Cirkev začína občiansky rok sviatkom Obrezania Krista Pána. Ním ako nejakou pečaťou vtláča na čelo Novému roku meno Kristovo. Krstí ho. Nie vodou, ale krvou narodeného Spasiteľa. Začiatok roka je teda posvätený, sčervenený krvou Kristovou. Kristus si teda i tento rok privlastňuje.
1. Právo Krista na čas
Má na to právo. Lebo Kristus je Pán, Stvoriteľ všetkého. Aj času. Je Pán a Tvorca pohybu, ktorý je základom času. Nielen pohybu hodín. I pohybu môjho srdca. Srdce, to sú moje najhlavnejšie hodinky. Ukazujú môj najvlastnejší čas. Bez tohto pohybu nemajú pre mňa význam ani najdrahšie zlaté hodinky. Neukazujú mi čas.
Prestaním pohybu srdca prestáva môj čas. A Kristus je hýbateľ môjho srdca a preto i pôvodca môjho najvlastnejšieho času. On je aj preto Pán času, lebo ho posvätil, vykúpil. Tento rok je preto nielen „annus Domini", rok Pánov, ale i „annus salutis", rok spásy. To je jediný pravý účel času: spása. Všetko ostatné je len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.
2. Využitie času a pečať krvi Kristovej
a) A to najsamprv u mňa. Využijem každú sekundu. Lebo nikdy nevráti sa ani jedna sekunda. Pokrstím každú sekundu dobrým úmyslom, aby do mora večnosti neodchádzala nepokrstená. Aby raz vo večnosti neboly mojimi obžalobcami. Potom si častejšie uvedomím, že čas je Pánov. Táto myšlienka mi zohne kolená, aby som sa mu i za čas poďakoval.
Pečať krvi Kristovej je vtlačená nielen do môjho súkromného roku, ale i do roku občianskeho. Túto pečať mnohí chcú zmazať. Chcú previesť na občianskom roku ako Julián Apostota taurologiu, smyť nezmazateľný znak krstu nielen so svojho čela, ale i v celom spoločenskom živote. Podľa terajších ústav Ježiš nemá čo hovoriť v snemovniach, v úradoch, súdnych sieňach, v školách, v továrňach. Najviac povolia mu niekedy otvoriť ústa ako každému ďasovi. A toto je najťažší hriech, ktorý kedy bol spáchaný od Veľkého piatku. Každý musí pracovať na náprave tohto zločinu.
Keď Boh tvoril svet, národy, štáty, organizácie, spoločnosti, mal len jednu vedúcu myšlienku, a ňou bol Ježiš. Preto nezabudnem, že na čele nového roku je pečať krvi Kristovej. Že i tento rok je rok Pánov, rok spásy. Toto meno mi hovorí, že Boh je nielen najvyššia Bytosť, prvá Príčina, ktorá vo mne vzbudzuje strach, ale že je i láska, ktorá spasí. Ješua-Spasiteľ, Vykupiteľ. Tak samo nebo etymologuje toto meno: ,,A ty mu dáš meno Ježiš (t. j. Vysloboditeľ), lebo on vyslobodí svoj ľud z jeho hriechov." To je pre mňa veľká a potešujúca pravda, lebo „odvážim sa povedať, že červ, ktorý miluje, je vo svojej diere božskejší, ako Boh, ktorý by nemiloval vo svojich svetoch" (Rob. Boh je láska. Preto právom môžem od neho čakať všetko dobré.
1. Modlitba v Ježišovom mene
Modlitba sama v sebe je len šeptaním ľudských perí čiže pohyb ničoty v prachu. Tento pohyb sám od seba by nikdy nedošiel do neba. Len tým, že som spojený s Kristom, zasluhujem si, aby som bol vypočutý. Pravda, s omilostnením mením sa zo syna zla v syna božieho; ale je nemožné, aby Boh nevidel za mnou Ježiša, ktorý tú zmenu spôsobil. Keď sa modlím, sú to tvrdé, mozoľnaté ruky Ezauove, ktoré spínam k Bohu, ale hlas, ktorý Boh počuje z mojich úst, je hlas Jakubov, hlas jeho milovaného Syna. Na mňa díva sa Boh a pritom vidí Ježiša Krista.
Modlitba moja prechádza ústami Ježišovými, tak zmohutnie, ako keď hovorím cez megafón, nadobúda božiu silu, a keď sa vznesie k trónu božiemu, Otec poznáva hlas svojho miláčika. Preto Cirkev končí všetky svoje modlitby tým, že ich spojuje s modlitbou Kristovou. Taká modlitba musí byť vyslyšaná. Modlitba v Kristovi, s Kristom a skrze Krista: „Aby sa na meno Ježiša skláňalo každé koleno na nebi, na zemi a v podsvetí" (Introit). V mene Ježišovom Peter a Ján uzdravia chromého od narodenia: „V mene Ježiša Krista Nazaretského ... stojí tento človek pred vami zdravý" (epištola)!
Chytiť Boha za slovo. Pripomenúť mu, čo sľúbil: „Keď budete v mojom mene prosiť Otca o niečo, dá vám to." To robím vtedy, keď sa modlím v Ježišovom mene. „Nemáme len my povinnosti voči Bohu, ale i on má svoje povinnosti voči nám. Vedomý som si toho? V doterajších vianočných sviatkoch Cirkev viac obdivovala nesmiernu pokoru Syna Božieho v jasliach. V dnešný deň ako by sa Cirkev zo sna prebrala. Traja králi ju upozornia, za malým Dieťaťom v jasliach skrýva sa nesmierny Boh. Nastáva naozaj epiphania, zjavenie, spozorovanie Boha a Spasiteľa v tomto Dieťati.
Introit: Je ozajstnou ouvertúrou do sviatku, najmä keď ho prebierieme celý so Žalmom 71. Malachiáš so slovami: ,,Hľa, Pán prišiel ako panovník", je kráľovský hlásateľ, je Ján Krstiteľ, ktorý ohlasuje príchod Kráľa. Dávid zas so Z. 71. ospevuje jeho kráľovskú moc, ktorá bude objímať celú zem od končiny po končinu: ,,A bude panovať od mora až po more a od rieky až po končiny zeme… Králi z Tarsu a ostrovy obetovať budú dary; králi Arabov a Saba budú nosiť pocty, ... všetky národy jemu budú slúžiť." Dávid v duchu už dávno pred Kristovým zrodením videl, ako králi od východu kráčajú k nemu a klaňajú sa mu.
Modlitba. Dnes, ba cez celý život je mojou úlohou to urobiť, čo urobili traja králi. Ako oni, i ja idem za Kristom. Už 20, 25, 30 rokov. Hviezda, ktorá ma k nemu sprevádza, je viera. Cesta je ešte ťažšia ako cesta historických kráľov. Často prichádza pokušenie všetko nechať tak, zutekať, vrátiť sa, najmä keď po toľkých rokoch nenachádzam alebo lepšie: necítim, že by som ho bol našiel. Preto prosím, aby som vydržal na ceste. Až do konca. Aby sa hviezda viery nestratila.
Epištola. Obraz, predpovedaný Izaiášom a splnený v evanjeliu. Teraz opakovaný pri najsvätejšej obete, zvlášť pri svätom prijímaní. Obraz je tento: Celý svet je vo tme, v blude pohanstva. Vo vianočnej noci začalo vychádzať Slnko-Kristus. Jeruzalem je vo svetle. Svetlo všetko k sebe priťahuje. Tak ako keď sa lampa rozsvieti, hneď k nej priletia všetky možné muchy. V Betleheme sa rozsvietila Lampa. Všetko k nej tiahne. Na prvom mieste králi: „Vstaň, osvieť sa, Jeruzalem! Lebo príde tvoje svetlo a sláva Pánova vzíde nad tebou. Tma pokryje zem . . ., ale nad tebou vzíde Pán a jeho sláva zjaví sa v tebe.
Klaňanie sa troch kráľov, Gentile da Fabriano
Offertorium. I dnes sa to isté opakuje. V plienkach spôsobov je ten istý Ježiš. Secreta. Dnešné obetovanie je ešte dokonalejšie, ako bolo obetovanie historických kráľov. Communio. „Videli sme jeho hviezdu." Teraz pri najsvätejšej obeti. Nazaretská rodina - vzor každej rodiny. I seminára, i fary.
1. Modlitbu. Každý člen Rodiny nazaretskej chodieva do Jeruzalema „podľa obyčaje" (evanjelium). Každú sobotu sú v synagóge, každý večer na domácej pobožnosti.
2. Poslušnosť. Tu tiež vidno, čo sa často v spoločnosti prihodí: Boh za predstavených nevolí vždy najdokonalejších, najsvätejších, najmúdrejších. Často sú podriadení omnoho bližšie k Bohu ako predstavení. Tak je to i v tejto rodine. Mária je vo svätosti a dokonalosti i hodnosti omnoho vyššie ako Jozef a predsa Mária je mu podriadená. A Ježiš obidvom. A čo je on v porovnaní s nimi? Jozef si je vedomý svojej autority. I pri všetkej pokore. Obidvom rozkazuje. Ba i nebo ho ako hlavu uznáva. Anjel - keď ide o osud rodiny - obracia sa k nemu, a nie k Márii ani k Ježišovi. Vôľa božia je teda taká, že rozkazujeme a poslúchame nie podľa osobnej hodnosti a svätosti, ale podľa postavenia, aké komu Boh dal.
3. Prácu. Práca je podľa úmyslov božích zákonom prírody a podmienkou zachovania života. Po hriechu je spojená s námahou a ako taká je pokáním a to pokáním najlepším, ktoré trvá cez celý život. Práca je anjelom strážcom proti pýche a lenivosti. Takto sa smýšľalo o práci i vo svätej Rodine. Kto tu pracuje? Jozef, pred ktorého prednosťou starozákonný Jozef sa môže skryť, ide zavčas rána do svojej dielne, tam hobľuje, kreše po celý deň. Mária, Kráľovná neba, postiela, zametá, varí, s veľkým hlineným krčahom na hlave chodieva po vodu práve tak, ako najbiednejšia žena Izraela. Ježiš ako dieťa vykonáva aj najnepatrnejšie práce. Podľa všetkého po smrti pestúnovej prevezme sám dielňu. V nej pracuje po tridsiaty rok.
Ako by bol mohol namietať proti všetkému, čo mu rozkázali! Nerobí to! Mne by sa zdalo, že za taký dlhý čas sú nadarmo zakopané talenty, ktoré by sa boly mohly použiť pre prácu oveľa dôležitejšiu, ako bola práca v dielni. Ježiš tak nesmýšľa. Ani nekoná.
4. Trpezlivosť. Tá je zvlášť potrebná pri krížoch. A Ježiš, to živý, stelesnený kríž. Kde on príde, tam donesie kríž, a všetci čím sú mu bližší, tým sa viac nachádzajú v tieni jeho kríža. Preto jeho tieň najviac dopadal na celý dom nazaretský. I ja som v blízkosti Ježiša. Pod jednou strechou. A čím som mu nielen telesne, ale ešte viac duchovne bližšie, tým viac i na mňa musí dopadať tôňa jeho kríža. Čomu sa teda čudovať, nad čím sa pohoršovať? Čo nechápať? Je to taká zrejmosť.
5. Lásku. Koruna všetkých ctnosti i v rodine i v spoločnosti. Dieťa v rodine spojuje srdcia. Aké spojenie muselo byť v Rodine nazaretskej, kde dve srdcia, Jozefovo a Máriino spojil Boh Dieťa? I dnes toto Dieťa vie spojovať srdcia. A nielen dve. I celej obce, spoločností, národov, štátov. Kristus na svadobnej hostine. Pri doživotnom spojení dvoch ľudí. Cirkev používa túto historickú udalosť, aby ňou znázornila skutočnú zázračnú prítomnosť. Tu Kristus už nie je len hosťom. Je Ženíchom. Je svadobnou hostinou, pri ktorej používa na spojenie seba a ľudskej duše najsilnejšie puto, najlepšie víno: svoje telo a svoju krv. Denne som s Kristom spútaný týmto zázračným putom. A predsa často sa mi ono zdá také slabé.
1. Prijímanie je spojenie. Spojenie predpokladá dvoch, ktorí chcú byť jedno. Kde je len jeden, tam nemôže byť reči o spojení. Ani tam, kde sú síce dvaja, ale dvaja, ktorí idú pomimo seba. Ježiš a ja, to sú dvaja. Keď nie sme silne spojení, to preto, že ideme mimo seba. Kto? Ježiš, alebo ja? Pri spojení záleží na tom, kto je prvý a kto je druhý, kto stojí vpredu a kto vzadu, kto je hlavnou osobou a kto je vedľajšou. Na hlavnej, prvej osobe záleží sila spojenia. Kto je silnejší: Ježiš, alebo ja? Aké to bude spojenie, keď Ježiš pri prijímaní bude prvou osobou?
2. Najlepšie spojenie je medzi dvoma kusmi tej istej prirodzenosti, podstaty. Napríklad toho istého kovu. Čím sú predmety, ktoré sa majú spojiť, rozličnejšie, tým je to horšie.
3. Studené kovy sa nikdy nespoja. Len rozžeravené. Srdce Kristovo je iste také.
4. Prijímanie je prijímaním pokrmu. Nestačí len požívať zdravý a silný pokrm, ale musia byť zdravé aj zažívacie ústroje.
5. I otázka miesta je dôležitá. Čiastky, ktoré sa majú spojiť, aby na nich nebola nijaká špina, aby sa jedna čiastka čím bližšie dostala k druhej. Tak je to pri prijímaní.
Touto nedeľou nastáva zmena v liturgii. Farba radosti sa zameňuje za farbu pokánia „Aleluja", výraz radosti z víťazstva, prestáva. Do Veľkej noci sa mám stať novým človekom. Vtedy mám byť znovu pokrstený. Dovtedy mám byť katechumenom. Dnešný deň je ránom tohto veľkého obrátenia. Preto rozumiem, prečo mi dnes Cirkev dáva program pre nastávajúce obdobie.
1. Pokánie. Si hriešnik. Po hriechu musí prísť trest. Preto musíš trpieť, či už za svoje hriechy alebo hriechy druhých, aby si sa tak zúčastnil na vykupiteľskom diele Kristovom. Zvlášť takých treba. Nevinní a pritom pokánie činiaci. Ako bol svätý Vavrinec (statio ad St. Laurentium extra muros). Tento sa na ražni modlí dojímavý introit: „Obkľúčily ma bolesti smrti, bolesti pekiel ma obkľúčily." Ale aj: „Milujem ťa, Pane, moja sila." Ten istý introit sa modlí aj Kristus na začiatku svojho utrpenia. Aj Cirkev.
2. Apoštolát. Pozvanie do vinice Pánovej. Evanjelium robí pre ňu propagandu: „Kráľovstvo nebeské je podobné hospodárovi, ktorý si hneď na úsvite vyšiel najať robotníkov do vinice." Majiteľ vinice prichádza každú hodinu hľadať robotníkov. Je ich nedostatok v dnešných časoch. Nielen manuálnych, ale tým viac duchovných. Každého volá: „Aj vy poďte do mojej vinice." Toto pozvanie musím prijať. A potom nielen byť pozvaný, ale i sám pozývať. Lebo mojou úlohou je nielen byť vo vinici Pánovej „robotníkom", ale i čiastočne „hospodárom". Musím byť agentom pre kráľovstvo božie. Robiť preň propagandu. Mať vlastnosti agentov tohto sveta. Koľko je v nich zdvorilosti, miloty, ale i neodbytnosti. Keď ich vyhodím prvými dvermi, onedlho prídu druhými. Sú zdvorilí, i keby som neľudsky s nimi zaobchádzal. Som taký? Nepovedal by mi Kristus aj dnes: Synovia tmy sú šikovnejší ako synovia svetla.
3. Práca. Nestačí len dať sa pozvať. Treba pracovať. Napred byť zadelený do práce, a potom znášať horúčavu dňa. Život kresťana je životom tvrdej práce. Preto ma dnes Cirkev vedie k hrobu veľkého bojovníka, ktorý aj odpadol na horúčave dňa, ale od práce neustúpil.
4. Odmena, cieľ. I tá sa ukazuje. Lebo posilňuje, povzbudzuje pri prácach, námahách. Som presvedčený, že „tak bežím, nie na neisto" (epištola).
5. Pozor! Je tu i výstražná tabuľa: „Tvrdo si premáham telo a podrobujem si ho, aby som azda nebol zavrhnutý, hoci som iným kázal (blahozvesť)" (epištola). Beda mi, ak svoj život neusporiadam podľa vôle božej. Vtedy sa mi stane ako otcom na púšti: i oní boli pokrstení v Mojžišovi, i oni boli živení nebeským chlebom - mannou, a predsa zomreli na púšti, nedosiahli zasľúbenú zem. Tak i mne nepomôže ani krst, ani pozvanie do vinice, ani kňažstvo, ak nebudem podľa toho žiť, čo kážem druhým (epištola).
Modlitby
- Môj najdrahší Ježišu, Ty, ktorý nás tak nesmierne miluješ, dovoľ mi, aby som svojou pokorou pomohol zachrániť Tvoje vzácne duše. Maj milosrdenstvo so všetkými hriešnikmi bez ohľadu nato, ako bolestne Ťa urazili. Dovoľ mi cez modlitbu a utrpenie pomôcť tým dušiam, ktoré nemusia prežiť Varovanie, aby našli miesto po Tvojom boku v Tvojom kráľovstve. Ó, najdrahší Ježišu, vypočuj moju modlitbu, aby som Ti pomohol získať tie duše, po ktorých tak túžiš. Ó, najsvätejšie Srdce Ježišovo, sľubujem, že navždy zostanem verný Tvojej najsvätejšej vôli.
- Môj večný Otče, v mene Tvojho milovaného Syna Ježiša Krista Ťa prosím, aby si ochraňoval svoje deti pred prenasledovaním, ktoré plánujú globálne sily proti nevinným národom. Prosím za odpustenie hriechov tých duší, ktoré sú príčinou tohto utrpenia, aby sa s pokornými a kajúcimi srdcami mohli k Tebe obrátiť. Prosím daj svojim sužovaným deťom silu odolávať takémuto utrpeniu k odčineniu hriechov sveta. Skrze Krista, nášho Pána.
- Ó, môj Pane Ježišu Kriste, úpenlivo Ťa prosím, zbav svet od strachu, ktorý oddeľuje duše od Tvojho milujúceho srdca. Modlím sa, aby sa duše, ktoré počas Varovania zažijú skutočný strach, zastavili a dovolili Tvojmu milosrdenstvu zaplaviť ich duše, aby sa tak oslobodili a milovali Ťa spôsobom, akým majú.
- Ó, Ježišu, prosím Ťa, zjednoť počas Varovania všetky rodiny, aby získali večnú spásu. Modlím sa, aby všetky rodiny zostali pospolu v jednote s Tebou, Ježišu a mohli sa tak stať dedičmi Tvojho Nového raja na Zemi.
- Ó, večný Otče, obetujeme Ti naše modlitby v radostnom vďakyvzdaní za Tvoj vzácny dar milosrdenstva celému ľudstvu. V radosti jasáme a vzdávame Ti, najslávnejší náš Kráľ, chválu a úctu za Tvoje láskyplné a nežné milosrdenstvo. Ty, Bože Najvyšší, si náš Kráľ a v pokornej odovzdanosti padáme k Tvojim nohám za tento dar, ktorý nám teraz prinášaš. Bože, prosíme Ťa, zmiluj sa nad všetkými svojimi deťmi.
Traja králi požehnávajú dom
| Udalosť | Význam |
|---|---|
| Zjavenie Pána (Traja králi) | Zjavenie sa Ježiša Krista ako kráľa pohanom |
| Ježišov krst v Jordáne | Začiatok Ježišovho verejného pôsobenia |
| Premenenie vody na víno v Káne Galilejskej | Prvý Ježišov zázrak, prejav jeho božskej moci |
Posvätenie domácnosti nemusí robiť výlučne kňaz. Stačí aj, ak má majiteľ príbytku svätenú vodu, prípadne zapálenú sviecu a aktu požehnania pripisuje náležitý význam. Osobitne v dnešnej dobe je užitočné dodať, že posvätenie domácnosti nemusí robiť výlučne kňaz. Stačí aj, ak má majiteľ príbytku svätenú vodu, prípadne zapálenú sviecu a aktu požehnania pripisuje náležitý význam.
Skutočným symbolom písmen C + M + B sú však latinské slová Christus Mansionem Benedicat, čo v preklade znamená Kristus žehnaj tento dom. Krížiky medzi písmenami sa chápu ako znak požehnania.