Cirkevné prikázania a ich Výklad

Katolícka Cirkev vydáva svoje prikázania z moci jej danej Bohom. Toto právo vyplýva zo slov Ježiša Krista: "Keby ani ich nepočúvol, povedz to Cirkvi. Ak ani Cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi" (Mt 18, 17-18). "Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. A kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal" (Lk 10, 16). Moc vydávať prikázania dal Kristus svojim apoštolom. Túto moc podnes uplatňujú a vykonávajú zákonití nástupcovia - pápeži a biskupi.

Cirkev v otázkach viery a mravov je vedená Svätým Duchom. Kým cirkevné prikázania Cirkev môže zmeniť, od nich oslobodiť, ale ich aj celkom zrušiť. Napríklad: Cirkev mení pôstne predpisy...

Na hore Sinaj odovzdal Boh Mojžišovi 10 Božích prikázaní, ktoré treba dodržiavať. Hovoria nám, ako máme žiť. Prestúpením prikázania človek pácha hriech. Dekalóg vyriekol Boh pri svojom zjavení sa Mojžišovi. Boh nimi vyjadril svoju vôľu, teda to, ako sa má človek správať. Ježiš prikázania potvrdzuje.

Desatoro Božích prikázaní je základným kódexom katolíckej viery. Tieto prikázania, obsiahnuté v Svätom písme, sú usmerneniami pre život každého katolíka, ktorý túži prežiť svoj pozemský život v harmónii s Bohom a so svojimi blížnymi.

Desatoro Božích prikázaní:

1. Ja som Pán, Boh tvoj!
2. Nevezmeš meno Božie nadarmo!
3. Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil!
4. Cti svojho otca i matku svoju!
5. Nezabiješ!
6. Nescudzoložíš!
7. Nepokradneš!
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho!
10. Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho!

1. prikázanie: Ja som Pán, Boh tvoj!

Prvé Božie prikázanie nám hovorí o postavení Boha. Katolícka viera nás učí, že Boh je len jeden, je Stvoriteľom a Pánom všetkého stvorenstva, a preto si zaslúži našu oddanosť a úctu. Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." (Mt 4, 10)

Treba dôverovať úplne Bohu. Je to prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu. Proti tomuto prikázaniu sa previňuje aj ten, čo popiera nejakú pravdu, ktorej máme veriť. Človek má vzdávať Bohu patričnú úctu. Nebudeš sa klaňať iným bohom obsahuje v sebe aj to, ak človek uprednostňuje napríklad bohatstvo a iné veci pred Bohom. Prikázanie zahŕňa aj veštenie, mágiu, povery.

2. prikázanie: Nevezmeš meno Božie nadarmo!

Druhé Božie prikázanie hovorí o úcte k Božiemu menu. Katolícka Tradícia nás učí, že Božie meno je sväté a má byť nami ľuďmi používané s veľkou úctou. Božie meno (ale aj mená svätých či meno Panny Márie) nesmú byť používané ako nadávka.

Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej liturgii a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemôže vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych. Sviatočný deň mám zasvätiť Pánovi - odpútať sa od všetkého, čo ma odťahuje od Boha a odpočinúť si. Ťažko zhreším, ak sa bez vážneho dôvodu nezúčastním v ten deň sv. liturgie. Tiež sa vážne prehrešujem, ak počas sv. liturgie spím, alebo stojím pred chrámom a nesledujem priebeh sv. liturgie. Všedné hriechy spácham, ak prídem neskôr, ak som počas sv. liturgie roztržitý, myslím na iné veci, ale pritom sledujem sv. liturgiu.

3. prikázanie: Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil!

Tretie Božie prikázanie hovorí o dôležitosti uctievania Boha. My, ľudia, si potrebujeme pre Boha vyhradiť čas, kedy by sme ho mohli nerušene vzývať. V katolíckej tradícii sme namiesto soboty, ktorá bola Bohu zasvätená v Starom zákone pred príchodom Ježiša Krista, zasvätili Bohu nedeľu ako deň Pánovho zmŕtvychvstania. Nedeľa je časom na svätú omšu, modlitbu, rodinu a oddych.

„Spomeň si na sobotný deň, aby si ho zasvätil. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. (Mk 2,27)

Nedeľa sa zreteľne líši od soboty, po ktorej každý týždeň časovo nasleduje, a pre kresťanov nahrádza jej obradný predpis. V Kristovej Veľkej noci nedeľa završuje duchovnú pravdu židovskej soboty a zvestuje večný odpočinok človeka v Bohu.

Slávením nedele sa zachová morálny predpis prirodzene vpísaný do ľudského srdca, ktorým „sa prikazuje vonkajší kult Boha na znak spoločného dobrodenia, ktoré sa týka všetkých“.

Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napríklad choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom.

Účasť na spoločnom slávení nedeľnej Eucharistie je svedectvom príslušnosti ku Kristovi a jeho Cirkvi a vernosti voči nim. Veriaci tak dosviedčajú svoje spoločenstvo vo viere a láske. Spoločne vydávajú svedectvo o Božej svätosti a o svojej nádeji na spásu.

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sa veriaci majú zdržiavať vykonávania takých prác a činností, ktoré sú na prekážku povinnému Božiemu kultu, radosti vlastnej dňu Pána, konaniu skutkov milosrdenstva a potrebnému zotaveniu ducha i tela. Rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť sú oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od zachovania príkazu o nedeľnom odpočinku.

Kresťania, ktorí disponujú voľným časom, majú pamätať na svojich bratov, ktorí majú tie isté potreby a tie isté práva a nemôžu si dopriať odpočinku pre svoju chudobu a biedu. Kresťanská nábožnosť už tradične venuje nedeľu dobrým skutkom a pokorným službám chorým, telesne postihnutým a starcom.

Svätiť nedele a sviatky vyžaduje spoločné úsilie. Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Ak zvyklosti (šport, pohostinské služby atď.) a spoločenské povinnosti (verejné služby atď.) vyžadujú od niektorých ľudí nedeľnú prácu, každý si má zodpovedne vyhradiť dostatočný čas na zotavenie. Veriaci majú s umiernenosťou a láskou dbať na to, aby sa vyhli výčinom a násilnostiam, ktoré niekedy vznikajú pri masových zábavných podujatiach.

Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti.

Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. účasť na eucharistickom slávení. Kto pochopil význam a ciele sv. omše, ten nepotrebuje výklad. Svätá omša to nie je len ceremónia. Ak si niekto myslí, že Sväté písmo už má prečítané a naštudované, preto ja nemusím počúvať čítania a homíliu, ten je na veľkom omyle. Cirkev každý deň nám predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. Ak chceme mať úžitok z ďalších častí svätej omše, účasť na liturgii slova je nevyhnutná. Lebo pri obetovaní sa chlieb a víno opätovne zasväcuje a obetuje Bohu. Či si myslíme, že apoštoli a Panna Mária sa nechceli zúčastniť tohoto aktu? Alebo pre nás je to všetko len divadlo, kultúrna udalosť. Lebo pristupujeme k svätému prijímaniu s ľahkosťou a nehodnosti. Krásne to objasňujú modlitby kánonu, ako sa táto časť omše nazýva. Lebo Kristus je reálne prítomný v Eucharistii, keď ho prijímame.

4. prikázanie: Cti svojho otca i matku svoju!

Štvrté Božie prikázanie nás učí, že máme voči našim rodičom prejavovať úctu a lásku. Naša viera hovorí, že rodičia majú veľkú zodpovednosť za výchovu detí a že deti im majú byť poslušné a vďačné za všetku starostlivosť.

Boh chce, aby si človek vážil a ctil svojich rodičov, ktorým vďačí za život. Prikázanie prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom, učiteľom, zamestnávateľom, podriadeným, predstaviteľom štátu atď.. Tiež prikazuje lásku k rodičom a poslušnosť , vďačnosť, nepohŕdať svojimi rodičmi a pomáhať im. Rodičia majú svoje deti s láskou vychovávať, postarať sa o ich potreby, vytvárať harmonickú rodinu.

5. prikázanie: Nezabiješ!

Piate Božie prikázanie zakazuje zabitie človeka a učí nás, že každý ľudský život je darom od Boha, ktorý jediný je zodpovedný za jeho stvorenie.

Piate prikázanie predstavuje každé ubližovanie sebe a iným na tele alebo na duši. Každý hnev, nadávanie iným, fyzické ubližovanie iným, nenávisť a samozrejme vražda patrí do tohto prikázania. Hriechom proti piatemu prikázaniu je aj každé konanie, ktoré vyvolá v druhých spáchanie hriechu. Sme povinní chrániť nielen život, ale aj zdravie človeka (svoje i cudzie).

6. prikázanie: Nescudzoložíš!

Šieste Božie prikázanie hovorí o posvätnosti manželstva. Katolícka cirkev učí, že manželstvo je nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý ustanovil Boh. Toto prikázanie zakazuje rozvod.

Láska je darom pre človeka. Sexualita je tiež vzácny dar, ktorý človek dostal. Je nositeľom života a preto ju treba mať v úcte. Všetky formy, ktoré zneucťujú sexualitu človeka sú smilstvom. Slobodný človek je povolaní k čistote, má sa učiť sebaovládaniu. Naplnenie sexuálneho života prichádza v manželstve, kde môže priniesť jednotu tela i duše medzi manželmi. Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami. Naše telo je krásny chrám Ducha Svätého. Je Božím dielom. Čistota a cudnosť ho chránia, aby dorástlo v dospelého človeka.

7. prikázanie: Nepokradneš!

Siedme Božie prikázanie zakazuje krádež a vyzýva nás, aby sme boli spravodliví voči majetku druhých a nepoškodzovali ho. Katolícka viera nás učí, že majetok je dar od Boha a máme ho spravovať s múdrosťou a štedrosťou. Nemáme brať to, čo patrí iným.

Človek má právo na súkromné vlastníctvo. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene prisvojiť niečo, čo nie je jeho, teda ukradnúť mu to. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov, vyplácanie miezd. Tiež štát je zodpovedný za blaho občanov. Medzi národmi má panovať solidarita. O veľkosti hriechu pri krádeži rozhodujú: výška poškodenia a nevôľa poškodeného (ak vec bola pre majiteľa veľmi cenná - napr. Kupovať zbytočnosti je takisto krivdou voči tým, ktorí nemajú potrebné veci, lebo to, čo mám, nepatrí len mne. Škodu sme vždy povinní nahradiť!

8. prikázanie: Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!

Ôsme Božie prikázanie hovorí o pravde a spravodlivosti. Katolícka viara nás učí, že by sme mali byť spravodliví vo všetkých našich slovách a činoch. Nemáme klamať ani nepravdivo svedčiť proti druhým ľuďom. Taktiež nemáme ohovárať a osočovať našich blížnych.

Pravda je to, čo máme hovoriť. Nemožno o druhých zle hovoriť, osočovať ich, odsudzovať, posudzovať, hovoriť klamstvá a poškodzovať ich dobré meno a česť. Ak človek oklame, má to napraviť. Toto prikázanie chráni česť našu i česť blížneho.

9. prikázanie: Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho!

Deviate Božie prikázanie upozorňuje na dôležitosť vernosti v manželskom vzťahu. Katolícka viera nás učí, že manželstvo je posvätným zväzkom, ktorý si vyžaduje úctu a nesmie byť narušený neverou.

Kresťan sa má vyvarovať nezriadenosti a má si zachovať čisté srdce a myseľ, vedieť sa ovládať.

10. prikázanie: Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho!

Desiate Božie prikázanie nás varuje pred chamtivosťou a závisťou. Katolícka viera nás učí, že by sme mali byť spokojní s tým, čo nám Boh dal, a nežiarliť na dary či talenty, ktoré nadelil iným ľuďom.

Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to, čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov. Kupovať zbytočnosti je takisto krivdou voči tým, ktorí nemajú potrebné veci, lebo to, čo mám, nepatrí len mne.

Desatoro Božích prikázaní je základnou a neoddeliteľnou súčasťou katolíckej viery. Tieto prikázania, dané Bohom, nám ponúkajú usmernenie pre správne konanie vo všetkých našich vzťahoch - s Bohom i blížnymi.

tags: #cirkevne #prikazania #post