Modlitba Otčenáš je jednou z najznámejších a najdôležitejších modlitieb v kresťanstve. V uplynulých týždňoch pápež František s veriacimi pri generálnych audienciách uvažoval o modlitbe „Otčenáš“. Tentoraz pred Veľkonočným trojdním sa však rozhodol pristaviť pri niektorých slovách trpiaceho Ježiša, ktorý sa túto modlitbu modlil i v týchto bolestných chvíľach.
Božia Sláva ako Prejav Lásky
Prvé vyzvanie Otca Ježiš povedal po poslednej večeri, keď pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba - a potom, - osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet“ (Jn 17, 1.5), začal svoj príhovor Svätý Otec a pokračoval:„Ježiš prosí o slávu, žiadosť, ktorá sa zdá paradoxná, keďže umučenie je za dverami.
O akú slávu ide? Sláva v Biblii označuje zjaviť ju v Bohu, je to charakteristický znak jeho spásonosnej prítomnosti medzi ľuďmi. Teraz Ježiš je ten, ktorý ukazuje Božiu prítomnosť a spásu definitívnym spôsobom. A robí to na Veľkú noc: vyzdvihnutý na kríž, je oslávený (pozri Jn 12, 23-33). Tam Boh konečne zjavuje svoju slávu: odníma posledný závoj a udivuje nás ako nikdy predtým. V skutočnosti zisťujeme, že Božia sláva je kompletne láskou: láskou čistou, bláznivou a nepredstaviteľnou, bez akéhokoľvek obmedzenia či miery“
Svätý Otec zdôraznil, že iba svetská láska chce byť obdivovaná, chválená a uznávaná, teda v centre pozornosti, ale Božia sláva nechce ani potlesk ani publikum, pretože v jej strede nie je ego, ja, ale ten druhý:„(...) Vo Veľkej noci vidíme, že Otec oslavuje Syna, zatiaľ čo Syn oslavuje Otca. Nikto neoslavuje seba samého. Môžeme sa dnes pýtať samých seba: „Pre akú slávu žijem? Moju, alebo tú Božiu? Túžim len prijímať od iných, alebo aj dávať ostatným?“
Ježišova Úzkosť a Smútok v Getsemani
Aj Ježiš zakúša úzkosť a smútok. Pápež František poukázal na to, že aj Ježiš, keď sa v Getsemane modlí „Otčenáš“ a jeho apoštoli s ním nebdejú, cíti strach a úzkosť. Je plný smútku a tiesne zo zrady, pohŕdania, zlyhania, ale v tejto modlitbe jemne oslovuje Otca výrazom „Abba“, hovoril ďalej pápež:„Ježiš nás učí v skúške objať Otca, pretože v modlitbe k Nemu je sila napredovať uprostred bolesti. V únave je modlitba úľavou, uistením, útechou.
Pri opustení všetkými, vo vnútornej neúteche Ježiš nie je sám, je s Otcom. My naopak, v našich „Getsemanoch“ si často zvolíme skôr byť sami, než povedať «Otče» a zveriť sa mu, tak ako Ježiš, odovzdať sa do jeho vôle, ktorá je naším ozajstným dobrom. Ale ak v skúške zostaneme uzatvorení v nás samých, vykopávame si vnútri tunel, bolestnú introvertnú cestu, ktorá má jediný smer: stále hlbšie do nás samých..“
Tu Svätý Otec upozornil, že najväčším problémom nie je bolesť, ale to, ako jej čeliť, pretože samota neponúka žiadnu cestu von. Tou je modlitba, pretože je to vzťah a odovzdanie sa, ako Ježiš sa zveruje Otcovi v tomto boji. Preto podľa pápežových slov, je dôležité pamätať, aby sme sa v našich „Getsemán“ modlili „Otčenáš“.
„A nakoniec, - hovoril Svätý Otec, - „Ježiš sa obracia na Otca v tretej modlitbe za nás: «Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23, 34)
Výzva k Odpusteniu a Dôvere
Na záver generálnej audiencie pápež František prítomných vyzval v modlitbe vyprosovať Božiu slávu pre naše dni života, vedieť sa zveriť Otcovi, nájsť odpustenie i odvahu odpustiť, lebo obe idú spolu.
Mužské Vzory Viery v Živote Detí
Je dôležité, aby naše deti mali mužské vzory viery vo svojom živote. Otcovia, vpisujete do sŕdc svojich detí stopu, ktorú nemôže nik iný urobiť. Budujete hodnotu a zdravé sebavedomie svojich dcér tým, ako sa k nim správate, a vaši synovia vidia v prvom rade na vás, čo znamená byť mužom. Keď vaše deti vidia, ako si otvárate Písmo, aby ste v ňom na každý deň hľadali pravdy pre svoj život, keď vidia, ako kľakáte k modlitbe a rozprávate sa s nebeským Otcom, s najväčšou pravdepodobnosťou to začnú robiť aj ony, pretože ste pre ne veľkým vzorom.
Muži veľmi chýbajú v duchovnom svete našich detí. Je veľmi dôležité, aby si v tom všetkom nezostala sama! Aj keď bývate sami, tvoje deti majú predsa starých rodičov, tety a strýkov, ktorí ti môžu pomôcť pri výchove. Udržiavaj dobré čulé rodinné vzťahy, aby mali tvoje deti ku komu vzhliadať. A modli sa za ne! Starí rodičia možno majú málo síl k tomu, aby s deťmi robili niečo akčné, no majú kopec času a síl na modlitby. To, že sa Pavol odvoláva na Loidu, babku Timoteja, je svedectvom toho, aký dosah majú naše modlitby a náš príklad na ďalšie generácie v rodine.
Najmä chlapci potrebujú nejakého muža, ktorý by sa im venoval a s ktorým by boli čo najviac v kontakte. Potrebujú niekoho, kto by im nahradil to, čo im ty ako mama dať nemôžeš, aj keď si šikovná, skvelá a úžasne nápaditá! Nedopusť, aby deti vyrastali v čisto ženskom osadenstve. Potrebuje vnímať život viery z mnohých strán.
Myslím, že z Timoteja sa stal veriaci muž hodný nasledovania preto, že rástol v spoločenstve cirkvi, kde okrem Pavla mohol vidieť ďalšie dobré vzory. Eunika mu umožnila, aby duchovne rástol v spoločenstve veriacich, ktorého sama bola súčasťou. A tam spoznával milujúceho Otca v nebi, ktorý je dokonalý. Dozvedel sa, že aj keď pozemskí rodičia zlyhávajú, Jeho nebeský Otec nikdy nezlyhá. (Mt 5, 48). Aj keď opúšťajú svoje deti, On je Otec, ktorý nikdy neopustí svoje milované dieťa (Žalm 27, 10), dokonca s ním ostane navždy (Mt 28, 20), že s ním pôjde cez vodu aj oheň (Iz 43, 2)! Že mu venuje sústredenú pozornosť a že je v jeho očiach vzácny (Iz 43, 4)!
Modlitba v Ťažkých Chvíľach
V týchto týždňoch uvažujeme o modlitbe „Otče náš“. Teraz, na prahu veľkonočného trojdnia, pristavme sa pri niektorých slovách, ktorými sa Ježiš počas utrpenia modlil k Otcovi. Aj tu sa modlí k Otcovi. Zatiaľ čo učeníci nie sú schopní bdieť a Judáš prichádza s vojakmi, Ježiš začína cítiť «strach a úzkosť». Zakúša plnú úzkosť z toho, čo ho čaká: zrada, zneváženie, utrpenie, zlyhanie. Je «smutný» a tam, v tej priepasti, v tej bezútešnosti, sa obracia na Otca najjemnejším a lahodným slovom: «Abba», čiže otecko (porov. Mk 14,33-36).
Keď vstúpime do našich „Getsemán“ - každý z nás má svoje vlastné „Getsemany“, mal ich alebo ich bude mať -, pamätajme si toto: keď vstúpime do našich „Getsemán“, nezabudnime sa takto modliť: «Otče». Modliac sa v týchto dňoch „Otče náš“, môžeme prosiť o jednu z týchto milostí: žiť naše dni na Božiu slávu, čiže žiť s láskou, vedieť sa odovzdať Otcovi v skúškach, povedať mu „otecko“ a nájsť v stretnutí s Otcom odpustenie a odvahu odpustiť. Obe tieto veci idú pospolu.
Význam modlitby Pána „Otče náš“ | Biblické vysvetlenie riadok po riadku
Tabuľka: Tri modlitby Ježiša k Otcovi
| Modlitba | Kontext | Význam |
|---|---|---|
| "Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna..." | Po Poslednej večeri | Žiadosť o zjavenie Božej slávy skrze lásku a obetu |
| "Abba, Otče..." | V Getsemanskej záhrade | Úzkosť, smútok, ale aj dôvera a odovzdanie sa Otcovi |
| "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." | Počas ukrižovania | Odpustenie pre tých, ktorí mu ubližujú |