Mária Labu Modlitba: Inšpirácia pre Milosrdenstvo a Lásku

V kresťanskej viere a živote zohráva modlitba k Márii, Ježišovej matke, významnú úlohu. Je to prejav úcty, dôvery a prosby o príhovor. Mária je vnímaná ako vzor pokory, poslušnosti a lásky k Bohu. Jej život a postoj sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.

Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú nudní, dotieraví, nepríjemní a ktorí nám lezú na nervy. Musíme ich mať radi, musíme k nim byť zhovievaví, znášať ich, prijímať ich. Je ľahké znášať ľudí, ktorí bývajú ďaleko, nie sú tu a nestúpajú nám na nohy, ťažšie je - ale aj to je kresťanská povinnosť - milovať všetkých, aj tých, ktorí sú dotieraví.

Ján si svojho Bracca obľúbil. A pes zase Jána. Ale dobre si pamätal, že po tragickej smrti svojho spevavého vtáka sľúbil Pánovi, že sa už nikdy nepripúta k žiadnemu zvieraťu. Keď ho príbuzní Moncucca požiadali o toho psa, vzal ho na ich farmu. Potom tajne odišiel, ale keď prišiel domov, objavilo sa pred ním jeho verné zviera. Ján sa naňho neusmial ako zvyčajne a povedal: „Vidíš, Bracco, toto už nie je tvoj domov, preto ťa nebudem kŕmiť.“ Pes odišiel, prikrčil sa v rohu izby a dlhú chvíľu sa ani nepohol. Moncuccovi príbuzní poňho prišli, ale len čo sa pes oslobodil, vrátil sa späť do Sussambrina. Ján ho prijal s palicou v ruke, ale pes si ľahol k jeho nohám a pozeral sa naňho prosebnými očami.

V skutočnosti od 16. do 19. storočia misie predstavovali dôležitú súčasť života Cirkvi. Počas 19. storočia misijná myšlienka bola v Európe dominantná, bola akoby srdcom Cirkvi. Založili sa podporné inštitúcie ako napríklad Pápežské misijné diela so svojimi 4 vetvami: Dielom šírenia viery, Dielom detí, Dielom sv. apoštola Petra a Misijnou úniou. Predovšetkým však vznikli aj nové rehoľno-misijné kongregácie, ktorých cieľom bolo vysielať svojich členov do celého sveta. Takými boli napr. Bieli otcovia, ktorí sa sústredili na Afriku, alebo aj Arnoldove tri misijné spoločnosti.

Dnes sa však karta obracia. Nedostatok domácich povolaní, spôsobený rôznymi faktormi, ako i rastúca sekularizácia robia aj z Európy kontinent potrebujúci novú vlnu evanjelizácie. Sv. Ján Pavol II. napísal: „Jestvuje situácia predovšetkým v krajinách so starou kresťanskou tradíciou, ale niekedy aj v mladších cirkvách, kde celé skupiny pokrstených stratili živý zmysel viery, alebo sa už vôbec necítia ako členovia Cirkvi, lebo sa vo svojom živote vzdialili od Krista a od evanjelia.

Kráľ džungle - mocný lev odpočíval po jedle, keď mu pred nosom prebehla malá myška. Rýchlo vymrštil labu a myšku schmatol. Chcel ju rozpučiť, pretože narušila jeho pokoj. Myška začala prosiť: „Nezabíjaj ma, mocný lev, niekedy ti možno pomôžem zase ja.“ Lev sa zasmial nad týmito slovami: Akoby mu len malá myška mohla pomôcť?! Onedlho prišli do džungle poľovníci a chytili leva do siete. Snažil sa roztrhnúť sieť a utiecť, ale bezvýsledne. Keď sa lovci od neho vzdialili, potichu prišla malá myška a hovorí mu: „Neboj sa, ja ti pomôžem, som ti predsa zaviazaná vďačnosťou.“ Lev si len smutne povzdychol; neveril jej. Ale myška začala svojimi ostrými zúbkami hrýzť sieť a podarilo sa jej prehrýzť niekoľko povrazov, až vznikla diera dostatočne veľká na to, aby sa lev cez ňu predral na slobodu a ušiel.

Príbeh Judity a Panny Márie

Rozprávač / R/ - Judita stála na prahu svojho domu. Zamyslene sa pozerala pred seba, rozmýšľala: Judita / J / - „Môj dom predsa nie je nijaký hostinec. A ak v hostinci nemajú miesta, tak v mojom dome ho je ešte menej! A potom - prečo by sa mala deliť o miesto s akousi neznámou ženou? Nevyzerá síce ako tuláčka, veď po cisárovom nariadení sem prišlo aj veľa statočných žien… Pravda, viem si predstaviť ako je to v sychravej noci a ešte s dieťaťom pod srdcom …“ R - Pocestní odchádzajú hľadať iný nocľah. Pohľady žien sa však stretli, no Judita klopí zrak. Povedať „nie“ bolo jej naozaj ťažko a povedať „áno“ …? J - „Nie som predsa hlavou rodiny a muž nie je doma! Tak koho sa mám spýtať? (chvíľu je ticho ako keby chcela počuť odpoveď na svoju otázku) Akokoľvek, takto je to lepšie. Kto by opatroval matku? Mám dosť roboty so svojimi!“ R - Takto sa pobrala spať. No sen neprichádzal. Čosi ju tlačilo pri srdci. (zdôrazniť!) Ľútosť veru nie je dobrou perinou!!! Vstala, zatiahla závoru na dverách. A vrátila so do postele, ale zas tie výčitky svedomia. J - Čo chcú? Veď takto by to urobila každá p o r i a d n a gazdiná! Á čo! R - Pokoj však uletel, svedomie ju škrelo čím ďalej, tým viac.

Nátan sa však najprv ponáhľa domov. Chce aj svojej žene zvestovať veľkú novinu. Nátan: (Juditin muž) - Judita! Ita!(prichádza rýchlym krokom rozrušený) J - (skočí z postele) Čo je ? Nátan - Anjeli! (povie pomaly, ohúrene) Ita, anjeli! Videl som ich! Boli na briežkoch. Spievali a a a jeden z nich sa spustil bližšie k nám a povedal … (nedokončí vetu, ťažko lapá dych) J- (nedôverčivo) Ále, netáraj! Akí anjeli? Veď anjeli sa zjavovali prorokom (pomaly a dôrazne) a patriarchom! (vysmievavo) Žeby sa zjavili akurát vám, pastrierom? Nátan - (zaskočene) Aký? Neviem! (zahanbene) J - Vidíš? Ani to nevieš ako vyzeral! Nátan - Ale, pravda, svätá pravda, videl som ho! J - Mal krídla? Nátan - Krídla nemal. No mal hlas a, a žiariaci jas. Jednoducho cítiš, že je tu. A on hovorí, spieva, že … (nedokončí) J - (skočí mužovi do reči) Spieva? Nátan - Bol to ceélý(ukáže rukami aký veľký - široký) zbor, akoby spievalo sto ľudí! J - A čo spievali? Nátan - No o , o, o sláve Bohu, o pokoji ľuďom. Spev, ktorý sme všetci počúvali ako očarení. J - (stroho) Aj ja som počula! Nátan - Čo? Ako? Aj Ty? (začudovane) J - (vecne oznámi) Počula som prichádzať akýsi zvuk z našich vŕškov. Reku to sa mi len zdá. Nátan - (obzerá si ženu, premýšľa a zrazu rozkáže) Rýchlo sa obleč , chytro! Poď so mnou! J - Kam? Nátan - (s láskou) K malému Dieťatku, ako nám anjel povedal. J - Aké dieťa? Č i e ? (už pomaly a bojazlivejšie) Nátan - Chlapček (slávnostne) - Spasiteľ Izraela! To vravel anjel. J - (šepká si pre seba polohlasne)To dieťa sa mohlo narodiť v našom dome a hľa, rodí sa v maštali. Nátan - Čo je s tebou? Nejdeš? J - Mh! R - Nátan ju však predsa len zoberie so sebou.

Judita sa zahľadela na zem v nádeji, že ju mladá matka nespozná. Panna Mária - Nevezmeš ho trochu na ruky? R - V Judite zamrel dych od prekvapenia. J - Ja … ? - Hej! Videla som, ako ťa bolelo, že si nás nemohla prijať. Dieťa si však samé našlo dom. J - Dom? - Ovečke bude chladno. R - A začala kusmi vlny pokrývať dieťa. Mladej matke prišlo ľúto ovečky a pohladila ju. A hľa, ovečke zrazu narástlo nové rúno. „Neprišiel, aby bral, nechce nič odnášať, ani rúno jednej ovce!“

Sväté písmo hovorí, že boli naplnení radosťou (pozri Lk 2,10; Mt 2,10). Zajtra (27. dec.) budeme si spomínať na prvého mučeníka Cirkvi svätého Štefana. Aj ja, aj ty, brat a sestra, sme teraz cez sviatky veľa toho počuli a dostalo sa to iste aj do nášho srdca. Čo s tým urobíme? Zabudneme na to? Necháme si to len pre seba? Nie, to sa nesmie stáť. Zachovajme si to vo svojom srdci a rozmýšľajme nad tým podobne ako Ježišova Matka Panna Mária (pozri Lk 2,19), aby to prinieslo svoje plody pre náš život. Christos raždajetsja! Kristus sa nám narodil!

Vianoce - sviatky Kristovho príchodu na svet sú za chvíľu tu. Rozmýšľal som, čo Vám ponúknuť. Spomenul som na knihu od Carla Carretta „Blahoslavená, ktorá si uverila“ (už som ju v mojich myšlienkach spomínal), v ktorej sa zamýšľa nad vierou Panny Márie. Preto znova som si prečítal stáť o narodení Pána Ježiša. A ponúkam ju aj Vám, aby aj Vaša viera bola posilnená cez tieto sviatky. Nech Vás neodradí, že je troška dlhšia.

Milí priatelia, stále prežívame obdobie sviatkov Kristovho narodenia - Vianoce a je nám dobre. Iste sa vyskytnú v rodinách, medzi ľuďmi nejaké nedostatky, ale v podstate sa máme dobre. Tešíme sa z našich stretnutí v našich chrámoch, či z návštevy našich známych alebo prežívame iné radosti. Najväčšou radosťou je však skutočnosť, že Boh nás má rád, že prišiel medzi nás vo svojom Synovi. Sme doma, pri Otcovi, v jeho náručí. Všetky príbytky, v ktorých som tu, dolu, býval - v dobrom i v zlom - neurobili nič iné, len urýchlili, umožnili dozrieť myšlienku, že sme stvorení pre život v jednom dome, aby sme neboli sami. Sme stvorení vzťahmi k iným. Keď sv. „A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: ,Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.

Je temer prirodzené mať strach z Boha Stvoriteľa. Z Boha nedosiahnuteľného, trestajúceho, jediného. Prvým žriedlom tejto hrôzy je Božia jedinosť a nedosiahnuteľnosť. Pri čítaní Starého zákona začuješ ich hlbokú ozvenu a uvedomíš si, akú cestu vykonal Boží ľud pri svojom dlhom exode z otroctva do zasľúbenej krajiny. Tu a tam zaznie hlas proroka, ktorý už ohlasuje lásku: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? Počuješ však tiež hlas zákonodarcu, ktorý hovorí: „Pán... Ale ja som dnešnú noc tu a nemyslím už ani na Tretiu, ani na Piatu Knihu Mojžišovu. Nedosiahnuteľný Boh sa stal telom, strach sa premenil na nehu, nedosiahnuteľnosť sa stala objatím. Chápeš, aké prevratné to bolo? Teraz sa už nebojím. Ak je to malé dieťa ležiace tam na slame v jaskyni Boh, potom mi už Boh nenaháňa strach. A ak smiem i ja šepkať spolu s Máriou: „Môj Boh, moje dieťa“, vstúpil do môjho domu raj a s ním skutočný pokoj. Môžem sa báť svojho otca, zvlášť keď ho ešte nepoznám; svojho dieťaťa však nie. Dieťaťa, ktoré beriem do náručia, ktoré pritláčam na svoje telo, túžiace po jeho dotyku, dieťaťa, ktoré u mňa hľadá teplo a ochranu, nie. Nebojím sa.Nebojím sa.Už sa nebojím. Pokoj, ktorý znamená neprítomnosť strachu, je teraz so mnou. Jedinou námahou, ktorá mi teraz zostáva, je veriť. A veriť je ako plodiť. Vo viere ďalej plodím Ježiša ako svoje dieťa.Tak to robila Mária.

Milí priatelia! Som rád, že ste si znova otvorili našu stránku a konkrétne túto myšlienku. Aj dnes vám chcem niečo pekné ponúknuť. Blížia sa sviatky Kristovho narodenia - Vianoce, čiže príchod Božieho Syna na tento svet. Odpoveď je len jedna: pretože nás má rád, veľmi mu na nás záleží. „Mám dve eurá a tridsaťsedem centov. Muž zapískal a z búdy, na ktorej bolo napísané Lady, vyšla nádherná elegantná sučka sprevádzaná piatimi krásnymi šteniatkami. „Veterinár vraví, že má deformovanú labku. Muž mu chcel šteniatko darovať, ale chlapec namietol: „Je hodno toľko, čo ostatné. „Ale prečo si chceš kúpiť chorého psíka? Chlapec sa zohol, vyhrnul si nohavicu a ukázal mužovi svoju nohu. Bola deformovaná a uzavretá do kovovej ortézy. Potom povedal: „Ani ja nemôžem behať. „Nič, “ odvetilo dieťa. „Prišiel o svoju ženu a bolelo ho to. Tak som si len sadol k nemu a pomáhal som mu plakať. Milí priatelia, toto urobil Ježiš svojím príchodom medzi nás a toto je posolstvo Vianoc, aby sme sa usilovali ho napodobňovať.

Milí priatelia, dnes okrem toho, že je nedeľa, teda deň zmŕtvychvstalého Krista, je aj veľký sviatok Panny Márie, jej Nepoškvrnené počatie. Panna Mária prijala do svojho života Boha nielen tým, že ho prijala do svojho lona, ale prijala ho do celého svojho života. On, Kristus, Boh, sa stal naplnením jej života. Aj my sa chystáme na sviatky Kristovho narodenia, teda na sviatky Kristovho príchodu na tento svet. Podobne, ako Panna Mária, aj my chceme, aby prišiel a naplno vstúpil do života každého jedného z nás. A práve o Kristovom príchode je aj nasledujúca myšlienka od svätého opáta Bernarda. Poznáme trojaký Pánov príchod. Tretí je prostredný medzi nimi. Tamtie dva sú viditeľné, tento nie. Pri prvom sa dal vidieť na zemi a žil s ľuďmi; ako sám dosvedčuje, videli ho a nenávideli. Pri poslednom „každé telo uvidí spásu nášho Boha“ a „uvidia, koho prebodli“. Prostredný príchod je tajomný; pri ňom ho uvidia len vyvolení vo svojom vnútri a budú spasení. Pri prvom príchode prišiel slabý v tele, pri tomto prostrednom prichádza mocný v duchu a pri poslednom príde v sláve a velebe. Tento prostredný príchod je ako cesta, po ktorej sa dá prejsť od prvého k poslednému: pri prvom bol Kristus naším vykúpením, pri poslednom sa zjaví ako náš život a v tomto je náš pokoj a naša potecha. Ale aby si azda niekto nemyslel, že sú to výmysly, čo hovoríme o tomto prostrednom príchode, počujte jeho samého: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.“ Na inom mieste som čítal: „Kto sa bojí Boha, bude konať správne.“ Ale myslím, že o milujúcom bolo povedané viac: že zachová moje slová. Kde ich teda treba zachovať? Teda takto zachovávaj Božie slovo, lebo „blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú“. Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše, nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v jedlách vyberaných. Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo; nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine. Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, aj ono bezpochyby zachová teba. Lebo k tebe príde Syn s Otcom, príde veľký Prorok, ktorý obnoví Jeruzalem a všetko pretvorí. Tento príchod spôsobí, že „ako sme nosili obraz toho pozemského, budeme nosiť aj obraz nebeského“. Milí priatelia, prajem sebe aj každému z Vás, ktorí čítate tieto slová, aby sme boli dobre pripravení na príchod Krista.

Milí priatelia, podobne ako na začiatku novembra, aj teraz Vám ponúkam na zamyslenie Slovo života na mesiac december od Chiary Lubichovej. Hovorí nám o láske. Práve teraz, keď sa tešíme a pripravujeme na najkrajšie sviatky roka - Vianoce (Narodenie Ježiša Krista), ktoré mnohí voláme, že sú sviatkami lásky, je to veľmi aktuálne. Uvedené slová patria medzi tie, ktoré Pavol používa dosť často. Praje v nich, ale súčasne i vyprosuje od Pána zvláštne milosti pre svoje spoločenstvo (porov. V tomto prípade vyprosuje pre Solúnčanov milosť vzájomnej lásky, ktorá bude neprestajne rásť a rozhojňovať sa. Láska je stredobodom kresťanského života. To, že sme zákon lásky k blížnemu jasne pochopili, ešte nestačí. Nestačí ani to, že sme s nadšením prežívali jeho podnety a počiatočný zápal v čase, keď sme sa rozhodli pre evanjelium. On by v nás mal rásť, takže treba, aby v nás bol stále živý, aktívny a činorodý. Podľa svätého Pavla by kresťanské spoločenstvá mali mať v sebe živosť a hrejivé teplo pravej rodiny. Pavol chce mať otvorené spoločenstvá preukazujúce lásku bratom a sestrám vo viere, čo by malo byť prirodzené, ale ktoré sa súčasne zaujímajú o všetkých, všímajú si problémy a potreby všetkých. Ako teda budeme žiť Slovo života na tento mesiac? Toto Slovo života od nás vyžaduje hojnosť lásky: čiže lásku, ktorá vie prekonať polovičatosť a rozličné prekážky, ktoré pochádzajú z nášho skrytého egoizmu. Zrejmé je, že ak v našom spoločenstve bude panovať ovzdušie vzájomnej lásky, jej teplo bude zákonite vyžarovať na všetkých.

Milí priatelia, znova sa stretáme po týždni a ja som rád, že Vám môžem sprostredkovať niečo, čo mňa oslovilo. Dnes ide o to, že slávime sviatok Krista Kráľa. Tento sviatok je príležitosťou k tomu, aby som sa zamyslel nad otázkou: kto je pre mňa Kristus? Či je pre mňa Kráľom a Bohom (ako sa to verejne vyznáva pred prijatím sviatosti krstu) a či On - Kristus má vplyv na môj každodenný život. Ponúkam Vám myšlienku o Božom kráľovstve od kňaza Origena, ktorý patrí k prvokresťanským spisovateľom. Z knižky kňaza Origena O modlitbe(Cap. Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi“ nami, (pozri Lk 17,22an) „lebo slovo je celkom blízko, je v“ našich „ústach a v“ našom „srdci“ (pozri Rim 10,8). Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v ňom býva ako v usporiadanom meste. A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1 Kor 15,24). O Božom kráľovstve treba vedieť aj to, že ako nemá „spravodlivosť účasť na neprávosti“, ako nemá „svetlo“ nič „spoločné s tmou“ a ako niet „zhody medzi Kristom a Beliálom“, tak je Božie kráľovstvo nezlučiteľné s kráľovstvom hriechu (porov. 2 Kor 6,14an). Teda ak chceme, aby v nás kraľoval Boh, nech nijakým spôsobom „nevládne hriech v našom smrteľnom tele“, ale umŕtvujme „svoje pozemské údy“ (porov. Rim 6,12an) a prinášajme ovocie Ducha, aby sa v nás ako v duchovnom raji prechádzal Boh a on jediný v nás kraľoval so svojím Pomazaným a ten aby v nás zasadol po pravici jeho duchovnej moci, ktorú túžime prijať. A nech tam sedí, kým sa všetci jeho nepriatelia, ktorí sú v nás, nestanú „podnožkou jeho nôh“ (porov. Hebr 10,13) a kým nebude v nás zrušené každé kniežatstvo, mocnosť a sila. Lebo toto sa môže uskutočniť v každom z nás, až kým nebude „ako posledný nepriateľ“ zničená „smrť“ (porov. 1 Kor 15,26), aby Kristus mohol aj v nás povedať: „Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kdeže je tvoje víťazstvo?“ Nech si teda už teraz naše „porušiteľné“ oblečie svätosť a „neporušiteľnosť a smrteľné“ nech si po zničení smrti oblečie Otcovu „nesmrteľno...

Keby som mal brata - Mária Vrkoslavová - Ševčíková Adrián pozoruje cez okno pustý dvor. Povaľuje sa tam len zopár zabudnutých hračiek, ktoré nikomu nechýbajú. Spoza rohu sa vynoril malý chlapec so psíkom. Adriánovi preblesklo hlavou: Keby som mal brata! Hrali by sme sa, chodili spolu do školy, delili sa o desiatu. Mohol by som sa s ním občas aj pohádať, ba aj pobiť... Vtom vošla mama s nákupom. „Čo si tu po celý čas robil? Úlohy nemáš, izbu si neupratal. To som si mohla myslieť!“ „Ty stále len o povinnostiach! Iba sa ponáhľaš, na nič nemáš čas. Keby som mal aspoň brata!“ odpovedal Adrián protiútokom. Denne privádzal mamu do zúfalstva. Sadol si rýchlo za stôl a začal počítať. Potom narovnal knihy na poličke, zošity hodil do tašky a pobral sa von. Poobzeral sa po dvore, nikoho nevidel. Vykročil chodníkom k hlavnej ceste. „Dávaj pozor na psa! Veď ti skoro skočil pod auto!“ zakričal na malého chlapca, ktorého ráno videl na dvore. Chlapec si ustrašene pritiahol psíka bližšie. „A čo tu robíš? Ešte som ťa na dvore nevidel, len dnes ráno. Bol si vyvetrať psíka? Ako sa voláš?“ zohol sa Adrián k psíkovi, ale pozrel na chlapca. „Ja som Marek a on sa volá Robin,“ ukázal na psíka, „včera sme sa prisťahovali k babičke. Ocino nás už nemá rád, má novú rodinu a ja s mamou sme zostali sami. Tak sme prišli k babičke. Nikoho tu nepoznám, je mi smutno, mám len mamu a Robina... A teraz aj babičku. Keby som mal aspoň brata!“ vzdychol si Marek. „Ja som Adrián a ani ja nemám brata, ale mám mamu a otca, ktorí stále nemajú čas a vždy sa niekam ponáhľajú, tak nefňukaj,“ povedal Adrián a ani za svet by sa nepriznal, že ešte ráno aj on smutne pozeral z okna a ľutoval, že nemá brata. „Veď ja nefňukám, keď chceš, môžeme byť kamaráti. A s Robinom môžeme chodiť von spolu. Robin, sadni a podaj Adriánovi labku!“ Psík poslušne podal labku a oblizol Adriánovi ruku. „Dobrý psík,“ pochválil ho Adrián. „Vieš čo, Marek, požičaj mi ho na chvíľu, prejdeme cez cestu. Pozri sa, oproti je lúčka. Tam chodia všetci psičkári. Robinovi sa tam bude páčiť, nájde si psích kamarátov a určite nám tam bude veselo,“ rozosmial sa Adrián. Dvaja chlapci, ktorí nemali bratov, a malý psík vykročili k lúčke. Večer sa Adrián pozrel doma na dvere, na ktoré nedávno mama zavesila tabuľku s nápisom: PRIATELIA SÚ AKO RODINA, KTORÚ SI SAMI VYBERÁME. / Z knižky poviedok pre deti a násťročných Ovečky v čerešňovom sade / 29.

Tabuľka: Modlitby za rodinu

Táto tabuľka predstavuje zbierku modlitieb a prosieb za rodinu, zdravie, prácu a duchovnú pohodu. Každá prosba odráža hlbokú túžbu po Božom požehnaní a pomoci v rôznych životných situáciách.

tags: #modlitba #k #marii #labu