Modlitba Obyčajného Človeka: Význam a Návod na Nábožný Život

Svätý František Saleský, biskup a učiteľ Cirkvi, sa narodil 21. augusta 1567. Už v detstve sa prejavovali jeho výnimočné duševné a telesné vlohy. Po štúdiách v Paríži, kde urobil sľub čistoty pred oltárom Matky Božej, sa vrátil do rodného mesta Annecy.

František Saleský zomrel na jednej zo svojich ciest v Lyone 28. decembra 1622 v 56. roku svojho života a v 20. roku svojej biskupskej hodnosti. Pochovaný je v kostole Navštívenia v Annecy.

František Saleský sa venoval písaniu nábožných spisov a listov, aby poskytol veriacim poučenie, povzbudenie a potechu. Jeho kniha «Návod na vnútorný nábožný život» známa pod menom «Filotea» sa stala po Nasledovaní Krista od T. Kempenského najčítanejšou knihou v kresťanskom svete. Kniha bola preložená do všetkých európskych rečí.

Kniha «Filotea» je určená všetkým, ktorí chcú nábožne žiť, a to najmä tým, ktorí sú svojím povolaním nútení žiť v spoločnosti, vo svete. Cieľom knihy je ukázať, že aj vo svete možno žiť nábožným životom.

Čo je nábožnosť? Nábožnosť je ničím iným ako láskou k Bohu, ktorá nás robí milými Bohu, voláme ju milosťou. Keď v láske radi a ochotne konáme dobré skutky často a s istou radostnou ochotou, vtedy sa volá nábožnosťou. Nábožný človek nezostáva len pri prikázaniach, ale koná aj to, čo nie je prikázané, ale sú len Božou radou alebo ponukou.

Svätý František Saleský zdôrazňuje, že nábožnosť má byť prispôsobená stavu a povolaniu každého človeka. Iná je nábožnosť biskupa, iná rehoľníka, iná manžela, iná manželky, matky, slobodnej devy alebo vdovy. Každý stav a povolanie má svojich svätých: sv. Jozef viedol nábožný život vo svojej dielni, sv. Akvila a sv. Priscila vo svojich domácnostiach, sv. Helena, Ľudovít a Eduard boli svätými na kráľovskom tróne, sv. Izidor bol svätým roľníkom.

Preto nezáleží natoľko na tom, kde sme, ale akí sme. Dôležité je mať duchovného vodcu, ktorého vrele odporúčali a aj uskutočňovali naši starší. Svätý František Saleský hovorí: «Kto nájde takého priateľa, našiel vzácny poklad». Duchovný vodca nás chráni proti lákavým úkladom zlého ducha.

Ako sa spovedať? Svätý František Saleský odporúča vykonať svätú spoveď z celého svojho života. Ako to urobiť? Vyhľadaj si dobrého a skúseného spovedníka. Spytuj si svedomie podľa nej a spíš si všetky hriechy od počiatku používania rozumu až po dnešný deň. Potom ich úprimne oľutuj. Svätá spoveď nám pomáha nadobudnúť spokojnosť a istotu svedomia.

Dôležité je nemať náklonnosť k hriechu. Podobá sa málokrvným ľudom, ktorí sú chorí, a predsa všetky ich skutky majú na sebe akýsi prízrak choroby. Sú bez chuti, spia nepokojne, smejú sa bez radosti a skôr sa vlečú ako kráčajú. Preto musíme nenávidieť hriech a všetko, čo k hriechu vedie a ho napomáha.

Svätý František Saleský odporúča cvičiť sa horlivo v nasledovných rozjímaniach, aby sme vyhnali hriech z tvojho srdca. Každý deň len jedno a nakoľko len možno zavčas rána. Potom často mysli na rozjímanie.

Rozjímania

1. Rozjímanie o stvorení. Boh, Stvoriteľ a Pán ťa utvoril. Musím ďakovať, že si ma stvoril, že si ma určil pre večný život. Zakončenie: Môj Bože, dal si mi bytie a život. Obetujem a zasväcujem oboje tvojej cti a sláve. Amen.

2. Rozjímanie o dobrodeniach Božích. Teba od hladu a nedostatku Boh ochránil. Pomysli aj na nadprirodzené dary. Koľko ráz ťa zachránil od večného zatratenia? Srdce Bože môj, aký si dobrý! Teraz sa však vraciam zo svojej zlej a pomýlenej cesty. Chcem, aby si ma vždy lepšie poznávala a radostnejšie plnila. Amen.

3. Rozjímanie o hriechu. Nevďačná duša zneužila Božie dary. Pochované pod tvojimi hriechmi. Rozhodujem sa, že nechcem a nebudem viac hrešiť. Zasväcujem a obetujem ti svoje srdce. Amen.

4. Rozjímanie o smrti. Uvažuj, ako bolestne sa bude lúčiť tvoja duša so svetom. Dožič mi hodinu šťastnej smrti. Odovzdávam sa do tvojej ochrany. Amen.

5. Rozjímanie o poslednom súde. Nič nezostane skryté! Uvažuj o slovách, ktoré hovorí dobrým: «Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od ustanovenia sveta». Uvažuj o poslednom súde, aby som sa vždy jedine tebe ľúbila. Amen.

6. Rozjímanie o pekle. Pomysli, že ťažký hriech si zasluhuje už len jediným ťažkým hriechom! Teraz moja duša? Až dodnes si ma chránil a nedal si mi umrieť v hriechoch. Amen.

7. Rozjímanie o nebi. Pomysli, akí vznešení a dobrí sú obyvatelia nebeského raja. Šťastní sú jeho obyvatelia, ktorí prebývajú vo večnom a blaženom videní, láske a požívaní Božej velebnosti. Amen.

Svätý František Saleský nám ukazuje cestu, ako žiť nábožný život v každodenných podmienkach, bez ohľadu na naše povolanie a stav. Dôležité je mať lásku k Bohu, vyhýbať sa hriechu a usilovať sa o dokonalosť. Jeho kniha «Filotea» je cenným sprievodcom na tejto ceste.

Vo svete, kde žijeme, sú aj ľudia, ktorí nevedia nájsť uspokojenie v každodennej všednosti. Napísala Františkovi list a ten odpovedal, ako človek a kresťan. Kresťanskej dokonalosti.

V Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina, sa hovorí: Dnešný úryvok predstavuje príťažlivý obraz života jeruzalemského spoločenstva, ktoré sa vytvorilo okolo Panny Márie a apoštolov po udalosti zoslania Ducha Svätého. Predstavuje referenčný bod pre všetky kresťanské spoločenstvá. Piliere, na ktorých spočíva, sú vymenované v prvých dvoch veršoch čítania (v. 42-43): vernosť katechéze, spoločenstvo materiálnych dobier, týždenné slávenie Eucharistie (označené ako „lámanie chleba“), spoločná modlitba.

Liturgická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum Concilium v bode 14 vyjadruje: „Matka Cirkev si veľmi želá, aby všetci veriaci boli vedení k plnej, uvedomelej a aktívnej účasti na liturgických sláveniach, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a ktorá je pre kresťanský ľud, „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo“ (1Pt 2,9; porov. Ex 19,5-6).“

Súčasný Svätý Otec pápež František pri jednej audiencii v máji minulého roka povedal: Je potrebné „nechať sa preniknúť duchom liturgie, cítiť mystérium, vždy s novým úžasom. [...] Liturgiu nemožno vlastniť, nie je to remeslo: liturgii sa učíme, liturgiu slávime. Treba dôjsť až k tomuto postoju sláviť liturgiu. A človek sa na nej aktívne zúčastňuje len do tej miery, do akej vstúpi do tohto ducha slávenia. Nie je to otázka rítov, ale tajomstva Krista, ktorý raz a navždy zjavil a naplnil posvätno, obetu a kňazstvo. Uctievanie v duchu a v pravde.“

Kázeň na vrchu je prvým veľkým verejným vystúpením Mesiáša Ježiša, ktoré je zaznamenané v Matúšovom evanjeliu. Došlo k nemu na záver prvej fázy Jeho verejnej služby. Po tom, ako sa po štyridsaťdňovom pôste, počas ktorého odolal diablovým pokušeniam, vrátil medzi ľudí, začal kázať evanjelium Božieho kráľovstva, ktoré sprevádzali mnohé znamenia a zázraky. Chýr o Ježišovej službe presiahol oblasť Galiley.

Modlitba Otčenáš je asi najznámejším textom Novej zmluvy. Milióny ľudí ju recitujú a opakujú bez toho, že by venovali pozornosť jej obsahu. Som presvedčený, že Pánova modlitba nie je liturgickou formulkou, ktorú by mal opakovať každý kresťan. Je tomu tak preto, že tesne predtým, ako Ježiš učil svojich učeníkov Otčenáš, zdôrazňoval im základné princípy modlitebného života: motívom pre modlitbu nemá byť snaha urobiť dojem na ľudí, ako je tomu v prípade náboženských pokrytcov. V modlitbe ide o vzťah s Bohom, o priamy rozhovor s Ním. Ježiš brojí proti prázdnemu opakovaniu slov a neosobným naučeným modlitbám. Preto prax mnohých kresťanov, ktorí sa pomodlia „desať Otčenášov“, je v úplnom rozpore s Ježišovým učením.

Znamenie kríža je jednoduché gesto, no hlboké vyjadrenie viery pre katolíckych aj pravoslávnych kresťanov. Pre nás katolíkov je to niečo, čo robíme, keď vstupujeme do kostola, po tom, čo prijmeme Eucharistiu, pred jedlom a vždy, keď sa modlíme. Čo presne však robíme, keď robíme znamenie kríža? Svoje modlitby začíname a končíme znakom kríža. Možno si neuvedomujeme, že toto znamenie je samotné modlitbou. Ak je modlitba vo svojej podstate „nasmerovaním mysle k Bohu“, ako to povedal sv. Ján Damascénsky, potom sa znak kríža určite takto môže vnímať. Opakovane v kľúčových okamihoch každého dňa posväcuje znamenie kríža celý náš denný život. Keď pohybujeme rukami smerom z čela k srdcu a potom k obom ramenám, prosíme o Božie požehnanie pre našu myseľ, záľuby, túžby a pre naše vlastné telá. Inými slovami znamenie kríža nás s telom, dušou, mysľou a srdcom odovzdáva Kristovi. Teológ 20. storočia Romano Guardini povedal: „… nech ono (znamenie kríža) pretrvá v celom vašom bytí - v tele, duši, mysli, myšlienkách, pocitoch, vašich skutkoch i ničnerobení. “Naše prežehnanie začína úkonom ruky zhora dole, od nášho čela až po hruď, pretože Kristus zostúpil z neba na zem,“ napísal pápež Innocent III. vo svojich pokynoch, ako sa správne prežehnať znamením kríža. V zásade si pri znamení kríža spomíname na Kristovo ukrižovanie. Zvolaním mena Boha Otca, Syna a Ducha Svätého potvrdzujeme našu vieru v trojjediného Boha.

Tabuľka rozjímaní sv. Františka Saleského

V dobe reformácie došlo k vážnemu útoku na dávnu prax Cirkvi, ktorej súčasťou bola aj modlitba k svätým. Táto prax sa začala spochybňovať, či dokonca odmietať s tvrdením, že jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, ktorý sa u Boha za ľudí prihovára, je Boží Syn Ježiš Kristus.

Podľa Obrany Augsburského vierovyznania „keď kráľ určí jedného určitého prímluvcu, nechce, aby mu iní prednášali prosby. Keď teda Kristus bol ustanovený za Prostredníka a najvyššieho Kňaza, načo vyhľadávať iných?“ V obrane Augsburského vierovyznania sa stretávame s tvrdením, že prosba o príhovor svätých smeruje k zatieneniu Kristovho spasiteľného diela. Kresťan sa už neobracia priamo na Krista, ale obracia sa na svätého, aby ho ten uzmieril svojimi zásluhami s Bohom.

Na záver, je dôležité si uvedomiť, že nábožnosť nie je len záležitosťou vonkajších praktík, ale predovšetkým vnútorného postoja srdca. Je to láska k Bohu, ktorá sa prejavuje v našich skutkoch, myšlienkach a celom spôsobe života. Svätý František Saleský nám ukazuje cestu, ako túto lásku rozvíjať a ako žiť nábožný život v každodenných podmienkach nášho sveta.

tags: #modlitba #obycajneho #cloveka