Kráľ Šalamún, syn Dávida, je v Biblii známy svojou múdrosťou, spravodlivosťou a zbožnosťou. Jeho modlitby, zaznamenané v Starom zákone, sú dodnes zdrojom inšpirácie a poučenia pre mnohých veriacich. Jednou z najznámejších je modlitba, ktorú predniesol pri posviacke jeruzalemského chrámu.
Šalamún a jeho cesta ku kráľovstvu
Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa. Služobníci mu odporúčali: Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial. Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abíšag a priviedli ju ku kráľovi. To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.
Chaggitin syn Adónija sa vystatoval: Vládnuť budem ja! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. Otec mu nikdy nevyčítal: Prečo to robíš? Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi. Mal dohodu s Cerújiným synom Jóabom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adóniju. No ani kňaz Cádok, ani Jehójadov syn Benája, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom.
Adónija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý je pri prameni Rógel. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa. Proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval. Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Chaggitin syn Adónija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom? Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna.
Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón? Prečo sa stal teda kráľom Adónija? Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová.
Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho opatrovala. Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: Čo si želáš? Odpovedala mu: Pane môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón. Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Jóaba, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval. K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa. V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim otcom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.
Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem. Nátan sa potom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to povedal: Adónija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón? Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija! Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadovho syna Benáju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.
Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním. Kráľ prísažne vyhlásil: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap, ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún. Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!
Potom kráľ Dávid prikázal: Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehójadovho syna Benáju! Keď pred neho predstúpili, kráľ im povedal: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu. Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.
Jehójadov syn Benája odpovedal kráľovi: Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa. Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána. Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehójadov syn Benája, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu. Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún! Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.
Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste? Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu. Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadovho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu.
Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli. Šalamún už sedí na kráľovskom tróne. Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!
Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou. Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka. Šalamún odpovedal: Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.
Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!
Šalamúnova múdrosť
Sväté písmo nazýva Šalamúna múdry kráľ. Tento prívlastok dostal pre neobyčajnú múdrosť, ktorou ho Boh obdaroval. Šalamúnovi sa raz v sne zjavil Pán. Povedal mu, aby si od neho žiadal, čo mu má dať. Šalamún si vtedy žiadal iba múdrosť a pozorné srdce voči Bohu, aby mohol dobre a spravodlivo spravovať ľud. Pán jeho prosbu vypočul. Dal mu múdrosť, akú nemal nijaký človek na svete. A pretože si nežiadal ani bohatstvo, ani moc, ale múdrosť, pridal mu k múdrosti Pán i bohatstvo a moc.
Pán sa v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. Teraz, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?“ Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. Preto mu Boh povedal: „Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi.
Múdrosť v praxi: Šalamúnov rozsudok
Múdrosť odhaľuje každé klamstvo. Ona premáha lož ako svetlo tmu. Kto si ju nadobúda a osvojuje, víťazí nad klamstvom a lžou. Potvrdil to sám Kristus. V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. Jedna zo žien povedala: „S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. Uprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila.“ Ale druhá žena povedala: „Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.“ A tá zasa vravela: „Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.“ A hádali sa pred kráľom. Nato kráľ povedal: „Táto vraví: »Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.« A tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.«“ Tu rozkázal kráľ: „Doneste mi meč!“ Doniesli meč pred kráľa a kráľ povedal: „Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!“ Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: „S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!“ Druhá však vravela: „Nech nie je ani moje, ani tvoje!
Všimnime si zvolanie skutočnej matky: Vtedy jedna zo žien povedala: „Nerob to, pane, radšej nech tá žena vezme moje dieťa, ako by malo zomrieť.“ Po týchto slovách už kráľ Šalamún vedel, že táto žena je matkou dieťaťa. Keď sa celý Izrael dozvedel o tomto rozsudku kráľa Šalamúna, ďakoval Bohu za vládcu múdreho a spravodlivého. O jeho múdrosti a spravodlivosti sa dozvedela aj kráľovná (zo) Sáby. Osobne prišla za kráľom s veľkým sprievodom a ťavami, ktoré niesli voňavky, zlato a drahocenné kamene. Následne prišla k Šalamúnovi a začala rozhovor, keďže ju trápilo veľa vecí a potrebovala rozhodnúť alebo poradiť. Kráľ jej odpovedal na všetky otázky, ktoré ju rozrušovali.
1 Kráľov 7-8 Modlitba Šalamúna (Posvätenie chrámu)
Stavba chrámu
Boh vnukol kráľovi Šalamúnovi myšlienku, aby postavil chrám. Stalo sa to podľa predpovede proroka Nátana Dávidovi. Celá stavba mala tri časti podľa podoby svätostánku. Postavili veľsvätyňu, svätyňu a predsieň. Okolo chrámu bolo nádvorie. Steny chrámu dal obložiť cédrovým drevom. Na doskách boli rezby kvetov. Cédrové dosky dal Šalamún obtiahnuť zlatým plechom. Potom dal zhotoviť zariadenie do chrámu. Väčšinou to boli veci z rýdzeho zlata alebo striebra. Celá stavba chrámu trvala sedem rokov.
Keď bolo všetko dokončené, konala sa posviacka chrámu. Kráľ požehnal ľud a priniesol nesmierne množstvo celopalov a obiet. Počas posviacky sa chrám naplnil oblakom, takže sa kňazi navzájom ani nevideli. Oblakom Boh naznačil svoju prítomnosť v chráme. Šalamúnov chrám sa stal strediskom života pre celý Izrael. V ňom prinášali obety, prichádzali sa tam modliť a učiť v Božom zákone. Izraelské kráľovstvo za vlády Šalamúna rozkvitalo a bohatlo. Šalamún si podmanili okolité národy. Obchodoval so susednými krajinami a nažíval s nimi v priateľstve a mieri. Za jeho panovania sa izraelský národ tešil pokoju.
Kráľ Šalamún sa zapísal ako vládca spravodlivý, múdry a rozvážny. Kráľ Šalamún sa preslávil nielen veľkolepým chrámom, ktorý dal postaviť, ale aj napísaním múdroslovných kníh Svätého písma. Ide hlavne o Knihu Prísloví. Je to zbierka rôznych výrokov a Božích právd, v ktorých nachádzame poučenie pre náboženský život. Skupinu náučných kníh Svätého písma tvoria: Kniha Jób, Kniha žalmov, Kniha prísloví, Kniha Kazateľ, Kniha Pieseň piesní, Kniha Múdrosti a Kniha Sirachovho syna. Niektoré z týchto kníh podľa tradície údajne napísal sám Šalamún. Náučné knihy Svätého písma majú veľký význam.
Posolstvo pre nás
Kráľ Šalamún bol skutočne múdry. Aj pre nás je dôležité aby sme boli ľuďmi, ktorí milujú spravodlivosť. Mám dodržiavať zákony, ktoré nám dal Pán - Desatoro. byť spravodlivým človekom znamená, že ľudia majú v nás istotu, majú v nás dôveru - takú, akou bol charakteristický kráľ Šalamún. Nielen sudca, policajt alebo kňaz má byť spravodlivým človekom. Budem spravodlivý ku každému.
Chválospev - Múd 9, 1-6. Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 29. 1. V podstate ide o tri línie teologickej myšlienky, ktoré nám táto kniha predkladá: blaženú nesmrteľnosť ako konečný prístav života spravodlivého (porov. kap. 1-5), múdrosť ako Boží dar a sprievodkyňu životom a rozhodovania veriaceho (porov. kap. 6-9), dejiny spásy, predovšetkým základnú udalosť exodu z egyptského útlaku ako znamenie boja medzi dobrom a zlom, ktorý vyústi do plnej spásy a vykúpenia (porov. kap. 2. Šalamún žil o desať storočí skôr ako inšpirovaný autor Knihy múdrosti, a preto ho považovali za ideálneho praotca a tvorcu celej neskoršej reflexie a múdrosti. V našom texte je zrejmá narážka na scénu, o ktorej rozpráva Prvá kniha Kráľov, ako sa Šalamún na začiatku svojej vlády odobral na výšinu Gabaon, kde stála svätyňa, a po skončení veľkolepej obety mal v noci vo sne videnie.
V úryvku vybranom pre liturgiu chvál, nachádzame tieto dve prosby: „Daj mi múdrosť... Vyšli ju zo svojich svätých nebies, pošli ju z trónu svojej velebnosti (Múd 9, 4. 10). Bez tohto daru sme si vedomí, že sme bez vodcu, akoby zbavení polárnej hviezdy, ktorá nám umožňuje orientovať sa v životných mravných rozhodnutiach: „Lebo ja som... človek slabý a krátkeho života a neschopný pochopiť právo a zákon... Chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím“ (v. Ľahko možno vytušiť, že táto múdrosť nie je iba obyčajná inteligencia alebo praktická schopnosť, ale skôr účasť na zmýšľaní samého Boha, ktorý „v svojej múdrosti stvoril človeka“ (porov. v. 2).
Múdrosť je ako lampa, ktorá osvecuje naše každodenné mravné rozhodnutia a vedie nás po správnej ceste, aby sme vedeli, „čo lahodí očiam Pána a čo je správne podľa jeho príkazov“ (porov. v. 9). Preto nám liturgia ukladá modliť sa tieto slová Knihy Múdrosti na začiatku dňa, aby nám Boh svojou múdrosťou bol po boku, aby „bol s nami a s nami pracoval“ (porov. v. Ruka v ruke s Božou múdrosťou a dôverou vstupujme do sveta.
Zakončíme teda modlitbou svätého Ambróza, ktorý sa takto obrátil na Krista: „Nauč ma slovám bohatým na múdrosť, lebo ty si Múdrosť. Otvor moje srdce, ty, ktorý si stvoril knihu! Otvor bránu, ktorá je v nebi, lebo ty si brána. Ak budeme skrze teba uvedení, budeme vlastniť večné kráľovstvo. Ak vstúpime skrze teba, nebudeme zahanbení, pretože sa nemôže mýliť ten, kto si zaistil vstup do príbytku Pravdy“ (Commento al Salmo 118, 1: SAEMO 9, p. Z L’Osservatore Romano, č. (týždenné vydanie v taliančine) z 31. Photo by Carlos N.
Toto slovo je jedným z najdôležitejších, základných slov v slovníku kresťana. Po prvé, slovo „Kristus“ pochádza z gréckeho slova christos, čo znamená „pomazaný“. Je to ekvivalent slova mashiach alebo Mesiáš v hebrejčine. Byť pomazaný doslova znamená nechať si vyliať na hlavu posvätný olej, pretože Boh si túto osobu vyvolil na špeciálnu úlohu. Pomazaní boli kňazi a králi a občas aj proroci. Aj keď proroci a kňazi boli pomazaní, výraz „pomazaný“ alebo „Pánov pomazaný“ sa najčastejšie používal na označenie kráľa. Biblický obraz slova „Mesiáš“ alebo „Kristus“ je obrazom kráľa vyvoleného Bohom. V Starom zákone Boh často hovoril prorokovi, aby niekoho pomazal a vyhlásil za kráľa. Pamätám si, že som bol dosť prekvapená, keď som sa to prvýkrát dozvedela. Keby ste ma požiadali, aby som opísala Ježišovu identitu, „Boží syn“ alebo „trpiaci Spasiteľ“ by boli moje dva najlepšie odhady. Slovo „kráľ“ by sa do zoznamu ani nedostalo. Ak sa pozriete pozorne, zistíte, že ide skutočne o mesiášsku myšlienku v celej Biblii. V celom Starom zákone vidíme drobné náznaky, že Boh pošle Izraelu veľkého kráľa, ktorý jedného dňa ovládne svet. Najjasnejšie proroctvo o budúcom mesiášskom kráľovi pochádza z čias kráľa Dávida. Dávid si vrúcne želal postaviť chrám, „dom“ pre Boha, ale Boh mu odpovedal, že chrám mu postaví jeho syn Šalamún. Potom však Boh pokračoval prísľubom, že Dávidovi postaví „dom“, čo znamená, že Boh po ňom založí jeho rodovú líniu.
„Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Toto proroctvo sa chápe ako dvojnásobné naplnenie. Najprv sa naplnilo na Šalamúnovi, ktorý postavil chrám, ale robil to, čo Boh zakázal - nahromadil veľké bohatstvo a oženil sa s cudzinkami. Jeho kráľovstvo sa rozpadlo niekoľko rokov po jeho smrti. Toto proroctvo však očakáva príchod „Dávidovho syna“, ktorý bude mať kráľovstvo bez konca. Evanjeliá často používajú kultúrne obrazy kráľovskej moci, aby Ježiša ohlásili ako Krista, pomazaného Božieho kráľa, ktorý prišiel. Keď povstal kráľ s veľkou mocou, ostatné kráľovstvá posielali vyslancov s bohatými darmi, aby s budúcim vodcom nadviazali priateľský vzťah. Tým sa naplnili proroctvá zo Štvrtej knihy Mojžišovej 24:17, Izaiáša 60 a Žalmu 72. Ďalší obraz Ježiša ako kráľa vidíme, keď vchádza na oslovi do Jeruzalema. To bolo často súčasťou ohlásenia nového kráľa, ako to bolo v prípade Šalamúna v 1. knihe kráľov 1:38-39. „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! „A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ. A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš.“ (L 23:2-3, preklad prof.
Keď premýšľate o Ježišovom pôsobení na zemi, možno vám ako posledná napadne predstava vládnuceho kráľa. Ježiš však vysvetlil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta (J 18:37). Ježiš hovoril skôr o Božom kráľovstve, ktoré bolo hlavným predmetom jeho kázania. Ako kráľ, ktorého poslal Boh, a samozrejme preto, že je Boh, je Božie kráľovstvo Ježišovým kráľovstvom. Hovorí o tom, ako sa rozrastá ako kvasnice alebo horčičné zrnko, keď sa šíri správa, že prišiel, a ľudia ho prijímajú ako Kráľa. Vnímali ho ľudia okolo neho ako kráľa? Skutočnosť, že Ježišovi učeníci a ostatní, ktorí v neho verili, ho oslovovali „Pane,“ naznačuje, že mu vzdávali veľkú úctu s vedomím, že je mesiášskym kráľom. Nazvať Ježiša „Pánom“ znamenalo použiť výraz na oslovenie kráľovskej rodiny, podobne ako keď sa hovorí „Vaše veličenstvo“ alebo „Vaša výsosť“. Používanie slova „Pán“ vyjadruje postoj poslušného podriadenia sa vyššej moci. Zdá sa, že Ježiš dokonca očakáva, že tí, ktorí ho nazývajú Pánom, ho budú poslúchať. Svojich poslucháčov sa pýtal: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! To má vplyv na to, ako sa definujeme ako kresťania. Zvyčajne hovoríme o doktrínach a viere, ale samotné slovo „Kristus“ nás vyzýva k niečomu viac než k súhlasu s vierou.