Modlitba za správne rozhodnutie: Hľadanie Božieho vedenia v životných križovatkách

Každý z nás čelí situáciám, kedy je potrebné urobiť dôležité rozhodnutie. V takých chvíľach hľadáme múdrosť, pokoj a Božie vedenie. Modlitba nám pomáha nájsť správny smer a utíšiť nepokoj v srdci.

Modlitba za múdrosť pri rozhodovaní nám pomáha otvoriť sa Božiemu vedeniu a nájsť pokoj v našich voľbách. Múdrosť nám umožňuje rozlíšiť správne od nesprávneho, konať s rozvahou a pochopením. Keď sa modlíme za múdrosť, pripomíname si, že Boh je zdrojom všetkej pravdy a vedenia. Prostredníctvom modlitby nás môže nasmerovať k správnym rozhodnutiam a priniesť jasnosť do zložitých situácií.

Modlitba za dobré rozhodnutie nie je len prosbou o jasnú odpoveď, ale aj spôsobom, ako vložiť svoju dôveru do Božej vôle. Boh vidí ďalej než my a pozná naše srdce. Ver, že Boh je pri tebe aj v neistote. Niekedy nedáva hneď odpoveď, ale vedie ťa krok za krokom.

Stresuješ a nevieš, ako sa správne rozhodnúť? Spomeň si, že aj chybné rozhodnutia Boh môže obrátiť na dobré. Zver sa do Božích rúk a dôveruj mu, že ti urovná cestu.

Ako sa modliť za správne rozhodnutie

Majte na pamäti, že Boh vás vedie vždy, keď sa mu otvoríte. Nezáleží na tom, aké veľké alebo malé rozhodnutie pred vami stojí. Keď Bohu odovzdáte svoje starosti a prosíte o múdrosť, môžete si byť istí, že budete kráčať správnym smerom. Modlite sa a dôverujte - múdrosť, ktorú potrebujete, príde.

Príklad modlitby:

„Pane, prosím Ťa o múdrosť pri rozhodovaní. Pomôž mi pochopiť, čo je správne, a viesť ma cestou, ktorá je v súlade s Tvojou vôľou. Osvieť môj rozum a naplň moje srdce pokojom, aby som urobil/a rozhodnutie, ktoré prinesie dobro mne aj ostatným. Pane, Ty si cesta, pravda a život - veď moje rozhodnutia správnym smerom.a pokoj, ktorý pochádza len od Teba. Amen."

Ďalšia modlitba k Duchu Svätému:

Duchu Svätý, začni riadiť moje rozhodnutia. Ponúkam ti svoje srdce, začni usmerňovať moje emócie, usmerňuj môj hnev, usmerňuj môj strach, usmerňuj všetky moje nepokoje a úzkosti, riaď moje pocity viny, riaď moje smutné chvíle, veď moju osamelosť. Duchu Svätý, vezmi do svojich rúk celú moju minulosť a uzdrav moje spomienky. Duchu Svätý, odovzdávam ti celú svoju budúcnosť. A nadovšetko ti obetujem svoju cestu k Ježišovi. Daj mi silu a ochranu pre chvíle, keď budem v kríze. Pomôž mi, Duchu Svätý, vo chvíľach znechutenia, ochraňuj ma, keď všetci okolo mňa mi nerozumejú. Ochraňuj ma vo chvíľach, keď cítim diablov nátlak. Chcem ti poďakovať, Duchu Svätý, za všetkých bratov a sestry, ktorých si mi dal. Pomôž mi, Pane, zachovať svoje predsavzatia a záväzky voči tebe. Príď, Duchu Svätý a naplň ma sám sebou. Ďakujem ti Ježišu, že si mi dal tento prekrásny dar. Dar Ducha vo mne.

Môj Otec, ktorý si v nebesiach, ďakujem Ti, že chceš byť súčasťou mojej životnej cesty a že ma povzbudzuješ, aby som Ti predkladal svoje prosby. Práve teraz sa nachádzam na jednej z križovatiek života, kedy potrebujem spraviť dôležitý krok. Zápasím so svojimi túžbami, zápasím so svojimi predstavami, so svojou pohodlnosťou, so svojím strachom a obavami. Tak veľmi túžim neurobiť chybu, že nemám silu vykročiť akýmkoľvek smerom. Chcem preto poprosiť, ak je to Tvoja vôľa, o posilu, vedenie a múdrosť pri rozhodovaní. Zároveň si uvedomujem, že význam momentu, v ktorom sa práve nachádzam, nutne nemusí byť o správnosti rozhodnutia, ale o dôvere, že budeš so mnou kamkoľvek pôjdem. V tom prípade chcem poprosiť, aby si posilňoval moju vieru a aby Tvoj pokoj spočinul na mne, nech už okolnosti a dôsledky budú akékoľvek. Tvoje je kráľovstvo, moc a sláva.

„Otče, potrebujem tvoju pomoc, tvoju múdrosť a rozlišovanie aj dnes, keď váham, ako sa správne rozhodnúť. Chcem sa naučiť počúvať hlas a vedenie Ducha Svätého a dôverovať ti, že aj keď urobím chybu, ty ju môžeš napraviť pre moje dobro a tvoju slávu! Ďakujem, že môžem odpočívať s vedomím, že ma vedieš v mojich rozhodnutiach.

Rozlišovanie a múdrosť

Rozlišovanie (rozvážnosť, správne usudzovanie) je veľmi dôležité, ak sa máme rozhodnúť zodpovedne, dobre a v súlade s Božou vôľou. Denne sa v nás vynárajú rôzne myšlienky, náklonnosti, zmyslami dostávame všelijaké podnety a impulzy - dobré i zlé. Prameňom všetkého dobra je Boh. Keďže nie všetky impulzy sú od Pána Boha, potrebujeme múdrosť a rozvážnosť, aby sme rozpoznali dobro od zla, vybrali si pravdivé, chránili sa klamstva a podvodu. K správnemu rozlišovaniu potrebujeme prítomnosť, pomoc a vedenie Ducha Svätého, ktorý vedie na správnu cestu (Ž 143, 10).

Príkladom je Ježiša, ktorý pred vybratím dvanástich apoštolov vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom (Lk 6, 12). Kresťania v antiochijskej Cirkvi prosili Ducha Svätého, aby správne vyriešili, kto má byť poslaní na misie (Sk 13, 1-3). Podobne konal aj sv. Rozlišovať znamená poznávať, čo sa deje v našom vnútri; vyhodnocovať situácie, premýšľať nad Božou vôľou. Kto a čo nás vedie a inšpiruje? Boží Duch pravdy vedie ku konaniu v súlade so svedomím, vždy nadchýna človeka ku konkrétnym dobrým skutkom. Zlý duch svojou zlobou nevytvára dobro, iba ak zdanlivé, ktoré sa dá ľahko rozlíšiť podľa výsledkov. Naším životným cieľom je Boh, preto Ho hľadáme, smerujeme k Nemu, usilujeme sa spoznávať Jeho vôľu. Vyberáme si v živote to, čo nás približuje a vedie k Nemu. Venujem čas modlitbe pred rozhodnutím? a naveky vrcholne šťastný s Tebou v budúcom.

Príbeh o rozhodovaní

Jedného dňa mladý manažér položil majiteľovi firmy otázku: „Ako sa vám darí viesť túto spoločnosť? Každý rok prináša väčší zisk. Aké je vaše tajomstvo?“ „Nuž,“ povedal majiteľ, „robím dobré rozhodnutia.“ Mladý manažér sa ho hneď nato opýtal: „A ako ste sa naučili robiť dobré rozhodnutia?“ „Mám veľké skúsenosti,“ odpovedal. „Ale ako ste tie skúsenosti získali?“ zaznela ďalšia otázka.

Každý z nás sa snaží robiť dobré rozhodnutia a často sa nám to aj darí. Výskumy dokazujú, že ľudia robia dobré rozhodnutia vtedy, keď sa riadia určitým rozumným postupom. Vyhodnoť svoje rozhodnutie. Bolo správne? Toto je pomerne dobrý a spoľahlivý proces. Samozrejme, teraz nehovoríme o bežných každodenných rozhodnutiach, napríklad čo si dnes oblečiem alebo čo si dám na obed, či ktorou cestou by som sa mal dnes ráno vybrať do práce. Rozhodovanie pri väčších veciach je však zložitejšie.

Ježišov prístup k rozhodovaniu

Pri takomto rozhodovaní sa Ježiš vždy obracal na svojho Otca. Dobrý príklad máme zachytený v Lukášovom evanjeliu: „V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Bolo to veľké rozhodnutie a Ježiš to vedel. Týchto mužov mal poveriť úlohou zaniesť evanjelium do celého sveta. Nevyvolil si ich sám a nepožiadal Otca len o to, aby ich požehnal. Spomeň si, že Ježiš mal so svojím Otcom úplne výnimočný vzťah. No nielen to - bol aj čistý a svätý, takže jeho myseľ nebola zatemnená hriechom. Vďaka obom týmto faktorom mohol Ježiš počuť Boží hlas a rozlišovať Božiu vôľu tak, ako to my nedokážeme.

V Skutkoch apoštolov čítame, že asi pätnásť rokov po Ježišovom zmŕtvychvstaní jeho prístup k rozhodovaniu použili aj prví kresťania. Starší cirkvi v Antiochii zvažovali jedno rozhodnutie: Mali by zo svojej cirkvi poslať niekoľkých vyslancov ohlasovať evanjelium iným krajinám? Namiesto toho, aby si na túto otázku dali odpoveď sami, rozhodli sa, že poprosia Boha, aby ich viedol. Keď sa modlili, jeden z nich vnímal, že im Boh hovorí: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Ešte sa pomodlili, aby nadobudli istotu, že sa im skutočne prihovoril Boh, a potom sa rozhodli, že tieto slová poslúchnu.

Iste, Pavol a Barnabáš aj ďalší chceli šíriť evanjelium už predtým, než sa zišli na spomínanú modlitbu. Taktiež pravdepodobne premýšľali nad tým, ako prinesú evanjelium širšiemu svetu. Toto slovo, kážuce vyslať týchto dvoch apoštolov, im teda takpovediac nepadlo z neba celkom z ničoho nič. Už nad niečím takým premýšľali. Podľa toho, čo vieme, Pavol a Barnabáš už vyjadrili svoju túžbu ísť niekam ďalej a poprosili starších, aby sa za to modlili a pomohli im rozlíšiť, či je táto myšlienka od Boha. No aj potom, čo sa Pavol a Barnabáš rozhodli, že pôjdu do sveta, museli urobiť ešte množstvo malých i veľkých rozhodnutí. Kam by mali ísť? Čo by mali hovoriť? Mali by začínať v synagógach alebo na námestiach? Aj pri týchto otázkach sa pravdepodobne rozhodovali na základe modlitby a ich dôvery v to, že ich vedie Duch Svätý.

Je dosť možné, že nie vždy vedeli, čo im hovorí Duch Svätý. A je dosť pravdepodobné, že všetky ich rozhodnutia neboli správne. Nebolo to tak, že by sa každé ráno prebudili a našli si list od Ducha Svätého, v ktorom by bolo napísané, čo majú robiť.

Boh sa nám zvyčajne neprihovára tak, ako sa zhovárame my medzi sebou. On sa nám prihovára vnútorne, v našom srdci skrze Ducha Svätého. Od nás žiada, aby sme sa snažili počúvať Ducha a rozlišovať jeho vnuknutia a podnety vo svojom vnútri.

Svätý Ignác z Loyoly a rozhodovanie

V pondelok 31. júla si pripomíname sviatok svätého Ignáca z Loyoly, zakladateľa najznámejšieho rádu na svete - jezuitov. Svätý Ignác, verím, že sa nenahneváš, ak ťa budem oslovovať tak, ako to robili tvoji priatelia: Iñigo. Prihováram sa ti ako bratovi a priateľovi, ktorý veľmi dobre chápe, čo v tejto chvíli prežívam. Stojím pred neľahkým rozhodnutím, ktoré hlboko ovplyvní môj ďalší život. Pociťujem bezradnosť, vnútornú rozpoltenosť, váham, premýšľam. Naplno prežívam drámu slobody. Iñigo, vypros mi od Pána dar vďačnosti za bolesť sprevádzajúcu naše rozhodovanie, veď ona je nezvratným dôkazom toho, že nik z nás nie je jednoduchou výslednicou dedičnosti a prostredia, že sa dokážeme vzoprieť osudu, ktorý máme predznačený v našich génoch a životnej situácii, do ktorej sme sa narodili.

Vypros mi silu nezľaknúť sa zodpovednosti, neostať na polceste, neuspokojiť sa s provizóriom, ale urobiť konečné rozhodnutie s vedomím, že aj napriek všetkej mojej dobrej vôli a úprimnej snahe sa napokon môže ukázať ako nesprávne. Iñigo, pomôž. Pomôž mi rozhodnúť sa, a potom sa s absolútnou dôverou vrhnúť do náruče nášho milujúceho Otca, ktorý má rád všetky svoje deti bez ohľadu na to, či robia dobré alebo zlé rozhodnutia. Amen.

Svätý Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvičeniach hovorí, že keď sme už zvážili všetky možnosti a alternatívy, mali by sme dôverovať svojim inštinktom a vo viere vykročiť. Ignác tiež vždy učil, že celý svet je preniknutý Božou prítomnosťou. Ignác tiež učil, že ak milujeme Ježiša a snažíme sa ho urobiť stredobodom svojho života, môžeme veriť, že svoje rozhodnutia robíme v tom najlepšom možnom svetle - vo svetle viery.

Život je plný ťažkých rozhodnutí. No celá zem je plná Božej slávy a podstatou evanjelia je: „Kristus vo vás, nádej slávy“ (Ž 24, 1; Kol 1, 27). Pán je s nami. Obklopuje nás. Miluje nás. A chce nám pomôcť robiť tie najlepšie rozhodnutia.

Kritéria pre rozhodovanie podľa Ignáca z Loyoly

Ignaciánske “Magis” - “Viac” Pri rozhodovaní medzi dvoma alebo viacerými dobrami každá z alternatív, každá služba, bude prínosom pre rast Božieho kráľovstva. Otázka “viac” však spočíva v tom: “Čo je tým mojím viac?; Čim ja môžem “viac” prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva?“

“Viac” však neznamená viac pracovať, ani robiť nemožné.

Hlavné kritériá:

• Väčšia plodnosť: Ktorá alternatíva prinesie lepšie výsledky, viac ovocia? Ktorá alternatíva mi dá príležitosť konať viac dobro sebe a blížnym? Ktorá alternatíva bude účinnejšia, dobročinnejšia alebo produktívnejšie pre mňa a pre iných? Jedná sa o nesebecké, altruistické kritérium. Ovocie znamená niečo pre spoločné dobro; skrytú krásu a trvalú hodnotu; niečo, čo je “medzi riadkami”; malý ale osobný krok k zmiereniu alebo spravodlivosti. Znamená hĺbku viacej nez množstvo; kvalitu viacej než kvantitu. Neznamená niečo merateľné a nemá nič spoločné s úspechom. “Úspech nie je jedným z mien Boha” (Martin Buber).
• Väčšia duchovná útecha: Ktorá z alternatív mi ponúka viacej radosti, pokoja a naplnenia? Čo mi ako človeku pomáha byť viac sebou samým, dáva mi väčší zmysel vlastnej identity a robím ma spokojným se sebou? Ktorá z alternatív ma viacej smeruje k dobrým a život prinášajúcim vzťahom so sebou, inými blížnymi a Bohom? Ktorá z alternatív mi dovoľuje slobodnejšie vyjadriť svoje pocity, prekonať utrpenia a byť radostnejším/radostnejšou? Jedná sa o pozitívne kritérium lásky k sebe v zmysle 2. V týchto dvoch hlavných kritériách nejde o ich vzájomné súperenie typu: altruistický vs. egocentrický. Filozofia týchto dvoch kritérií spočíva v tom: čo je pre mňa naozaj dobré a naplňujúce to koniec-koncov prinesie dobro aj iným. Ide o vzájomne doplňujúce sa kritéria.

V minulosti sa možno príliš zdôrazňovalo dávanie: vždy slúžiť, byť pre iných, byť pokorný, obetovať sa… Myslieť na seba bolo často považované za neduchovný postoj, za niečo nemorálne a dokonca až nekresťanské.

• Nepísané kritérium: Kariéra smerom nadol “Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili” (Mt 25, 40). Ako ťažko pracujem na zmenšení ľudského utrpenia a biedy? Využívam na to svoje talenty a dary? V miere nakoľko mám možnosť výberu určitej kariéry či záväzku alebo životného štýlu, každý kresťan by sa mal pýtať či jeho alebo jej úsilie prvotne napomáhajú dobro bohatých a šťastných, alebo či on alebo ona taktiež pomáýhajú tým, ktorý sú nejakým spôsobom znevýhodnení, marginalizovaní?

Nie! Kríž ako taký nesmie byť kritériom voľby. Aj “ovocie” (to čo očakávame), aj “útecha” (to, po čom túžime), musia byť pozitívnymi hodnotami. Zapretie sa a utrpenie nesmú byť vybrané, lebo ony nie sú hodnotami samy v sebe. Iba ak pre masochistu, ale nie pre kresťana. Viď. prosbu Krista v Getsemanskej záhrade: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!” (Lk 22, 42).

Metódy samy o sebe nezaručujú úspech.

Často sa hovorí, že dnešná doba je uponáhľaná. Človek sa od rána až do večera stále niekam ponáhľa: potrebuje stihnúť vlak, či vyhnúť sa rannej dopravnej špičke, dostať sa načas do práce alebo do školy, stihnúť termíny projektov… Stále niekam uteká. V prítomnej chvíli sa zapodieva budúcou, a tak stráca aj tú prítomnú. Podobá sa človekovi, ktorý pri stretnutí s priateľom rozmýšľa o tom, telefonuje a vybavuje iné veci. V tomto kolotoči sa človek cíti unavený, nenaplnený, prázdny, nepokojný… “Nestíha sa” modliť, a predsa túži po pokoji. Tlačí ho potreba rozhodnúť, avšak životný kolotoč a beh mu nedovoľuje nabrať potrebný pokoj, aby veci a seba videl v jasnejšom a priamejšom svetle. Modlitba mu naopak poskytuje priestor pre zastavenia sa, načúvanie sebe a Bohu. Takto som pozvaný/á diskutovať, komunikovať s Bohom o všetkom, čo sa týka môjho hľadania a rozhodovania: túžby a pochybnosti, nádeje a obavy, pocity bytia pod tlakom a vnímanie spokojnosti.

Ticho je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dokázali počuť. Starobylé mníške tradície východu ako aj západu svedčia o dôležitosti ticha. To platilo aj o samotnom Ježišovi Kristovi, ako aj o sv. Pavlovi apoštolovi, či Františkovi Asiskom alebo aj Ignácovi Loyolskom. V dôležitých okamihoch ich života sa utiahli do samoty. Ticho prináša z nášho vnútra na povrch naše starosti, motívy, záujmy. Samozrejme ticho môže “vyplaviť” na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým “zametením pod koberec” by sme dosiahli možno zdanlivý pokoj avšak s rizikom, že nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej. Stíšenie sa v modlitbe nie je cieľom, ale prostriedkom pre stretnutie sa so sebou samým a Bohom.

Desať rád pre správne rozhodovanie

1. Ostaň v kontakte s realitou a s tým, čo sa skutočne deje. Realita ako taká má byť uznaná. Všímaj si jej konkrétne aspekty, dokonca aj v malých veciach. Niekedy sa stáva, že je v rozpore s našimi ideálmi.
2. Snaž sa o primeraný vnútorný zmysel pre načasovanie. Nekonaj príliš rýchlo, ani príliš neodkladaj rozhodnutie. Prijmi vonkajší časový nátlak ako aj veľké omeškanie s rozvahou. Rozdeľ si svoj proces rozhodovania do krokov a daj im reálny časový rámec.
3. Predstav svoje myšlienky a plán pred kritický zrak tvojich priateľov. Hľadaj radu rozvážnych ľudí. Skúmaj tvoje alternatívy tak, že ich porovnávaj, testuj so skúsenosťou. Ak nemôžeš takéhoto človeka nájsť, formuluj svoje plány a myšlienky pred fiktívneho poslucháča.
4. Počúvaj čo ti tvoja myseľ, srdce a intuícia hovoria. Uisti sa, že všetky tieto tri hlasy tvojej duše sú súčasťou konečného rozlišovania.
5. Buď si vedomý/á, že zlý duch často zamýšľa urobiť rozhodnutie komplikovanejším, než v skutočnosti je. Diabol často používa strach. Preto hľadaj dôveru a jednoduchosť. Počas procesu rozhodovania sa potrebujeme pýtať, čo je v skutočnosti jadrom problému.
6. Nerob rozhodnutie, keď si ponorený/á v kríze. Kríza nie je dobrým časom pre rozhodovanie. Potrebujeme počkať, kým sa upokojíme. Vo všetkom hľadaj väčší stupeň útechy a väčšiu plodnosť. Nasleduj svoje túžby. Buď radikálny/a. Sú dve vnútorne kritéria pri rozhodovaní:
   • množstvo útechu, ktorú rozhodnutie prinesie. T.j., ktorá alternatíva prinesie väčší stupeň vnútornej radosti, pokoja, nádeje, istoty a zmyslu?
   • množstvo ovocia, ktoré prinesie. T. j., ktorá alternatíva podstatnejšie sa podieľa na spravodlivosti, pokoji, viere a láske?
   Obidve, útecha a ovocie, sa navzájom dopĺňajú.
7. Poznaj svoje obmedzenia; prijmi a pozoruj ich. Nehľadaj kríž, ale buď pripravený/á prijať ho z lásky, ak Boh to od teba bude chcieť. Sebapoznanie vyžaduje pokoru, zdravý úsudok a lásku.
8. Ožeľ možnosti, ktoré si ignoroval/a ako aj príležitosti, ktoré si minul/a. Tvoj život je cestou zanechávania a umierania. Ak prijmeš život týmto spôsobom, budeš schopný/á ľahšie sa zasvätiť vzťahom a staneš sa spokojnejším/ou. Ak povieme “áno” jednej veci, potrebujem povedať “nie” ďalšej.
9. Ježiš by mal byť normou, prvotným obrazom, “tvarom a formou” našich životov a rozhodnutí. Ježiš nám pomáha skrze svoje učenie a príklad toho, ako jednal s ľuďmi: milosrdne, pravdivo, verne, férovo, spravodlivo a milujúco.
10. Akonáhle sme zapojení do procesu rozhodovania, v určitom momente prídeme k bodu, kedy potrebujem preseknúť “gordický uzol”. Potrebujeme prijať riziká a ísť.

Dve alternatívy rozhodovania

1. Krok: predstaviť si 1. alternatívu Predstaviť si, tak realisticky ako len môžem, aký by bol môj život podľa prvej alternatívy: moje aktivity, vzťahy, miesta, kam by som šiel/šla v živote, môj oddych… Predstavím ako by asi vyzeral môj priemerný deň, moje roky takého to života… Snažím sa vnímať to optimisticky, čo by ma napĺňalo? Ak mi prídu na myseľ aj negatívne obrazy, snažím sa aj ich kontemplovať a prijímať ich. Môžem sa pýtať: Kam by ma to posunulo; môj každodenný život, starosti a radosti, moja služba…? Treba tomuto cvičeniu venovať aspoň hodinu.
2. Krok: predstaviť si 2. alternatívu Zopakovať prvý krok s 2. alternatívou.
3. Krok: porovnávanie Treba si všimnúť skutočnosti, ktoré sú iracionálne, tj. nemajú poriadny základ. Potom tiež demaskovať zveličovania, nútené ospravedlnenia a jednostranné racionalizovanie; a nevšímať si tie, ktoré sú príliš zamerané iba na moje osobné potreby. Kritéria sú tie isté, ako sme o tom hovorili v časti “Kritéria rozhodovania”, čiže: Ktorá alternatíva mi môže priniesť viac útechy a ovocia?

Druhé cvičenie: doplňujúce cvičenie

Ešte raz si pozriem 1. alternatívu. Snažím sa ju vidieť vo svetle, čoho všetkého sa zrieknem tým, ak si ju zvolím. Nenechám sa však pritom utíšiť lacnými formami útechy, ale svoje straty a zrieknutia zverím Bohu. Pre lásku k tomu čo si zvolím som rozhodnutý/á prijať aj frustrácie, prázdnotu a nenaplnenie niektorým mojich túžob. To isté potom aplikujem aj na 2.

V Duchovných cvičeniach sv. Ignáca môžeme nájsť ešte tri ďalšie cvičenia:

• Predstavím si človeka, ktoré¬ho som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dokonalosť v každom ohľade. Uvážim, čo by som mu odporúčal robiť a voliť na väčšiu česť Boha a Pána a na spásu a zdokonalenie jeho duše. Práve takisto budem postupovať voči sebe a zachovám pravidlo, ktoré som určil pre druhého.
• Môžem si uvážiť, ako by som zomieral a aký spôsob a mieru by som si vtedy prial zachovať v terajšej voľbe. Riadiac sa podľa toho, urobím teraz svoje rozhodnutie.
• Pomyslím si a uvážim, ako sa budem cítiť v súdny deň a aké rozhodnutie o prítomnej veci by som si vtedy prial.

tags: #modlitba #pre #rozhodnutie