Modlitba lásky má hlboké korene v kresťanskej tradícii a je úzko spojená s eucharistickou obetou a láskou Boha k človeku. Tento článok sa zameriava na históriu, význam a súčasnosť modlitby lásky v kontexte kresťanského života.
Eucharistia: Sviatosť Lásky
Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby touto obetou neprestajne v priebehu vekov pokračoval v obete kríža, dokiaľ on sám nepríde. Grécke slovo eucharistein znamená vzdávanie vďaky. „Eucharistia znamená predovšetkým vzdávanie vďaky.“ Osobne radšej dávam prednosť slovu Eucharistia, lebo lepšie vyjadruje podstatu toho, čo slávime, než slovo svätá omša. Ježiš nám zanechal živú stopu svojej lásky v Eucharistii, ktorá je sviatosťou lásky.
„Môj Ježišu, aká je to láskyplná vynaliezavosť v tejto Najsvätejšej sviatosti, v ktorej sa ukrývaš pod spôsobom chleba, aby si sa tu nechal milovať a nachádzať tými, ktorí po tebe túžia“ (sv. Alfonz z Liguori). Až v nebi pochopíme, akým božským zázrakom je Eucharistia. „Eucharistia je láska, ktorá prevyšuje všetky lásky na nebi i na zemi“ (sv. „Je tu, vo sviatosti svojej lásky“ (sv. Ján Mária Vianney). Tieto slová viackrát zopakoval kardinál Schönborn nám kňazom v Arse pri príležitosti medzinárodných kňazských exercícií v Roku kňazov, v roku 2009.
Svätá Gemma Galganiová túžila byť „stanom lásky“, v ktorom by uchovávala Ježiša stále pri sebe. „Pamätaj, kresťan, že svätá omša je to najsvätejšie z celého náboženstva: nemôžeš urobiť nič slávnostnejšie pre Boha ani nič prospešnejšie pre svoju dušu než sa zúčastniť na svätej omši čo najzbožnejšie a čo najčastejšie“ (sv.
Význam Eucharistie
- Vrchol kresťanského života
- Účasť na nebeskej liturgii
- Zjednotenie s Bohom
- Ochrana pred zlom
Dôležité je byť prítomný na slávení Eucharistie nielen telom, ale predovšetkým svojím srdcom. Na oltári Ježiš svojou krvou ničí diabolský vplyv na náš život. Mnohokrát si ani neuvedomujeme hodnotu Eucharistie, ktorá je vrcholom kresťanského života. Svätý Ján Pavol II. nazval slávenie Eucharistie „nebo na zemi“; vysvetľuje, že „liturgia, ktorú slávime, je tajomná účasť na nebeskej liturgii“. Do neba sa uberáme vždy, keď ideme na slávenie Eucharistie. Centrom Eucharistie je Ježiš Kristus.
Kňaz stojí pri oltári „in persona Christi“, v osobe Krista. Mária v Medžugorí odporúča denné slávenie Eucharistie ako najhlbší spôsob zjednotenia s Bohom a najlepší spôsob ochrany pred satanom. Týmto úkonom vstupujeme do Božej prítomnosti a vymykáme sa sfére zla.
Telo a zmysly označené posvätným znamením kríža označujú, že celý človek je zapojený do vykúpenia a uzdravenia Ježišom Spasiteľom a Vykupiteľom. Najčastejší pozdrav je: „Pán s vami“. Vyjadruje živú prítomnosť Ježiša. Nasleduje úkon kajúcnosti. Prinášame hriechy a prosíme o odpustenie a milosť. Ľútosť nad hriechmi otvára naše srdce na prijatie lásky.
V Cirkvi latinského obradu delíme liturgiu na dve časti. V prvej časti sa po vyznaní hriechov a prijatí odpustenia stretávame s Ježišom vo svätom slove. Sväté písmo je živé slovo. Musíme predtým prosiť o Ducha Svätého; môžeme si tú časť vopred prečítať už doma. Božie slovo sa nemôže čítať ako predpoveď počasia.
V druhej časti po príprave darov prichádza najslávnostnejšia časť liturgie, eucharistická modlitba. Z chválospevu nad chlebom a kalichom vína vzniká spojením veľká ďakovná modlitba - eucharistická modlitba. Keď kňaz hovorí Ježišove slová, premieňa chlieb a víno na telo a krv Kristovu a Duch Svätý uskutočňuje slová modlitby.
Modlitba Pána a znak pokoja sú vyjadrením nášho pokoja pre prijatie celého Ježišovho tela, krvi, duše i božstva. Celý Ježišov život je obetou chvály, ktorá sa sprítomňuje nekrvavým spôsobom v slávení každej Eucharistie. Usmievajúci Ježiš jej odpovedá: „Tak dlho, ako ty chceš, aby som s tebou zostal.“ Páter Elias Vella odporúčal, aby sme sa po svätom prijímaní súkromne a v tichosti vždy nanovo zriekali satana a jeho pokušení.
V záverečnom požehnaní kňaza si odnášame Ježiša do každodenného života. Prichádzajme na slávenie Eucharistie o niečo skôr a pripravme sa na to, čo ideme sláviť, a na záver venujme čas ďakovaním Bohu v osobnej modlitbe. V tomto krátkom tichu môžeme byť obdarovaní práve tými uzdraveniami a zážitkami, ktoré by sme neočakávali.
V Hronskom Beňadiku je jedna obyčajná, no zaujímavá stena - oddeľuje Kaplnku Kristovej krvi od kláštornej kaplnky. A z druhej strany v Kaplnke Kristovej krvi sa uchováva už od roku 1483 vzácna relikvia Kristovej krvi. Môžeme hovoriť o „neustálej“ prítomnosti Ježiša pod oboma spôsobmi, pod spôsobmi jeho tela a krvi. Kristovou krvou sme boli všetci vykúpení. Je nevyčerpateľným prameňom a cenou spásy. Kristovo utrpenie a smrť nás oslobodili z moci satana a jeho vplyvu zla.
Pozýva nás modliť sa novénu k predrahej Ježišovej krvi, ktorú napísal ctihodný Bartolomeo da Saluzzo z Kongregácie misionárov predrahej krvi. Ak sa modlíme k Ježišovej krvi a prosíme o ochranu, satan uteká preč. „Tvojej krvi stačí kvapka jediná, aby z nášho sveta zmyla sa vina“ (sv.
| Oblasť | Otázky na zamyslenie |
|---|---|
| Osobný život | Nájdem si čas na slávenie Eucharistie aj počas týždňa? Ako prežívam slávenie Eucharistie? Je Eucharistia súčasťou môjho života? Nachádzam si čas aj na adoráciu? Viem sa aj krátko zastaviť v chráme počas dňa, aby som pozdravil Ježiša vo svätostánku? |
Svätý Valentín a Láska
Svätý Valentín nie je iba svätcom zaľúbených či mladých ľudí. Je svätcom všetkých, pretože všetci sme boli stvorení z lásky a pre lásku, aby sme mohli žiť pravdivým, krásnym a šťastným životom.
Opäť je tu 14. február, o ktorom sa hovorí, že je dňom zaľúbených alebo sviatkom lásky. Pôvod dňa svätého Valentína je opradený tajomstvom. Viaže sa s ním meno najmenej troch rôznych svätcov - martýrov. Prvým z nich bol Valentín, rímsky kňaz z 3. storočia. Druhým svätým bol biskup z Interamny a tretím svätý Valentín, ktorý trpel v Afrike so svojimi spoločníkmi. Ten, na ktorého si spomíname 14. februára, bol kňazom v Ríme.
Jeho hlavným „zločinom“ však nebolo kresťanstvo, ale niečo iné. Rímska ríša v 3. storočí, viac než inokedy, musela odolávať vpádom polobarbarských germánskych kmeňov. Jeden z nich - imperátor Claudius II. Gótsky v snahe vytvoriť mocnú armádu vydal poľutovaniahodné nariadenie. Keďže si všimol, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a s väčším nasadením, ako vojaci, ktorých doma čakajú manželky a deti, zakázal sobáše mladých párov. Vstúpiť do manželského stavu mohli len tí, ktorí neboli vhodní pre vojenské remeslo resp.
Kňaz Valentín však nerešpektoval nariadenie svojho cisára. Napriek upozorneniam zo strany úradov naďalej v tajnosti sobášil mladých ľudí, ktorí si chceli vyslúžiť túto sviatosť. Jeho činnosť však bola čoskoro odhalená, načo ho vzali do väzby. Napriek mučeniu odmietol ponuku zachrániť si život zrieknutím sa Krista. Cisár Claudius II. Ho poslal pod katovu sekeru 14. februára.
Francúzsky vojvoda Karol Orleánsky patrí medzi zakladateľov tradície zaľúbených valentínskych lístočkov. Po prehratej bitke pri Azincourte v r. 1415 sa dostal do britského zajatia. Z londýnskeho Toweru poslal svojej žene do Francúzska prvú „valentínku“ - niekoľko veršov pozornosti a horúcej lásky.
Komercializácia zasiahla deň sv. Valentína až v 19. storočí. Sláva sviatku zaľúbených sa prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov rozšírila do celého sveta. Prvé predtlačené valentínske pozdravy boli delikátne a pomerne jednoduché. Dnešná ponuka pohľadníc, kvetov, plyšových srdiečok či plastových Cupidov je omnoho pestrejšia. Už nielen v západných krajinách zisky z ich predaja predčí iba predvianočná nákupná horúčka.
Komercializácia sploštila pôvodné posolstvo Dňa sv. Valentína. Odkaz sv. Valentína je o hlbokom a posvätnom vzťahu medzi mužom a ženou. Pochopiteľne cirkev bojuje proti zľahčovaniu vzťahu medzi manželmi či redukcii spoznávania sa zaľúbených na telesnú rovinu. Aj dnes nám pripomína, že vzťah medzi mužom a ženou je posvätný a preto nemôže patriť medzi „lacné“ jednodňové záležitosti.
Na svätého Valentína môže každý z nás prejaviť svoju náklonnosť a lásku k najbližším spôsobom sebe vlastným. Nemusí to byť okázalé, ale hlavne nech je to úprimné, lebo láska je najkrajší cit na svete.
Pôstne Obdobie a Modlitba
Pôstne obdobie je jedinečným časom duchovného prehĺbenia, prípravy na Veľkú noc a obnovy vzťahu s Bohom. Nejde len o zriekanie sa, ale predovšetkým o vnútornú premenu. Modlitba a pôst sú v dejinách spásy úzko prepojené. Biblia ponúka množstvo príkladov, kde modlitba sprevádzala pôst a viedla k hlbšiemu spojeniu s Bohom.
Svätý Ján Zlatoústy o modlitbe hovorí: „Modlitba je svetlo duše, pravé poznanie Boha, prostredníčka medzi Bohom a človekom.
Ako sa modliť počas pôstneho obdobia?
- Pravidelnosť a vytrvalosť: Každodenná modlitba nám pomáha budovať dôverný vzťah s Bohom.
- Ticho a rozjímanie: V uponáhľanom svete plnom hluku je potrebné vytvoriť si priestor na ticho.
- Modlitba ako obeta: Často sa vyhovárame, že nemáme čas na modlitbu.
- Skutky ako modlitba lásky: Pravá modlitba sa neprejavuje iba slovami, ale najmä skutkami lásky a milosrdenstva.
Modlitba za uzdravenie vzťahov | Modlitba za obnovenie vzťahov
Keď podávame pomocnú ruku tým, ktorí sú v núdzi, keď prejavujeme súcit a pochopenie voči druhým, stávame sa nástrojmi Božej lásky vo svete. Každý skutok nezištnej služby je modlitbou, ktorá stúpa k Bohu a premieňa nielen srdcia tých, ktorým pomáhame, ale aj naše vlastné.
Pôstne obdobie nám otvára dvere k duchovnej obnove a hlbšiemu spojeniu s Bohom. Modlitba je naším sprievodcom na tejto ceste - pomáha nám prekonať slabosti, učí nás dôvere a vedie nás k pravému obráteniu. Nech je tento pôstny čas naplnený Božou prítomnosťou, nech v nás roznecuje túžbu po vnútornom pokoji a raste v láske.
Plameň Lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
Plameň lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie je mimoriadna a účinná modlitba v duchovnom boji proti zlu. Matka Božia jej pri prvom zjavení odhalila oddanosť plameňu lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a zvláštnu korunku. „Tento pôvabný plameň, ktorý vám dám zo svojho Nepoškvrneného Srdca, sa má prenášať zo srdca do srdca. Toto bude veľký zázrak, ktorého svetlo oslepí satana. Tento plameň je ohňom lásky a harmónie. Tak uhasíme oheň ohňom: oheň nenávisti ohňom lásky!
„Plameň lásky mojej Nepoškvrnenej Matky je pre vás tým, čím bola archa pre Noeho,“ povedal jej Pán Ježiš v jednom zo zjavení. „Bez viery a dôvery sa vo vás nemôže zakoreniť žiadna cnosť. Sú to piliere tej svätej veci, na ktorú sa teraz chystáme a zakrátko aj pohneme. Rozjímaj o dôležitosti mojich slov!
Panna Mária požiadala mystičku pri ďalšom zjavení o hodinu bdenia vo štvrtok a v piatok. „Dcéra moja, žiadam ťa, aby ste považovali štvrtok a piatok za zvláštne dni milosti a najmä uzmierovali môjho svätého Syna. Uctievajte sväté rany môjho Syna. Svätá Matka tiež povzbudzovala k vytrvalosti, modlitbe a účasti na svätej omši.
Panna Mária požiadala Alžbetu, aby sa modlila korunku plameňa lásky jej Nepoškvrneného Srdca a uistila ju, že sila tejto modlitby bude účinnou pomocou v boji proti zlému duchu. „Dcérka moja, keď sa plameň lásky môjho Nepoškvrneného Srdca zapáli na zemi, jeho milostivý účinok sa vyleje aj na zomierajúcich. Satan oslepne pomocou vašich bedlivých modlitieb, prestane nemilosrdný boj umierajúcich so satanom.
Ale pri tomto prosí o našu pomoc: „Moje Nepoškvrnené Srdce horí plameňom lásky k vám. Nevládzem ďalej držať v sebe svoju lásku, nezadržateľnou silou prúdi k vám. Som vaša Matka! Viem vám pomáhať a aj vám chcem pomôcť, ale k tomu potrebujem i vašu pomoc.
Po každom desiatku: Rozšír milostivý účinok svojho plameňa lásky na celé ľudstvo teraz i v hodine smrti našej!
Láska v Rodine
Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87).
Rodičovská Láska
Rodičovská láska je nástrojom lásky Boha Otca, ktorý nežne očakáva narodenie každého dieťaťa, prijíma ho bez podmienok a nezištne ho víta. To je osobitosť lásky matky a otca k dieťaťu. Deti, ktoré sa práve narodili, začínajú spolu s výživou a opaterou dostávať do daru potvrdenie duchovných kvalít lásky. Skutky lásky idú cestou darovania osobného mena, zdieľania reči, porozumenia pohľadov, rozžiarenia úsmevov.
Deti sa tak učia, že krása spojiva medzi ľudskými bytosťami poukazuje na našu dušu, hľadá našu slobodu, prijíma odlišnosť druhého - spoznáva ho a rešpektuje ako partnera v dialógu. A to je láska, ktorá v sebe nesie iskierku lásky Božej. Každé dieťa má právo prijímať lásku matky aj otca: obaja sú nevyhnutní na jeho celistvé a harmonické dozrievanie. Ako povedali austrálski biskupi, obaja prispievajú, každý odlišným spôsobom, k rastu dieťaťa.
Nejde len o lásku otca a matky, každú osobitne, ale aj o lásku medzi nimi navzájom, chápanú ako prameň vlastnej existencie; ako hniezdo, ktoré poskytuje prijatie, a ako základ rodiny. Inak sa zdá, že dieťa sa zredukuje na rozmarné vlastníctvo. Obaja, muž aj žena, otec i matka, sú spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa a akoby jeho tlmočníkmi. Svojim deťom ukazujú materinskú a otcovskú tvár Pána. Okrem toho spolu vyučujú hodnotu vzájomnosti, stretnutia medzi odlišnými, pri ktorom každý prináša vlastnú identitu a vie aj prijímať od druhého.
Svätý Otec František používa výraz „večný sen Stvoriteľa“, ktorý sa uskutočňuje v každom novom človekovi. Žena môže mať v tehotenstve účasť na tomto Božom projekte, keď sníva o svojom dieťati: Všetky mamy a všetci otcovia snívali o svojich deťoch deväť mesiacov. Rodina bez sna nie je možná. Keď sa v rodine stratí schopnosť snívať, deti nerastú, láska nerastie, život ochabuje a vyhasína.
Ak ide o kresťanských manželov, v tomto sne sa nevyhnutne objavuje aj krst. Pápež František upozorňuje na pocit osirotenia, ktorý dnes zažívajú mnohé deti a mnohí mladí, je hlbší, než si myslíme.
Dnes uznávame ako plne legitímne a vhodné, že ženy chcú študovať, pracovať, rozvíjať svoje schopnosti a mať osobné ciele. Zároveň však nemôžeme ignorovať potrebu materinskej prítomnosti na strane detí, predovšetkým v prvých mesiacoch života. Skutočnosť je taká, že žena stojí pred mužom ako matka, subjekt nového ľudského života, ktorý sa v nej počne a rozvíja, a z nej sa rodí na svet.
Umenšovanie prítomnosti matky s jej ženskými vlastnosťami znamená vážne ohrozenie pre našu zem. Oceňujem feminizmus, ak nežiada uniformitu a negovanie materstva. Pretože veľkosť ženy zahŕňa všetky práva, ktoré vyplývajú z jej neodňateľnej ľudskej dôstojnosti, ale aj z jej ženského génia, nevyhnutného pre spoločnosť. Matky sú v skutočnosti najsilnejším liekom na šírenie sa egoistického individualizmu. Práve matky svedčia o kráse života. Bezpochyby, spoločnosť bez matiek by bola neľudskou spoločnosťou, pretože matky vedia vždy, aj v tých najťažších okamihoch, svedčiť o nežnosti, oddanosti, morálnej sile. Matky často odovzdávajú aj najhlbší zmysel náboženskej praxe: v prvých modlitbách, v prvých gestách zbožnosti, ktoré sa dieťa naučí... Bez matiek nielenže by nebolo nových veriacich, ale viera by stratila značnú časť svojho jednoduchého a hlbokého tepla.
Otec pomáha vnímať limity skutočnosti a je charakteristický najmä orientáciou, otvorenosťou pre široký a bohatý svet výziev a pozvaním k námahe a bojovnosti. Otec s jasnou a šťastnou mužskou identitou - ten, ktorý vo svojom správaní k manželke spája náklonnosť a starostlivosť - je rovnako nenahraditeľný ako materinská opatera.
Hovorí sa, že naša spoločnosť je spoločnosťou bez otcov. V západnej kultúre postava otca akoby bola symbolicky neprítomná, skreslená, vyblednutá. Zdalo by sa, že aj samotná mužnosť je spochybnená. Boh vkladá otca do rodiny, aby vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti bol nablízku manželke, aby všetko zdieľali - radosti a bolesti, námahy a nádeje. A aby bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy.
Povedať prítomný neznamená to isté ako povedať kontrolór. Napokon sa dajme povzbudiť slovami Svätého Otca. Kresťanskí manželia sú si navzájom, pre svoje deti aj pre ostatných členov rodiny spolupracovníkmi milosti a svedkami viery. Boh ich pozýva k plodeniu a starostlivosti. Práve preto rodina „vždy bola najbližšou ,nemocnicou‘“.
Starajme sa, podporujme sa, podnecujme sa navzájom a prežívajme to všetko ako súčasť našej rodinnej spirituality. Život manželského páru je účasťou na plodnom diele Boha a každý z dvojice je pre toho druhého neustálou provokáciou Ducha. Božia láska sa vyjadruje cez živé a konkrétne slová, ktorými si muž a žena vyznávajú svoju manželskú lásku. Tak sú si navzájom odzrkadlením Božej lásky, ktorá utešuje slovom, pohľadom, pomocou, pohladením, objatím.
Zamyslime sa ako manželia nad tým, ako rozvíjame našu lásku k deťom a vzájomnú lásku v kresťanskom duchu, čo znamená, že má byť odzrkadlením Božej lásky. Tej lásky, o ktorej hovorí svätý Ján apoštol a evanjelista „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“ (1 Jn 4,10-11)
Ak ešte niečo chýba takémuto prežívaniu nášho materstva a otcovstva, pouvažujme nad tým, ako by sme to mohli zlepšiť, o čom by sme mali snívať.
Sen dona Bosca nás varuje: Namiesto Lásky: Nedbalosť v službe Bohu. Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Boh je láska hovorí, že „programom kresťana je srdce, ktoré vidí“. Práve pre toto je potrebné vychovávať sa v láske. Don Bosco pripomína, že: „Láska všetko pochopí, všetko znesie, nad všetkým zvíťazí, ohlasujme ju svojimi slovami a skutkami.“ Je to trvalý postoj úprimnej a konkrétnej starostlivosti o druhých. Ten, kto žije lásku, je schopný dať veľkodušne nielen niečo, ale celého seba. Milovať treba bez podmienok a tým sa láska stane miestom našej premeny srdca. V dnešnej kultúre smrti, v ktorej žijeme, sa prežívaná láska stáva svedectvom kultúry života.
Láska, ktorú prijímame, sa premieňa na náš záujem o druhých, na lásku pre druhých. Pre dona Bosca výchova k láske znamenala veľkodušnú ochotu slúžiť, nehľadiac na námahu.
Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.
Dnes sa robí veľa pre druhých, ale aké sú motívy tejto služby? Osobné uspokojenie, alebo evanjeliová veľkodušnosť? V akej miere je dnešný mladý človek schopný prijať výzvy a príležitosti prejaviť lásku, ktoré mu prináša život? Sú to otázky na zamyslenie, lebo láska vždy hľadá dobro druhého. „Žiť život ako dar“ nie je iba slogan, ale je to spôsob, ako dosiahnuť vlastné šťastie.
Povzbudenie od dona Bosca: „Pán nás povolal na tento svet pre druhých. Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba.
Svätý Vincent de Paul: Láska efektívna. 13. slúžite Ježišovi Kristovi. Dcéry moje, aká veľká je táto pravda! Ježišovi Kristovi v osobe chudobných. isté ako to, že sme tu“ (IX, 240). s chudobnými. v námahe našich rúk a v pote našich tvárí“ (XI, 733). Vincent hovorí „láska efektívna“. a láskou“ (IX, 534). skutočným nasledovníkom Ježiša Krista.
Vincenta, jednoduchosť znamená hovoriť pravdu. autenticitu. 2. stvorené a vykúpené bytia. slúžili chudobným. Vincent. 3. Láskavosť predstavuje schopnosť kontrolovať hnev pozitívnym spôsobom. Príklad svätého Vincenta nás učí, že hnev môže byť použitý na dobro.
Emil Hoffmann 19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia - Radosť lásky. Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87).
Do neba sa uberáme vždy, keď ideme na slávenie Eucharistie. Centrom Eucharistie je Ježiš Kristus. Kňaz stojí pri oltári „in persona Christi“, v osobe Krista. Mária v Medžugorí odporúča denné slávenie Eucharistie ako najhlbší spôsob zjednotenia s Bohom a najlepší spôsob ochrany pred satanom. Týmto úkonom vstupujeme do Božej prítomnosti a vymykáme sa sfére zla.
Každý skutok nezištnej služby je modlitbou, ktorá stúpa k Bohu a premieňa nielen srdcia tých, ktorým pomáhame, ale aj naše vlastné. Ak ešte niečo chýba takémuto prežívaniu nášho materstva a otcovstva, pouvažujme nad tým, ako by sme to mohli zlepšiť, o čom by sme mali snívať.