia mesta nemožno presne datovať, pretože osídlenie v terajšom svätojurskom chotári existovalo už v dobe predhistorickej. Až od 9. storočia n.l. sa datuje existencia významného vojenského objektu na území Veľkej Moravy - Svätojurského hradiska. Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované.
Prvá písomná zmienka je z roku 1209. Z písomnej listiny z roku 1209 vyplýva, že Svätý Jur existoval ako slobodné trhové mesto a zároveň sídelné mesto veľmožov zo Svätého Jura.
Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločné s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.
Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch.
V rušnom 16. a 17. storočí žilo mesto svoj "zlatý vek" vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli. V tomto období bolo územie oslabené náboženskými nepokojmi (reformácia, protireformácia).
Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto. Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta.
Hrad Biely Kameň
K rozvoju mesta neodmysliteľne patrí aj história Svätojurského hradu, známeho aj ako Biely Kameň. Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
V priebehu 2. polovice 14. storočia dali pravnuci grófa Abraháma I. hrad prestavať v gotickom slohu a pristavali aj vonkajší hrad. Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie.
Veľký počet komôr v dolnej a hornej časti hradu svedčí o tom, že hrad disponoval možnosťou dlhšieho sebestačného zásobovania v prípade vojenských konfliktov alebo priameho obliehania hradu. Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
K Svätojurskému hradu prislúchalo začiatkom 15. storočia mestečko Svätý Jur, dediny Jarná (miestna časť obce Cífer), Šenkvice, Čataj, Topoľnica a dediny na Žitnom ostrove: Topoľníky, Dolný Štál, Horné Mýto a časti z nasledujúcich dedín: Ohrady, Veľká Paka, Hviezdoslavov a Štvrtok na Ostrove. K hradu priamo patrila malá poddanská osada zvaná Neštich rozprestierajúca sa priamo pod hradným kopcom.
Počas nepokojného husitského obdobia a neskorších bojoch mocenských klík v 40. rokoch sa zrejme vyhol obsadeniu. To aj napriek tomu, že v rokoch 1428 (?), 1434 a 1441 bolo obsadené mestečko Svätý Jur ležiace pod ním.
Svätojurskí a pezinskí grófi sa dostali začiatkom 16. storočia do dlhov a upadali aj v spoločenskom rebríčku. Nepoznáme priamu príčinu tejto krízy rodu, no mohli sa pod ňu podpísať rozsiahle záplavy na území juhozápadného Slovenska v roku 1508 a následná neúroda. Ďalšou príčinou mohla byť aj morová epidémia, ktorá vypukla v roku 1509. Táto epidémia postihla aj panstvá grófov zo Svätého Jura a Pezinka, čo malo za následok vyľudnenie dedín.
Kráľ po týchto udalostiach v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného (dnes Ukrajina). Dohoda bola obojstranne výhodná. Panovník Ferdinand Habsburský pokladal za vhodné, aby sa pri prípadnom vojenskom vpáde zdržiaval jeho chránenec v blízkosti Bratislavy. Tak by sa mohol rýchlo zapojiť do organizovania obrany.
Gašpar zrejme ako na Pajštúne, urobil aspoň čiastočné opravy a vylepšenia opevnenia na Svätojurskom hrade, ktorý využíval striedavo ako svoje sídlo. Jeho ďalším príbytkom sa stala kúria vo Svätom Jure. Gašparove plány s hradom však prerušila jeho smrť v roku 1550. Po náhlej smrti jeho syna Jána v roku 1554 hrad mal pripadnúť korune.
Zakrátko nato prebrala hrad Uhorská komora, ktorá dala zhotoviť novú správu o stave pevnosti. Nová správa, ktorú v nasledujúcom roku 1560 vyhotovil fortifikačný inžinier a architekt Pietro Ferrabosco, potvrdila zhoršujúci sa stav celej stavby. V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia.
Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad Biely Kameň
Mnohé sa zmenilo, k lepšiemu a je to o to zaujímavé, že hrad opustili už v polovici 18. storočia. Pálfiovci, alebo presnejšie chvíľu pred nimi Ilešháziovsko - Pálfiovskí rodinný klan totiž rozšíril a zmodernizoval svoj renesančný kaštieľ v Svätom Jure a na hrad zanevreli. Nie je sa veľmi čo čudovať, pretože pevnosť sa v roku 1663 nevyznamenala odolnosťou pri turecko-tatárskom vpáde. Vážne poškodenú ju sporadicky využívali až ju nechali spustnúť. Tým skončila história hradu, ktorý vznikol ako súputnik hradiska Neštich a jeden z troch ochrancov (spolu s Pajštúnom a Dračím hrádkom), ktorí dohliadali na premávku na spojnici Záhorskej a Trnavskej nížiny.
Postavený bol pred rokom 1271, pretože sa objavil v písomných pamiatkach českého kráľa Přemysla Otakara II. po jeho potulkách v okolí Prešporku a v roku 1295 poskytol ubytovanie rakúskym vojskám.
Cirkevné Pamiatky
Medzi významné cirkevné pamiatky patria:
- Gotický kostol sv. Juraja z 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému.
- Evanjelický kostol z roku 1783. Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz "Kristus na kríži" z van Dyckovej maliarskej školy.
- Morový stĺp so súsoším sv. trojice z roku 1831, ktorý je spomienkou na ukončenie epidémie cholery.
- Kostol postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia.
Kostol sv. Juraja
Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola. Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí.
V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu. V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami. Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby. V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď. V priebehu 15. storočia (v rokoch 1465 - 67, možno však aj o cca 20 rokov skôr) pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier.
V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol. Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628. Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia. Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu. Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20.
Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná. Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia.
Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode.
Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17.
V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku.
Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.
Ostatné Pamiatky a Zaujímavosti
- Radnica. Dom pôvodne renesančný, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. V strede strechy je neogotický štít s erbom mesta Svätý Jur. Na prízemí je umiestnené mestské múzeum s mnohými vzácnymi exponátmi dokumentujúcimi históriu mesta.
- Mestské hradby. Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.
- Piaristický kláštor. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia.
- Kaštieľ. Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609.
- Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera. Ide o dom na Prostrednej ul. 31. Alexander Zahlbruckner bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena.
- Šúr. Je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov.
Vinohradníctvo
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom.
Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch.
Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam). Vinohradníctvo sa do tejto oblasti začalo šíriť s najväčšou pravdepodobnosťou už v časoch intenzívneho dotyku s Rímskou ríšou, hranice ktorej sa na začiatku nášho letopočtu dostali do blízkosti dnešného Svätého Jura.
Zintenzívnenie vinohradníctva súvisí s usadzovaním kolonistov na základe nemeckého zákupného práva. Hlavný nápor je evidentný po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia. Nemecké obyvateľstvo priviedlo k rozkvetu malokarpatské vinohradníctvo a proces majetkového delenia vinohradov sa skončil do konca 13. storočia, keď sa vytvorila štruktúra krajiny viničného pásu zachovaná až do polovice 20. storočia.
Svätý Jur Dnes
Návštevu malebného mesta začneme zvyčajne vstupom z hlavnej príjazdovej cesty z Bratislavy do Pezinka. Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického. Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich.
Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom.
Svätý Jur