Vianočnými sviatkami sa pre značnú časť kresťanského sveta začína mimoriadne obdobie, ktoré do histórie vošlo ako Jubilejný alebo Svätý rok. Jubilejný (Svätý) rok je sedem storočí stará tradícia. Započal ju Bonifác VIII.
Pápež František
Čo je Svätý rok?
Dostal aj názov „Svätý rok“, pretože je to čas, v ktorom zažívame Božiu svätosť, ktorá nás premieňa. Prvý Svätý rok roku 1300 sa v skutočnosti zrodil na žiadosť Božieho ľudu. V atmosfére zmeny storočia veriaci v Ríme požiadali pápeža Bonifáca VIII.
Svätá brána a jej symbolika
Pápež pri tejto príležitosti otvorí Svätú bránu v Bazilike sv. Svätá brána stojí vpravo od hlavnej brány každej zo štyroch rímskych bazilík: Baziliky sv. Petra, sv. Pavla za hradbami, sv. Jána v Lateráne a Santa Maria Maggiore. Symbolizuje prechod z hriechu do milosti v zmysle slov Ježiša Krista, ktorý o sebe povedal: „Ja som brána.“ (Jn 10,7).
Psychológia odpustenia a zmierenia - Odpustenie (1. prednáška)
Svätá brána Baziliky sv. Petra v Ríme
História a vývoj Jubilejných rokov
Udalosť riadneho jubilejného alebo svätého roka sa v cirkvi odohráva iba raz za 25 rokov, naposledy sme to zažili v roku 2000. Tradícia od roku 1300 Jubilejné roky poznáme už zo Starého zákona, keď ich slávili židia. V Katolíckej cirkvi majú svoj pôvod v roku 1300. Vtedy prvý jubilejný rok vyhlásil pápež Bonifác VII.
Keď bola Apoštolská stolica prenesená do francúzskeho Avignonu (1305 - 1377), čo je známe aj ako avignonské zajatie pápežov, objavilo sa veľa žiadostí, aby sa druhé jubileum konalo skôr, už v roku 1350 namiesto roku 1400.
Pápež Klement VI. dal na to súhlas a stanovil, že jubilejný rok sa bude konať každých päťdesiat rokov. Pútnici v Ríme museli okrem bazilík nad hrobmi svätých Petra a Pavla navštíviť aj Katedrálu sv. Jána v Lateráne, ktorá je hlavným kostolom rímskeho biskupa.
Pápež Martin V. však vyhlásil ďalší svätý rok už v roku 1425 a nie až v roku 1433, ako bolo stanovené pôvodne. Novinkou bola špeciálna pamätná jubilejná medaila aj otvorenie Svätej brány Katedrály sv. Jána v Lateráne.
Ďalšie jubileum bolo v roku 1500 a deviaty jubilejný rok otvoril Klement VII. 24. decembra 1524. V tom čase sa začínali objavovať počiatky veľkých kríz, ktoré čoskoro rozdelili cirkev, teda reformácie.
Jubileum v roku 1550 vyhlásil Pavol II., ale otvoril ho až Július III. Do Ríma vtedy prišiel pozoruhodný počet pútnikov, čo spôsobilo v meste nemalé ťažkosti. Svätý Filip Neri so svojím Bratstvom Najsvätejšej Trojice bol jedným z tých, čo pútnikom pomáhali.
V roku 1575, v časoch pápeža Gregora XIII., prišlo do Ríma až 300-tisíc ľudí z celej Európy. Ďalšie sväté roky vyhlásil Klement VIII. (1600), Urban VIII. (1650), Klement X. (1675).
Jubileum v roku 1800 zabránila Piovi VII. vyhlásiť vláda Napoleona a aj ďalšie jubileá boli sprevádzané ťažkosťami.
Dvadsiate druhé kresťanské jubileum otvorilo 20. storočie. Pápež vyhlásil pri tejto príležitosti dvoch nových svätcov a šiestich blahoslavených. Za svätých boli vyhlásení Ján de La Salle a Rita z Cascie.
V roku 1950, niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, Pius XII. vyhlásil svätý rok a vyzýval na posväcovanie duší modlitbou a pokáním s neochabujúcou vierou v Krista a cirkev.
Význam púte počas Jubilea
Ďalším dôležitým znakom jubilea je putovanie. Jubileum od nás žiada, aby sme sa vydali na cestu a prekročili niektoré hranice. Keď sa hýbeme, v skutočnosti nemeníme len miesto, ale premieňame sami seba, vysvetľuje zmysel putovania brožúra k Jubileu 2025 v Spišskej diecéze.
Pútnici na ceste do Ríma
V tomto zmysle sa putovanie, ktoré charakterizuje tento rok, začína ešte pred ním: jeho východiskovým bodom je rozhodnutie vydať sa na ňu.
Odpustky počas Jubilejného roku
S jubileom sa spája pre katolíkov možnosť získania odpustkov. Príležitostí na to bude počas jubilea dosť. Získanie odpustkov znamená odpustenie trestov za hriechy. Podmienkou vždy ostáva svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Dôležitou podmienkou je vylúčiť náklonnosť k hriechu. Človek má byť v rozhodnutí vyhýbať sa každému hriechu.
Ďalšou podmienkou na získanie odpustkov je púť do Ríma, Svätej zeme alebo do iných cirkevných miest, ako sú katedrály a kostoly alebo iné miesta určené miestnym biskupom.
Rovnako budú môcť veriaci získať jubilejné odpustky, ak na primerane dlhý čas navštívia svojich bratov a sestry v núdzi alebo v ťažkostiach (chorých, väzňov, osamelých starých ľudí, zdravotne postihnutých...).
Posolstvo nádeje a milosrdenstva
„Kiež sa Jubileum stane pre každého príležitosťou na oživenie nádeje“ (č. 1) je hlavná myšlienka buly, ktorou pápež František vyhlásil Svätý rok 2025. Obracia sa v nej ku všetkým ľuďom, nielen ku katolíkom, pretože „v srdci každého človeka je obsiahnutá nádej ako túžba a očakávanie dobra“ (č. 1). Pápež František apeluje na potrebu nádeje a ponúka cestu jej oživovania.
Pápežská bula Spes non confundit vypočítava zoznam znamení, ktoré slová o nádeji v dnešnej dobe konkretizujú. Spomína väzňov, pre ktorých Svätý Otec zamýšľa otvoriť „Svätú bránu“ priamo vo väzení, „aby sa stala symbolom, ktorý nabáda hľadieť dopredu v nádeji s novým nasadením“ (č. V duchu Milostivého roku ďalej nabáda do krokov, ktoré môžu byť ďalekosiahlym znamením nádeje, ako je „odpustenie dlhov krajinám, ktoré ich nikdy nemohli splatiť“, lebo skôr než o veľkorysosť ide o vec spravodlivosti.
Pápež František v bule zdôrazňuje, že je dobré premýšľať o nádeji ako opomínanej čnosti. „Na základe nádeje, v ktorej sme boli spasení, pri pohľade na čas, ktorý plynie, máme istotu, že dejiny ľudstva a dejiny každého z nás nesmerujú k slepému bodu alebo do temnej priepasti, ale k stretnutiu s Pánom slávy. Žime teda v očakávaní jeho návratu a v nádeji, že v ňom budeme žiť navždy“ (č. 19).
V skratke pápež František odpovedá: „Čo teda bude s nami po smrti? S Ježišom za týmto prahom je večný život, ktorý spočíva v plnom spoločenstve s Bohom, v kontemplácii a účasti na jeho živote v nekonečnej láske. To, čo teraz prežívame v nádeji, potom uvidíme v skutočnosti (č.
Čas milosti, obrátenia, odpustenia hriechov a bratského spoločenstva - v tomto duchovnom horizonte otvoril pápež František Svätú bránu a začal slávenie mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva. Kresťanský svätý rok má upevňovať vieru, viesť k bratskej solidarite a spoločenstvu vo vnútri cirkvi i v spoločnosti.
Prehľad Jubilejných rokov
| Rok | Pápež | Poznámky |
|---|---|---|
| 1300 | Bonifác VIII. | Prvý Svätý rok |
| 1350 | Klement VI. | Jubileum každých 50 rokov |
| 1425 | Martin V. | Otvorenie Svätej brány v Bazilike sv. Jána v Lateráne |
| 1475 | Sixtus IV. | Jubileum každých 25 rokov |
| 2000 | Ján Pavol II. | Posledný riadny Svätý rok |
| 2016 | František | Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva |
| 2025 | František | Nadchádzajúci Svätý rok |