Modlitba Otčenáš je jednou z najznámejších a najrozšírenejších modlitieb v kresťanstve. Je to veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby?
Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi.
V slovenskom jazyku znie takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Modlitba Pána - VYSVETLENIE! Pravda za každým slovom!
Modlitba Pána, má svoj pôvod v aramejčine, ktorou rozprával Ježiš Kristus. Modlitba bola následne preložená do starogréčtiny a latinčiny.
Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus.
Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom.
Nebo v mnohých z nás vyvoláva pocit diaľky, veľkej vzdialenosti. Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný.
Ježiš Kristus síce prišiel na tento svet, ale aj napriek tomu je svet stále poznačený hriechom: vládne neláska, sebectvo, egoizmus, t.j. veľa ľudí žije s uzavretým srdcom. Božia vôľa je spojená s nekonečnou Božou múdrosťou a láskou.
Vo všeobecnosti modlitba Otče náš zapaľuje v nás tú istú Ježišovu lásku k Otcovej vôli. Táto prosba je prejavom našej viery, že Boh môže a chce premeniť realitu víťazstvom dobra nad zlom aj v našich životoch.
Chlieb náš každodenný označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo - Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie.
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu.
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach.
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)
Zmeny v texte modlitby
Na základe rozhovoru, ktorý nakrútil don Marco Pozza so Svätým Otcom Františkom pre katolícku televíziu TV2000, sa v médiách rozšírila správa o zmenách chystaných v modlitbe Otčenáš. Pre uvedenie tejto otázky do kontextu, pokladáme za užitočné ponúknuť nasledovné vysvetlenie hovorcu KBS:"Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov.
Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej Cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) - lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá - ale nie Boh, kto nás "strká", aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.
Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon, v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn).
„Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie o ich pevnosti). Cieľom diabla je, naopak, aby "most spadol".
Problémom konkrétneho talianskeho slova "indurre" (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako "costringere" (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo "uvedenie" žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene.
Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori.
Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné - kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo "uviesť" vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli."
Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: "no nos dejes caer en tentación" - "nenechaj nás padnúť do pokušenia". Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy - najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova "indurre" - od "uviesť" smerom k "nútiť". Modliť sa, aby nás Boh "nenútil do pokušenia" - to nesedí.
Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal "ne nous soumets pas à la tentation". Sloveso "soumettre", ktoré možno chápať aj ako "podrobiť", tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske "indurre": Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: "et ne nous laisse pas entrer en tentation" - "nenechaj nás vojsť do pokušenia".
Pápež František vo štvrtok 6. júna 2019 schválil zmenu znenia modlitby Otčenáš. Problémom je nešťastne použité slovíčko „indurre“. „V taliančine bola táto zmena potrebná. Kedysi to malo význam „uviesť“, avšak vývojom jazyka to v dnešnej hovorovej taliančine znamená doslova „nútiť“,“ vysvetľuje hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. „Modliť sa, aby nás Boh nenútil do pokušenia akosi nesedí,“ doplnil Kramara. Rovnako vysvetlil, že zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípade, keď sa to javí skutočne nevyhnutné. Vtedy, keď preklad priamo protirečí tomu, čo modlitba alebo text Svätého písma chce vyjadriť.
Minulý týždeň viaceré médiá prevzali z denníka The Guardian zveličenú správu o tom, že pápež František zmenil znenie šiestej prosby modlitby Otčenáš. Voľne sformulovaná správa bez špecifikácie talianskeho znenia zabrala, keďže v nej šlo o notoricky známy text prosby v Pánovej modlitbe. Vskutku za správou z The Guardian bolo pápežovo schválenie Otčenášu v novom talianskom preklade Rímskeho misálu, podľa ktorého sa slávi svätá omša v rímskokatolíckom obrade.
Na ostatnom plenárnom stretnutí CEI (Konferencia biskupov Talianska) jej predseda kardinál Gualtiero Bassetti 26. mája oznámil biskupom, že pápež František schválil pre taliansku Cirkev tretie typické vydanie Rímskeho misálu Pavla VI. Po 16-ročnej práci na treťom obnovenom preklade Misálu talianski biskupi už minulý rok v novembri schválili nové znenie šiestej prosby Otčenáša: non abbandonarci alla tentazione (nenechaj nás napospas pokušeniu, resp. voľnejší preklad neopusť nás v pokušení). Viaceré naše denníky priniesli skreslený preklad talianskeho znenia prosby na základe jej agentúrneho prekladu v angličtine: nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu.
K používaniu talianskej verzie v liturgii potrebovala CEI confirmatio podľa kán. 838, § 3, čiže schválenie Svätého Otca cez príslušnú kongregáciu. Verzia Otčenášu bude taktiež navyše obsahovať spojku anch (tiež) vo vedľajšej vete predchádzajúcej piatej prosby za odpustenie našich hriechov (v gréckom texte dlhov): come anche noi li rimettiamo ai nostri debitori (ako ich aj my odpúšťame svojim dlžníkom). Talianski katolíci sa teda od istého času určeného biskupmi, podľa všetkého to má byť advent ako začiatok nového liturgického roku začnú jednotne modliť pri svätých omšiach, bohoslužbách slova a v súkromných ako aj verejných modlitbách Otčenáš so schválenými úpravami.
Navyše na nedeľných a sviatočných omšiach budú trochu inak spievať či recitovať aj úvodnú vetu chválospevu Glória: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom milovaných od Pána! (Lk 2,12), čím sa zmení už dlhšie komentovaný Hieronymov latinský preklad spojenia: hominibus bonae voluntatis (ľuďom dobrej vôle).
Tieto zmeny v preklade Otčenášu a Glórie vsutku priniesol už taliansky katolícky preklad Biblie, ktorý CEI schválila v roku 2008a zapracovala ich do lekcionárov Lezionario romano a Lezionario ambrosiano (lekcionár katolíckeho rítu v Milánskej diecéze), z ktorých sa číta Božie slovo pri svätej omši.
Kritici pápeža si neodpustili komentáre, že to, čo robí pápež, je ďalšia trúfalosť. Svätý Otec si dovolil komentovať už v decembri 2017 v jednej diskusii na TV 2000, že preklad v taliančine nie je adekvátny, keďže navodzuje predstavu, že nás pokúša Boh. Tu však treba pripomenúť, že doterajšie znenie prosby v taliančine non ci indurre in tentazione (nevoveď nás do pokušenia) nesie v sebe latinizmus indurre imitujúci latinský výraz inducare (voviesť) v latinskej vete: ne nos inducas in temptationem. Toto sloveso "indurre" však v dnešnom používaní nesie črtu nútenia.
Pápež František je pre zmeny prekladu otvorený, keďže už roky je zvyknutý na španielsku parafrázu šiestej prosby: no nos dejes caer en la tentación (nenechaj nás padnúť v pokušení, resp. do pokušenia). Odlišnú úpravu zaviedli po viacerých rokoch debát v advente roku 2017 aj biskupi Francúzska: ne nous laisse pas entrer en la tentation (nenechaj, aby sme vošli do pokušenia), čím sa zmenilo znenie: ne nous soumets pas á la tentation (nepodrob nás pokušeniu).
Už len tieto štyri preklady: latinský, taliansky, španielsky a francúzsky svedčia o istej sémantickej nejasnosti textu danej prosby, ktorá je tiež prekladom z pôvodného Ježišovho jazyka. Všetky preklady sú určité interpretácie, ktoré úplne neriešia viacznačnosť pôvodného gréckeho textu. Je teda omnoho dôležitejšie vedieť, aký zmysel majú slová v pôvodine a aký zmysel im dávame, keď sa nimi modlíme.
Z poslednej rozšírenej šiestej prosby Otčenáša: a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého (Mt 6,13, porov. Lk 11,4) sála znepokojujúce tajomstvo skúšky v našom živote a zároveň u početných pozorných veriacich vzbudzuje aj náš slovenský preklad prosby otázku, ako môže Boh niekoho aktívne vovádzať do pokušenia?
Niektorí veriaci unáhlene takýto preklad pokladajú priam za škandalózny, či rúhavý. Takýto zápal však treba nechať bokom, keďže táto prosba je tak v slovenskom biblickom preklade ako aj v iných moderných prekladoch Biblie doslovným znením dobre zachovaného gréckeho textu Nového zákona doloženého vo všetkých rukopisoch. Text doslovne znie: καὶ μὴ εἰσενέγκῃς ἡμᾶς εἰς πειρασμόν - kai mé eisenenkés hémas eis peirasmon.
V pôvodnom gréckom texte je teda vylúčená akákoľvek chyba, o možnosti ktorej sa zmieňujú bežne diskutujúci. Ani najnovšie 28. revidované kritické vydanie gréckeho textu Novum testamentum graece neponúka v kritickom aparáte pod textom nejaké odlišné varianty prosby. Textová tradícia nám verne zachováva grécky text prosby.
Určité problémy sa týkajú neskôr vnesených zakončení do pôvodného textu modlitby po poslednej prosbe či už v podobe slova Amen alebo v troch variantoch doxológie: lebo tvoje je kráľovstvo, moc a sláva na veky vekov.
Náš slovenský preklad: a neuveď nás do pokušenia, je jedna z možných verzií prekladu a je doslovným prekladom latinského prekladu od sv. Hieronyma označovaného názvom Vulgátam ktorý vznikal na prelome 4. a 5. stor. po Kr. V pôvodnom Ježišovom jazyku, v galilejskom dialekte aramejčiny mohla prosba znieť: wĕ’al ta’a‘ēlinnán lĕnisjôn alebo ak bola formulovaná v hebrejčine: we’al tevî’ēnû lîdê massah - a nevoveď nás do (moci) pokušenia.
tags: #modlitba #otce #nas #po #francuzsky