Táto modlitba má hlboké korene v kresťanskej tradícii a je spojená s mystickou skúsenosťou svätej Faustíny Kowalskej. Poďme sa pozrieť na jej históriu a význam.
Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš sestre sv. Faustíne Kowalskej. Prisľúbil, že tým, ktorí sa ju budú modliť, dá rád všetko, o čo ho budú prosiť. Zvláštne prisľúbenia sa týkajú milosti šťastnej a pokojnej smrti.
Svätá Faustína Kowalská
Svätý Bonaventúra a Umučenie Krista
Sv. Bonaventúra, v rokoch 1259 - 1260 napísal pre veriacich, ktorí túžia dosiahnuť ideál kresťanskej dokonalosti dielo De perfectione vitae ad sorores - Sestrám o dokonalosti života.
Plameň zbožnosti sa rozduchuje a udržuje v človeku častou spomienkou na Kristovo umučenie, preto je nevyhnutné, aby ten, kto chce v sebe zachovať neuhasínajúcu zbožnosť, často a vlastne vždy pozeral očami srdca na Krista zomierajúceho na kríži.
Preto Pán v knihe Levitikus povedal: „Oheň na oltári bude stále horieť, nesmie vyhasnúť. Kňaz naň naloží každý deň kus dreva“ (Lv 6, 12). Počúvaj, najzbožnejšia matka! Tvoje srdce je „Božím oltárom“, na tom oltári musí stále horieť oheň vrúcnej zbožnosti, ktorý si povinná každodenne rozduchovať drevom Kristovho kríža a spomienkou na Jeho umučenie.
Pristúp teda, služobnica, krokmi svojich citov k Ježišovi doráňanému, k Ježišovi tŕním korunovanému, k Ježišovi pribitému na kríži a so sv. Tomášom apoštolom nielen hľaď na Jeho ruky prebité klincami, nielen vlož svoj prst do rán po klincoch, nielen vlož svoju ruku do Jeho boku, ale celkom vojdi ranou v boku až do samého srdca Ježišovho a tam premenená v Krista najhorúcejšou láskou k Ukrižovanému, pribitá klincami Božej lásky, prebodnutá kopijou srdečného zaľúbenia, preklatá mečom najhlbšieho súcitu nehľadaj nič iné, netúž po ničom inom, nehľadaj potešenie v nikom inom, iba v tom, aby si s Kristom mohla zomrieť na kríži. A vtedy s apoštolom Pavlom zvoláš a povieš: „S Kristom som pribitá na kríž.
Kristovo umučenie musíš mať zachované v pamäti tak, aby si si uvedomovala, že Jeho umučenie bolo najhanebnejšie, najukrutnejšie, najvšestrannejšie a najdlhšie trvajúce.
Najprv uvažuj, ušľachtilá Božia služobnica, o tom že smrť Ježiša Krista, tvojho Ženícha, bola smrťou najhanebnejšou. Bol totiž ukrižovaný ako zlodej a lotor. Podľa Starého zákona (Nm 25, 4; Dt 21, 22 nn.) takou smrťou netrestali nikoho iného, iba najhorších ľudí, najväčších zločincov, zlodejov a lotrov.
Obráť ešte pozornosť na Kristovu väčšiu pohanu. Bol totiž ukrižovaný na najodpornejšom a najhanebnejšom miesta, a to na Golgote - mieste zvanom Lebka (Mt 27, 33; Mk 15, 22; Lk 23 , 33; Jn 19, 17), kde ležalo veľa mŕtvol a kostí zomretých. Toto miesto bolo určené pre odsúdených na smrť a tam stínali a vešali iba najhorších ľudí.
Pozri ešte na väčšie zneváženie Krista - je vyvesený medzi zločincami ako zločinec, a navyše uprostred, akoby bol vodcom zločincov. Preto Izaiáš hovorí: „Započítali ho medzi zločincov“ (Iz 53, 12; porov. Mt 27, 38; Mk 15, 27 nn.; Lk 22, 37; Jn 19, 18).
Hľaď na ešte väčšie zneuctenie svojho Ženícha, pretože bol vyzdvihnutý do vzduchu a zavesený medzi nebom a zemou, akoby nebol hodný žiť či umrieť na zemi. Ó strašná nemilosť a krivda! Pánovi sveta odopreli celý svet! Nič horšie neocenili na svete ako Pána sveta!
Dobrý Ježišu, láskavý Spasiteľu! Bol si pohanený nielen raz, ale veľa ráz. Čím je niekto na viacerých miestach pohanený, tým hanebnejšie je to pre svet. A ty, Pane, Ježišu, bol si v záhrade zviazaný, v dome Annáša zauškovaný, v predsieni Kajfáša opľuvaný, v dome Herodesa vysmievaný, nesieš kríž na ceste, si ukrižovaný na Golgote. Beda mi! Beda mi! Sloboda nevoľníkov je zotročená, chvála anjelov je vysmievaná, život ľudí je zabitý! Úbohí Židia! Spoľahlivo ste splnili to, čo ste sľúbili! Veď ste povedali: „Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu (Múd 2, 20), Preto sv. Bernard hovorí: „Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu“ (Flp 2, 7); bol Synom a stal sa sluhom, nielen prijal postavenie sluhu, ale bol poddaný, prijal rolu zlého sluhu, bol bitý, aby znášal trest, hoci bol bez viny“.
A bol nielen sluhom sluhov Božích ako pápež, ale stal sa tiež sluhom sluhov diabla, slúžiac ako otrok v očisťovaní hriešnikov dokonca z najmenších hriechov. Lež ani to mu nestačilo, zo všetkých druhov smrti vybral si tú najhanebnejšiu, aby si sa ani ty nebála znášať niečo podobné.
Panna odovzdaná Bohu! Obráť pozornosť a uvažuj o fakte, že Kristova smrť bola najukrutnejšou smrťou. Lebo kríž nedovolil skrčiť sa v smrteľnej bolesti tým blahoslaveným údom, ktoré na ňom boli roztiahnuté, čo prináša istú úľavu a potešenie tým, ktorým zviera srdce. Nemohol si ani oprieť svoju ctihodnú hlavu, aby si vnútorne uľavil.
Prizri sa ešte lepšie, aká ukrutná bola Kristova smrť. Čím je niekto citlivejší, tým väčšmi trpí; nikto nemal také citlivé telo na znášanie utrpenia ako Spasiteľ. Lenže telo ženy je citlivejšie ako telo muža; Kristovo telo však bolo celkom panenské, pretože bolo počaté vplyvom Ducha Svätého a narodilo sa z Panny. Teda Kristovo umučenie bolo ukrutnejšie než všetky iné mučenia, lebo bol citlivejší než všetky panny. Keďže už len pri spomienke na smrť taká „smutná bola duša“ Jeho pre citlivosť tela, že „pot“ Jeho tela „stekal na zem ako kvapky krvi“ (porov. Mt 26, 38; Lk 22, 44), akú veľkú bolesť musel pociťovať, aký veľký trest mu vymerali, keď musel prežívať najkrutejšie muky.
Preto sv. Bernard hovorí: „Pane Ježišu Kriste, ten krvavý pot, ktorý pri modlitbe steká z Tvojho najsvätejšieho tela na zem, celkom iste svedčil o utrpení Tvojho srdca.“ „Najsladšie Dieťa! Čo si urobilo, že tak s Tebou zaobchádzali? Najmilovanejší Mladík, čoho si sa dopustil, že Ťa tak odsúdili? Hľa, ja som príčina Tvojej bolesti, ja som Ti ušterdril smrteľný úder“ (pozn. S. Anselmus, Orat. 2.). Zahľaď sa ešte dôkladnejšie, aká ukrutná bola Kristova smrť. Čím je niekto nevinnejší, tým ťažšie znáša trest. Keby Kristus znášal tú bolesť za svoje hriechy, bolo by to preňho trocha ľahšie; lenže „On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v Jeho ústach“ (1 Pt 2, 22). O tom istom svedčí Pílát hovoriac: „Ja na Ňom nenachádzam nijakú vinu“ (Jn 18, 38).
Uvažuj ešte podrobnejšie, aká ťažká bola smrť tvojho milovaného Ženícha Ježiša Krista. Čím je trest všestrannejší, tým je krutejší. Tvoj Ženích Ježiš Kristus trpel každou časťou svojho tela tak, že nebolo ani najmenšieho údu, ktorý by nepociťoval zvláštne muky, dokonca ani najmenšie miesto, ktoré by nebolo naplnené horkosťou. Lebo „od päty po temä nič na ňom celého“ (Iz 1, 6). Preto z nesmierne veľkej bolesti nahlas volal: „Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja“ (Nár 1, 12). Prirodzene, Pane Ježišu Kriste, nikdy nebola bolesť podobná Tvojej bolesti. Lebo Tvoja krv tak hojne vytekala, že zaliala celé Tvoje telo.
Dobrý Ježišu! Najsladší Pane! Keďže nie kvapka, ale prúd krvi tak hojne tiekol z piatich miest na Tvojom tele, z rúk a nôh - ukrižovaných, z hlavy - tŕním korunovanej, z celého tela - zbičovaného, otvoreným bokom zo samého srdca - prebodnutého, bolo by čudné, keby ešte niečo z Tvojej krvi zostalo. Môj milovaný Pane! Povedz, prosím, povedz, ak jediná kvapka Tvojej najsvätejšej krvi mohla stačiť na vykúpenie sveta, prečo si dopustil, aby z Tvojho tela vytieklo toľko krvi? Pane!
„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ (Ž 116, 12) Pane! Iste, do konca života budem pamätať na Tvoju námahu, ktorú si znášal počas vyučovanie, na únavu počas putovania, na bdenie počas modlitby, na slzy počas mučenia, na bolesti, urážky, pľuvance, výsmechy, zauchá, na klince a na rany; v opačnom prípade budeš svoju krv požadovať z mojich rúk (porov. Ez 3, 18 nn.) „Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz“ (Jer 9, 1), aby som vo dne v noci mohol oplakávať smrť Pána, svojho Ježiša, ktorú podstúpil nie za svoje, ale za moje hriechy.
Napokon sa zamysli a usilovne uvažuj o tom, že Kristovo umučenie a smrť trvali najdlhšie. Veď od prvého dňa, od svojho narodenia, až do posledného dňa, do svojej smrti, vždy žil v mukách a bolestiach, ako o tom sám svedčí prostredníctvom proroka hovoriac: „Biedny som a umieram od svojej mladosti“ (Ž 88, 16). A na inom mieste zasa hovorí takto: „Šľahaný som deň čo deň“ (Ž 73, 14), to znamená celý svoj život. Ešte uvažuj ináč, ako dlho trvalo Kristovo mučenie.
Na základe toho všetkého, čo som ti povedal, môžeš si uvedomiť, Kristova panna, Božia služobnica, aká ukrutná, aká bolestná, aká všestranná, aká dlhotrvajúca bola smrť a umučenie tvojho najmilovanejšieho Ženícha Ježiša Krista. Toto všetko vydržal, aby ťa zapálil k láske voči sebe, aby si Ho za to všetko milovala celým srdcom, celou dušou, celou mysľou. Veď čo môže byť obetavejšie ako to, že Pán prijal postavenie sluhu, aby sluhu spasil? Čo väčšmi formuje človeka, aby dosiahol spasenie, než príklad podstúpenia smrti pre spravodlivosť a z poslušnosti voči Bohu? Čo naproti tomu väčšmi povzbudzuje človeka k láske k Bohu než taká veľká dobrota, vďaka ktorej Syn najvyššieho Boha za nás a bez našej zásluhy, ba navyše za naše viny aj svoj život položil (porov. Jn 10, 15). Je to dôsledok takej veľkej dobroty, že na nič obetavejšie, na nič priaznivejšie nemožno ani pomyslieť. Tá dobrota je tým väčšia, čím ťažšie a horšie muky chcel vydržať a vytrpieť pre nás. Lebo „keď (Boh) vlastného Syna neušetril, ale vydal Ho za nás všetkých, akože by nám s Ním nedaroval všetko?“ (Rim 8, 32).
Beda všetkým tým, ktorí sú nevďační za dobrodenia takej veľkej láskavosti, v dušiach ktorých Kristova smrť neprináša nijaký úžitok. Sv. Bernard hovorí: „Pozri na Kristovu hlavu naklonenú k bozkávaniu, na ramená vystreté k objímaniu, na ruky prerazené k obdarovaniu, na srdce otvorené k milovaniu, na rozpäté celé telo, aby sa celý mohol odovdzať.“ Ešte raz „beda“ tým, čo svojimi hriechmi „v sebe znova križujú Božieho Syna“ (Hebr 6, 6) a „množia bolesti Tomu, koho si zranil“ (Ž 69, 27). Lež aj tretí raz beda tým, ktorí nemôžu obmäkčiť svoje srdcia v plači, ktorí sa nemôžu podrobiť Božej láskavosti, ktorí sa nemôžu zapáliť, aby konali dobro napriek preliatiu toľkej a takej krvi, napriek takej obrovskej cene, ktorá bola zaplatená za nich! Takí sú celkom iste „nepriateľmi Kristovho kríža“ (Flp 3, 18) a väčšmi sa rúhajú Kristovi, Božiemu Synovi, ktorý dnes sedí po pravici Boha Otca v nebi, ako sa mu kedysi rúhali Židia, keď visel na kríži. Takým a žalujúc sa na takých Pán hovorí prostredníctvom sv. Bernarda: „Človeče! Hľaď, čo trpím pre teba. Či trpel niekto takú bolesť ako ja pri ukrižovaní? Volám k tebe ja, čo za teba zomieram! Pozri na muky, ktoré znášam! Pozri na klince, ktorými ma pribíjajú!
Varuj sa teda, matka, chráň sa, aby si nebola nevďačná za také veľké dobrodenie, aby taká veľká cena zaplatená za teba nevyšla nazmar, ale ukrižovaného Ježiša Krista „na srdce si pritlač“ (Pies 8, 6), aby sa ti ako pečať do mäkkého vosku odtlačil v srdci tvoj Ženích Ježiš, a hovor s prorokom: „Srdce mi mäkne ako vosk“ (Ž 22, 15). Prilož Ho „sťa pečať na svoje rameno“ (Pies 8, 6), aby si nikdy neprestala činiť dobro, aby si sa nikdy nedala znechutiť v práci pre meno Ježiša Krista, ale keď už urobíš všetko, vtedy začni od počiatku, ako by si nič neurobila. Keby sa však občas prihodilo niečo smutné, niečo ťažké, niečo nepríjemné, niečo trpké alebo niečo protirečiace dobru, hneď utekaj k ukrižovanému Ježišovi visiacemu na kríži a tam sa zahľaď na tŕňovú korunu, na železné klince, na kopiju prebodávajúcu bok, tam uvažuj o ranách nôh i ranách rúk, ranách hlavy, o rane boku, ranách celého tela, a uvedom si, ako ťa miloval Ten, ktorý za teba tak trpel, ktorý pre teba toľko znášal. Ver mi, že po takomto zahľadení hneď zistíš, že všetko smutné sa stalo radostným, všetko ťažké - ľahkým, všetko nepríjemné - príjemným, všetko horké - sladkým a milým tak, že aj ty začneš volať a hovoriť s blahoslaveným Jóbom: „Tak sa moja duša nechce dotknúť toho a moje srdce si pokrm zhnusilo“ (Jób 6, 7) pre umučenie Krista, akoby si povedala: dobroty, ktoré sa predtým zdali nevhodné pre moju dušu, teraz pre trápenie Kristovho mučenia, ktoré vidím, stali sa pre mňa sladkými a príjemnými.
Preto čítame, že keď niekto po vstupe do rehole začal byť veľmi nespokojný pre chudobnú stravu a iné požiadavky rehoľného života, a keď sa pre túto nespokojnosť t...
Ako sa modliť ruženec
Kto sa modlí ruženec, modlí sa k Bohu prostredníctvom Márie. Modliť sa ruženec znamená uvažovať spolu s Pannou Máriou o Ježišovom živote. Posvätný ruženec sa môžeme modliť kedykoľvek, napr. aj pri práci alebo na ceste.
Ruženec
Ďalšie Formy Modlitby
- Modlite sa spolu s nami každé ráno okrem piatka o pol šiestej.
- Poludňajšia modlitba a zamyslenie z časopisu redemptoristov Slovo medzi nami.
- Rannú modlitbu z Liturgie hodín prednášajú slovom i spevom bohoslovci Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne.
- Ružencová podpora rozhlasovej evanjelizácie Slovenska prostredníctvom priameho prenosu posvätného ruženca, do ktorej sa môžete zapojiť aj Vy spolu s Vašou rodinou, spoločenstvom alebo farnosťou.
- Modlitba s poslucháčmi Rádia LUMEN naživo prostredníctvom telefonických liniek.
- Večerná modlitba Liturgie hodín.
- Podvečerná modlitba z Liturgie hodín.
- Modlitba Raduj sa nebies kráľovná a poludňajšie zamyslenie.
Rádio LUMEN a Modlitba
Rádio LUMEN ponúka rôzne relácie a modlitby, ktoré môžu sprevádzať váš deň:
- Priame prenosy svätých omší z rôznych miest Slovenska.
- Relácie venované duchovnému životu a zamysleniam.
- Prenosy modlitieb ruženca a liturgie hodín.