Uplynulo 32 rokov od novembrových udalostí roku 1989. Zamatová revolúcia a novembrové námestia nepatrili iba rečníkom, ale aj umelcom, hercom a spevákom. V ich podaní zneli piesne ako Sľúbili sme si lásku, Pravda víťazí, Modlitba pro Martu, Morituri te salutant či Stůj břízo zelená.
Jedným z veľkých symbolov Novembra ´89 je speváčka Marta Kubišová. Dvakrát do jej života zasiahla tá istá pesnička, Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu. Táto pieseň sa stala nielen symbolom doby, ale aj osudovým momentom v živote Marty Kubišovej.
Marta Kubišová - Legendy (1969, English subt.)
Vznik a Význam Piesne
Text piesne „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ poznajú všetci pamätníci týchto udalostí. Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu je klenotom medzi piesňami Marty Kubišovej. Speváčka ju nahrala 23. augusta 1968, na organe hral Milan Dvořák, na klavíri Angelo Michajlov a na bicích nástrojoch spevák Karel Černoch.
Václavské námestie počas Nežnej revolúcie
V booklete k CD Boxu Marty Kubišovej Zlatá šedesátá speváčka na nahrávanie v auguste 1968 spomína: „Na to sa snáď ani nedá zabudnúť. Na iné nahrávky áno, ale na túto nie. Ako mi bolo pri nahrávaní je ťažko rozprávať. Samotná pieseň, skomponovaná už predtým pre televízny seriál Pieseň pre Rudolfa II. mi báječne sadla.“
Prvé Zasiahnutie: Rok 1968
Po prvýkrát ju Marta zaspievala v roku 1968, tesne po tom, ako Československo napadli sovietske vojská. Tanky v uliciach Prahy, Bratislavy a ďalších miest drvili cesty a naháňali ľuďom strach a vláda sa snažila ľudí presvedčiť, že sú to tanky priateľov a prišli preto, aby našu krajinu ochránili. Niektorí im uverili a niektorí sami seba presvedčili, že je lepšie uveriť a vyhnúť sa problémom. Mnohí však nesúhlasili a žiadali odchod cudzích vojakov. Vtedajšia komunistická vláda však ľudí nepočúvala a tých, ktorí slobodu žiadali, tvrdo trestala - skončili vo väzení, prišli o prácu, nemohli študovať, dokonca nemohli študovať ani ich deti. Nemohli cestovať, písať, vydávať knihy, čítať knihy, nemohli počúvať zahraničné rádio či spievať niektoré pesničky.
V tej dobe bola Marta vychádzajúcou hviezdou. Bola mimoriadne krásnou, štíhlou a tajomnou dámou s hustými tmavými vlasmi a výrazne namaľovanými očami. Dostala cenu Zlatý slávik pre najlepšiu speváčku, vyhrala spevácku súťaž Bratislavská lýra a spolu s blonďavou krehkou Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom založila trio Golden Kids. Nahrali niekoľko albumov, koncertovali po celej krajine, vystupovali v televízii, dokonca dostali angažmán v Paríži. Namiesto hviezdnej kariéry však Zlaté kozliatka, ako ich volali fanúšikovia, čakal po roku rozpad. Možno však niekomu zakázať spievať? Marta si mohla pospevovať doma, no nemohla nahrávať a vystupovať pred publikom, sledovala ju tajná polícia, a aby mala z čoho žiť, pracovala v stavebninách. Presťahovala sa do dedinskej chalupy, kde nemala vodovod, a keď sa jej narodila dcéra Kateřina, plienky prala v studenej rieke. Jedného dňa prišli za ňou na chalupu novinári a vraveli: „Pani Kubišová, ak budete s vládou súhlasiť a nebudete robiť problémy, budete môcť hneď znovu spievať.“ Priniesli jej aj vopred napísaný rozhovor s vetami, ktoré by nikdy sama nepovedala. A čo urobila Marta? Poslala novinárov preč a v ústraní prežila ďalších desať rokov.
Druhé Zasiahnutie: Nežná Revolúcia
Ľudí, ktorí nechceli žiť v okupovanej krajine, však pribúdalo rovnako ako tých, ktorí vo väzení zomreli, utiekli do zahraničia, alebo prišli o možnosť rozvíjať svoj talent a vzdelanie. Žiť v takejto krajine bolo neznesiteľné a ľudia sa začali tajne stretávať a pripravovať zmenu.
V novembri roku 1989 za Martou pribehli priatelia a nástojčivo ju volali do Prahy: „Marta, Václav Havel ťa potrebuje!“ Pasážou ju doviedli ku schodisku paláca Melantrich a na treťom poschodí ju vystrčili na úzky dlhý balkón. Pod ňou bolo rozľahlé Václavské námestie plné ľudí, ktorí držali československé zástavy a štrngali kľúčmi. Marta mala vtedy štyridsaťsedem rokov, vlasy so sivými pramienkami zastrihnuté pod ušami a veľké okuliare. Mala strach a bolo jej zima.
Naživo, bez hudobného sprievodu ju Kubišová zaspievala aj 21. novembra 1989 z balkóna na Václavskom námestí na začiatku Nežnej revolúcie. Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel. "Myslela som si, že budem spievať hymnu, ale Jirka Černý ma vystrčil a povedal, že by to chcelo takú malú 'modlitbičku'. K tomu všetkému mi zobrali kabát, bola zima, až sa mi pľúca chveli. A k tomu ešte spievať á capella. Čo mám počúvať skôr, či ozvenu, pretože Václavák je úzky a dlhý. Aj som bola trochu falošná, čo som zistila oveľa neskôr na filmovom dokumente," povedala pre TASR speváčka.
Keď zaspievala „Ať mír dál zůstává s touto krajinou…“, slávnu zakázanú pieseň, ktorú ľudia dvadsať rokov nemohli počúvať, námestie stíchlo. Modlitba pre Martu sa po druhý raz stala symbolom, no tentokrát symbolom boja za slobodu. Ľudia vytrvalo s komunistami vyjednávali, chodili na námestia, hlasno žiadali odchod okupantov, žiadali slobodné voľby.
Marta Kubišová spieva Modlitbu pre Martu na Václavskom námestí
A čo Marta? Opäť sa vrátila na divadelné a koncertné pódiá a spievala tisíckam ľudí, ktorí dlhé roky čakali na jej výnimočný hlas. Nahrávka zo septembra 1968 bola pre ňu najprv od februára 1970 dôvodom zákazu vystupovania, potom v novembri 1989 veľkolepým návratom na hudobnú scénu.
Ďalšie piesne Novembra '89
Okrem Modlitby pre Martu zazneli na novembrových námestiach aj ďalšie piesne, ktoré sa stali symbolmi doby. Vlastnú pieseň Sľúbili sme si lásku spieval na bratislavskom Námestí SNP martinský rodák Ivan Hoffman. Spieval sám, iba s akustickou gitarou. Po dvadsiatich rokoch nahral novú verziu tejto piesne Ivan Tásler so skupinou IMT Smile. "Táto pesnička mi nedala pokoj už niekoľko rokov, aj sme kúsok z jej začiatku párkrát zahrali na koncertoch. Nahrávka samotná vznikla spontánne, začali sme si tú tému hrať v štúdiu, nahrali sme ju, domixovali sme do nej autentické zvuky z novembrového námestia," povedal Tásler.
K "nežnej" patrí aj pieseň Pravda víťazí skupiny Tublatanka. "Sme radi, že sa zapísala do povedomia ľudí ako taká nepísaná hymna revolúcie, pesnička vznikla už dva roky pred revolúciou, na motto masarykovského hesla Pravda zvíťazí. Chcel som, aby tá pesnička bola rebelská, aby bola zrkadlom doby a myslím, že textár Martin Sarvaš to vystihol. Tesne po revolúcii sme k nej natočili aj videoklip," povedal líder kapely Martin Ďurinda.
Ďurindu a Tublatanku spája s Nežnou revolúciou ešte jedna skutočnosť. "Prvé tri dni mítingov na Námestí SNP boli ozvučené mojou gitarovou aparatúrou a mikrofónom, ako pódium poslúžil podstavec pod bicie nástroje nášho bubeníka Ďura Černého. Boli sme na takzvanom nultom mítingu, ktorý bol ešte na Hviezdoslavovom námestí. Milan Kňažko a ostatní hovorili ľuďom o stretnutí ďalší deň na Námestí SNP a dúfali, že príde veľa ľudí. Keď sme aparatúru stavali, tak sme sa obzerali okolo seba, aj si nás nakrúcali dvaja nenápadní príslušníci ZNB. Naša snaha pomôcť revolúcii však bola jasná," doplnil Ďurinda.
K novembru 1989 patrí aj pesničkár a básnik Karel Kryl. Rodák z moravského Kroměříža vydal prvú LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka v marci 1969, ktorá bola protestom proti vpádu spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. Ešte v roku 1969 emigroval Kryl do NSR. Do Československa sa vrátil po Nežnej revolúcii, na koncertoch po celom Československu hral najviac piesne Morituri te salutant, Anděl, Děkuji aj Král a klaun. Vývoj udalostí neprebiehal podľa jeho predstáv a tak sa do Nemecka vrátil.
Ďalším novembrovým interpretom je rodák z Olomouca, folkový pesničkár Jaroslav Hutka. Bol signatárom Charty 77, preto mal už v roku 1977 zakázané verejné vystupovanie. Pre politický nátlak odišiel v októbri 1978 z Československa, žil v emigrácii v Holandsku.
Odkaz piesne dnes
Čo znamená táto pieseň pre samotnú speváčku? „Jedna pani mi kedysi povedala - pani Kubišová, vy ste sa pre tú pieseň narodili. Ja som jej odpovedala, že asi áno.“ Aj dnes, po rokoch, Modlitba pre Martu zostáva silným symbolom slobody a nádeje.