Slávenie Jubilejného roka oznámil pápež František. Svoje rozhodnutie zverejnil počas homílie kajúcej pobožnosti v Bazilike sv. Petra. Konala sa pri príležitosti otvorenia pôstnej iniciatívy 24 hodín pre Pána (13. marca 2015). Svätý rok sa začal na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra 2015) a zavŕšil 20. novembra 2016.
Modlitba k Svätému roku milosrdenstva
Pane Ježišu Kriste, ty si nás učil, aby sme boli milosrdní ako nebeský Otec, a povedal si nám, že kto vidí teba, vidí jeho. Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí; cudzoložnicu a Magdalénu od hľadania šťastia iba v stvorení; dojal Petra k slzám po zrade a zaistil raj kajúcemu lotrovi.
Daj nám tak počúvať slová, ktoré si povedal Samaritánke, akoby si ich hovoril každému z nás: „Keby si poznala Boží dar.” Ty si viditeľnou tvárou neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť najmä cez odpustenie a milosrdenstvo: daj, aby Cirkev bola vo svete viditeľnou tvárou teba, svojho Pána, vzkrieseného a osláveného.
Prial si si, aby tvoji služobníci boli tiež zaodetí slabosťou, a mali tak správne spolucítenie s tými, čo sú v nevedomosti a omyle: daj, aby sa každý, kto za niektorým z nich príde, cítil očakávaný, milovaný a zahrnutý Božím odpustením.
Zošli svojho Ducha a všetkých nás posväť jeho pomazaním, aby jubileum milosrdenstva bolo rokom Pánovej milosti a aby tvoja Cirkev mohla s novým nadšením prinášať chudobným dobrú zvesť, zajatým a utláčaným zvestovať slobodu a slepým prinavrátiť zrak.
Na príhovor Panny Márie, Matky milosrdenstva, prosíme o to teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Duchom Svätým na veky vekov. si nám daroval vieru a skrze Ducha Svätého si do našich sŕdc vlial lásku.
Význam Jubilejného roka
Jubileum je znamením zmierenia, pretože predstavuje „milostivý čas“ (porov. 2 Kor 6, 2) pre obrátenie človeka. Človek stavia do centra svojho života Boha, smeruje k nemu a uznáva jeho prvenstvo. Aj výzva na obnovenie sociálnej spravodlivosti a úcty k zemi vychádza v Biblii z teologickej požiadavky - ak je Boh stvoriteľom vesmíru, treba mu dať prednosť pred každou inou skutočnosťou, aj pred osobnými záujmami.
Ako pripomenul pápež František v bule o vyhlásení mimoriadneho Svätého roka 2015: „Milosrdenstvo neprotirečí spravodlivosti, ale vyjadruje spôsob Božieho zaobchádzania s hriešnikom, ktorému ponúka poslednú možnosť, aby sa spamätal, obrátil a uveril. (...) Táto Božia spravodlivosť je milosrdenstvom, udeleným všetkým ako milosť prameniaca zo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Kristov kríž je teda Božím súdom nad nami všetkými i nad celým svetom, pretože skrze neho nám Boh ponúka uistenie o svojej láske a novom živote“ (Misericordiae vultus, 21).
Logo Jubilejného roka
Logo spolu s mottom výstižne vyjadrujú Jubilejný rok. Slovami motta Milosrdní ako otec (citát z Lukášovho evanjelia 6, 36) - sa nám predkladá život milosrdenstva podľa príkladu Otca, ktorý od nás žiada, aby sme nesúdili a neodsudzovali, ale aby sme odpúšťali a preukazovali lásku a odpustenie bezhranične (porov. Lk 6, 36-37).
Logo, ktorého autorom je jezuitský páter Marko I. Rupnik, prestavuje akoby malú teologickú sumu na tému milosrdenstvo. Ukazuje totiž obraz Syna - pre prvotnú Cirkev veľmi blízky, ktorý nesie na pleciach strateného človeka, čím poukazuje na lásku Krista, ktorý završuje tajomstvo svojho vtelenia vykúpením. Obraz je vytvorený takým spôsobom, aby ukazoval Dobrého pastiera, ktorý sa dotýka až do hĺbky tela človeka, pričom to robí s takou láskou, ktorá mení jeho život.
Okrem toho je tu ešte jeden aspekt, ktorý si musíme všimnúť: Dobrý pastier vo svojom obrovskom milosrdenstve nesie na sebe ľudstvo, ale jeho oči sú spojené s očami človeka. Kristus hľadí Adamovými očami a Adam zasa Kristovými. Celá scéna je umiestnená do tvaru tzv. mandorly. Táto forma je tiež veľmi blízka starovekej a stredovekej ikonografii a pripomína, že v Kristovi sú prítomné dve prirodzenosti: božská a ľudská. Tri sústredné elipsy, zobrazené vo farbách, ktoré sú postupne smerom von svetlejšie, naznačujú pohyb Krista, ktorý vyslobodzuje človeka z noci hriechu a smrti.
Svätá brána
S jubilejným rokom je neodmysliteľne spojený pojem svätá brána, ktorá sa otvorí obvykle v predvečer Vianoc pred nadchádzajúcim jubilejným rokom a oficiálne sa tak začína svätý rok. Po uplynutí jubilea sa zamuruje. Pôvodne existovala len jedna brána v Bazilike svätého Jána Lateránskeho, ktorá je katedrálou rímskeho biskupa.
Svätá brána stojí vpravo od hlavnej brány každej zo štyroch rímskych bazilík: svätého Petra, svätého Pavla za hradbami, svätého Jána v Lateráne a Santa Maria Maggiore a tiež v Bazilike Santa Maria di Collemagio v LʼAquila mimo Ríma. Svätá brána symbolizuje prechod z hriechu do milosti. Ježiš povedal: „Ja som brána“ (Jn 10, 7), aby naznačil, že nikto nemôže prísť k Otcovi, iba ak cez neho.
Kladivo zo vzácneho materiálu symbolizuje silu modlitby a pokánia - nástrojov, ktoré otvárajú bránu spravodlivosti. Od roku 1500 do roku 1975 boli sväté dvere štyroch rímskych bazilík z vonkajšej strany uzavreté múrom, nie dverami. Prechod Svätou bránou vykonával pápež Alexander VI. (1500) so sviecou v ruke, pričom od nasledujúceho svätého roku začal Klement VII. (1525) používať procesiový kríž, ktorý sa zachoval dodnes.
Obrad zatvárania svätej brány, na ktorý sa používa murárska lyžica a strieborné vedro, má tiež svoje čaro. Pápež alebo kardinál položí prvé tri tehly, pozlátené alebo postriebrené, s reliéfnym pápežským erbom, s vápnom a tiež umiestni do brány schránku, v ktorej sú zvyčajne umiestnené pamätné medaily a mince vydané počas jubilea.
Odpustky v Jubilejnom roku
Jubilejný odpustok je konkrétnym prejavom Božieho milosrdenstva, ktoré presahuje hranice ľudskej spravodlivosti a premieňa ich. Počas riadneho Jubilejného roka 2025 odpustky majú „mimoriadny význam“, pretože Božie milosrdenstvo „berie na seba podobu odpustkov, ktoré Otec prostredníctvom Kristovej nevesty ponúka hriešnikovi, ktorému už bolo odpustené a oslobodzuje ho od každej stopy následkov hriechu“.
Počas Jubilea 2025 budú veriaci môcť získať odpustky za splnenia určitých podmienok. Apoštolská penitenciária 13. mája 2024 zverejnila normy pre udeľovanie odpustkov.
Pre zažitie a získanie odpustenia sú veriaci povolaní urobiť krátku púť cez Svätú bránu, otvorenú v každej katedrále alebo v kostoloch určených diecéznym biskupom, a v štyroch pápežských bazilikách v Ríme, ako znamenie hlbokej túžby po skutočnej konverzii. Rovnako nariaďujem, aby v pútnických chrámoch, kde bola otvorená Brána milosrdenstva, a v kostoloch, ktoré sú tradične označované ako jubilejné, bolo tiež možné získať jubilejné odpustky. Je dôležité, aby bol tento okamih spojený v prvom rade so sviatosťou zmierenia a slávením Eucharistie s dôrazom na milosrdenstvo.
Svätý Otec pamätá však aj na tých, ktorí z rozličných dôvodov nebudú môcť prejsť Svätou bránou, v prvom rade na chorých a osamelých starších ľudí, často v situácii, že nie sú schopní odísť z domu. Ako píše, „pre nich bude veľkou pomocou prežívať chorobu a utrpenie ako skúsenosť blízkosti k Pánovi, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, smrti a vzkriesenia ukazuje cestu, ako dať zmysel bolesti a osamelosti.
Posolstvo pápeža Františka k 31. svetovým dňom mládeže
Posolstvo Svätého Otca Františka k 31. svetovým dňom mládeže je úzko spojené so Svätým rokom milosrdenstva. Pápež zdôrazňuje, že milosrdenstvo je ústrednou zvesťou evanjelia a pozýva mladých ľudí, aby sa stali nástrojmi Božieho milosrdenstva vo svete.
Mottom tohto mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva je: „Milosrdní ako Otec“ (porov. Misericordiae vultus, 13) a s ním v súlade je aj téma nastávajúceho SDM. Keď Starý zákon hovorí o milosrdenstve, používa nato rôzne termíny, najvýznamnejšie z nich sú chesed a rachamim. Prvý, ktorý sa aplikuje na Boha, vyjadruje jeho neúnavnú vernosť Zmluve s jeho ľudom, ktorý miluje a ktorému vždy znova odpúšťa. Druhý, rachamim, možno preložiť ako „vnútornosti“, pričom odkazuje zvlášť na materské lono, a tak umožňuje chápať Božiu lásku k jeho ľudu ako lásku matky k svojmu dieťaťu. Tak to predstavuje aj prorok Izaiáš: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15).
V biblickom pojme milosrdenstva je zahrnutá aj konkrétna láska, ktorá je verná, nezištná a vie odpúšťať. V nasledujúcom úryvku z Ozeáša máme krásny príklad Božej lásky, ktorá sa prirovnáva k láske otca voči jeho synovi: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna. Volali ich, lenže odchádzali od nich... A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem. Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho“ (Oz 11, 1 - 4). Napriek chybnému postoju syna, ktorý by si zaslúžil potrestanie, je Otcova láska verná a ľutujúcemu synovi zakaždým odpúšťa.
Nový zákon nám hovorí o Božom milosrdenstve (eleos) ako o súhrne všetkého toho, čo prišiel Ježiš v Otcovom mene vykonať vo svete (porov. Mt 9, 13). Milosrdenstvo nášho Pána sa prejavuje predovšetkým v tom, že sa skláňa k ľudskej biede a ukazuje svoj súcit s tými, čo potrebujú pochopenie, uzdravenie a odpustenie. Všetko v Ježišovi hovorí o milosrdenstve.
V 15. kapitole Lukášovho evanjelia môžeme nájsť tri podobenstvá o milosrdenstve: o stratenej ovci, stratenej drachme a to, čo je známe ako podobenstvo „o márnotratnom synovi“. V týchto troch podobenstvách nás udivuje Božia radosť; radosť, ktorú Boh prežíva, keď nájde hriešnika a odpúšťa mu. Áno, Božou radosťou je odpúšťať! To je syntézou celého evanjelia.
„Každý z nás je tou zablúdenou ovcou, tou stratenou mincou; každý z nás je tým synom, ktorý premrhal vlastnú slobodu na ceste za falošnými bôžikmi, za fatamorgánami šťastia, a stratil všetko. No Boh na nás nezabúda, Otec nás nikdy neopúšťa. Je trpezlivým Otcom, vždy na nás čaká! Rešpektuje našu slobodu, no zostáva stále verný. A keď sa k nemu navrátime, prijíma nás ako synov do svojho domu, pretože nás nikdy ani len na chvíľu neprestáva očakávať s láskou. A jeho srdce oslavuje pri každom synovi, ktorý sa navracia. Oslavuje, pretože to je radosť! Boh sa takto raduje, keď niektorý z nás hriešnikov príde k nemu a prosí ho o odpustenie“ (Anjel Pána 15. 9.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1300 | Prvý Svätý rok vyhlásený pápežom Bonifácom VIII. |
| 1475 | Slávenie riadneho Svätého roka každých 25 rokov |
| 2015 | Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva vyhlásený pápežom Františkom |
Svätý rok milosrdenstva bol pre Katolícku cirkev časom hlbokého zamyslenia a duchovnej obnovy. Modlitby, texty a symboly tohto jubilea nám pripomínajú dôležitosť milosrdenstva v našom živote a vo svete.
Jubilejný rok nádeje - Žijeme Božie milosrdenstvo (EWTN) Ep. 174 s o. Chrisom Alarom, MIC
tags: #modlitba #na #mimoriadny #svaty #rok #milosrdenstva