Keď salezián Peter Kuchár prvýkrát počul príbeh mladej ženy, ktorá zostúpila do rímskeho podsvetia a vytrhla z neho množstvo narkomanov, prostitútok a satanistov, mal nutkanie spoznať ju.
Reč je o Chiare Amiranteovej, zakladateľke komunity Nové horizonty. Pojem Nové horizonty nie je na Slovensku príliš známy, veriaci skôr poznajú komunitu Cenacolo. Peter Kuchár sa svedectvom o Chiare stretol aj v Medžugorí.
Ako misionár pôsobil aj v Keni, a tiež pracoval s deťmi z ulice, ktoré síce nemali prístup k drogám, ale fetovali lepidlo. Chiara pracovala skôr s dospelými ľuďmi z ulice, ktorí boli ponorení do pekla tvrdých drog, prostitúcie a čierneho obchodu.
Chiara Amiranteová svoje duchovné dobrodružstvo približuje na stránkach dvadsiatich kníh, ktoré sú už niekoľko rokov preložené do svetových jazykov.
V 90. rokoch to bolo v tých podchodoch peklo. Združovali sa tam najhorší feťáci. Hnevalo ju, že kresťania s tým nič nerobia. Rehoľníčky a ľudia z charity im síce nosili jedlo, ale to v zásade neriešilo ich životnú situáciu.
Dva roky zháňala v Ríme budovu pre komunitu, ale keď povedala, že dom bude pre drogovo závislých, každý od toho odstúpil.
V deň, keď odišla z rodičovského domu na stanicu Termini, dostala tri seriózne ponuky na dom pre komunitu v Ríme. Brala to ako potvrdenie a zázrak, že si vôbec mohla vyberať, kde bude.
Bolo to nebezpečné, pretože tam žili s ľuďmi, ktorí boli poznačení satanizmom. Keď v knihe opisuje svoje zážitky, človeku behá mráz po chrbte. Veľakrát mohla zomrieť. Sama chodila v noci do ulíc, lebo nechcela druhých ťahať do nebezpečenstva.
V Ríme existuje tím ľudí, ktorý chodí do ulíc a ponúka ľuďom namočeným v závislostiach pomoc. Deväťdesiat percent ľudí si však nechce dať pomôcť, myslia si, že to majú pod kontrolou, a keď budú chcieť, tak s tým dokážu prestať.
Sú nahnevaní na celý svet, na rodičov, kamarátov, spoločnosť, na cirkev, na Boha, že im mali pomôcť, ale nikto im nepomohol. Keď sa spamätajú, vyčistia si hlavu a v realite uvidia, komu všetkému ublížili, potom prichádza ďalší problém, ako to spracovať a odčiniť.
Toto je vec, ktorá ma prekvapila asi najviac. Ten prechod zo života na ulici, keď dni trávili pod vplyvom drog či alkoholu, do komunity s presnými pravidlami, musí byť náročný.
Keď ľudia prídu z ulice, ich dôstojnosť je rozbitá, ťažkopádne komunikujú, nemajú súvislé myšlienky, sú zmätení. Po niekoľkých mesiacoch sa vyčistia, prichádzajú im sily, zvládajú program v komunite.
Na začiatku sa im zoberie aj telefón, aby sa upokojili, pretože keď precitnú, chcú všetko rýchlo impulzívne riešiť a narobia ešte viac zla. Je pravda, že v komunite je obmedzená sloboda.
Program je nastavený na dva roky, no málokto tam zostane, kým uplynú, čo je škoda. Ak niekto zotrvá dva roky, posledný polrok mu komunita pomôže nájsť si prácu a pomaly sa začleňuje do spoločnosti. Ak sa necíti dosť silný na to, aby sa osamostatnil, môže zostať v komunite dlhší čas a zostať tak chránený.
Kým niekto nad nimi stojí, ako sa povie, s palicou, tak to robia, pretože inak by dostali trest. Práca a upratovanie je na dennom programe, aby si vybudovali zvyk. Keď však dostanú svoju izbu a nikto ich nekontroluje, úplne sa na to vykašlú. Prvé, čo zanechajú, je duchovný život. Povedia si, že sa už nemusia modliť ruženec a na omšu stačí ísť v nedeľu. Neuvedomujú si, že musia byť na seba nároční a potrebujú disciplínu.
Poznám životný príbeh muža z Neapola. Bol to úspešný podnikateľ, zamestnával 200 ľudí. Už ako chlapec začal brať drogy, oženil sa, má tri zdravé deti, manželstvo viac-menej fungovalo, no manželka postupne zistila, že nie je čistý. Došlo to do bodu, keď sa manželka v jednej izbe modlila ruženec a on si v druhej pichal heroín. Nakoniec vstúpil do komunity, ale po troch mesiacoch ušiel. Po určitom čase sa znova vrátil a zostal rok. Komunita mu umožnila odísť skôr, aby jeho biznis nepadol. Už niekoľko rokov takto spolu fungujú a je čistý.
No závislý človek sa na to nemôže nikdy spoliehať na sto percent. Vždy to bude abstinujúci alkoholik, narkoman. Je to zázrak, že sa s ním nerozviedla. Ani v biznise pod vplyvom drog nebol svedomitý a porobil všelijaké prechmaty. Keď mu prišla štátna inšpekcia, vedel, že to je koniec firmy. V kaplnke prosil Boha, aby nič nenašli a firma prežila. Dal Bohu sľub, že ak nič nenájdu, do konca života bude podporovať komunitu a chudobných. A oni naozaj nič nenašli! Preňho to bol zázrak.
Tomu chlapíkovi sa podarilo zvíťaziť preto, lebo sa udržiaval vo viere. S manželkou sa modlili ruženec, chodil na sväté omše a držal sa duchovných zdrojov, ktoré mu dodávali silu a vytrvalosť.
Sú tam aj psychiatri, no nie v každej komunite. Naša psychoterapeutka mi otvorene povedala, že psychiater síce môže predpísať lieky, ale to situáciu človeka dlhodobo nerieši. Jediný, kto môže úplne uzdraviť, je Ježiš. Lieky ho môžu udržiavať a pomáhať mu v živote. Nato, aby sa človek úplne uzdravil, musí dôjsť k duchovnému uzdraveniu.
Jeden charizmatický kňaz, ktorý má bohaté skúsenosti s fyzickým uzdravením, mi potvrdil, že na psychické poruchy je potrebné vymodliť si rovnaký zázrak uzdravenia ako pri fyzickom uzdravení, aby organizmus začal normálne fungovať a vyrábal tie hormóny, ktoré telo potrebuje.
Cenacolo je oveľa náročnejšia komunita. Kto prišiel do komunity, musí opustiť všetky zlozvyky, to platí aj pre cigarety, ktoré sú v Nových horizontoch povolené. Chalani si napríklad perú ručne, nemajú žiadne práčky. V Nových horizontoch je dovolené pozerať aj filmy, čo je diskutabilné, pretože tie, ktoré sú chalani ochotní pozerať, sú akčné a plné násilia a drog.
Uzdravenie závisí aj od toho, ako dlho a aké množstvo drog berú. Za posledných dvadsať rokov, čo funguje komunita, v Taliansku vidno posun. Dnes vidno, že väčšina berie drogy tak „soft“, vedia sa regulovať, aby im bolo „dobre“, aby boli v náladičke, a takto dokážu fungovať celé roky.
Raz sme sa modlili nad jedným dievčaťom, ktoré začalo strašne revať. Bolo to malé a krehké dievča, ale hlas, ktorý z nej vychádzal, bol strašný. Až tak, že aj tí chalani, ktorí mali kadečo odskákané, sa báli. Myslím, že tam sme boli svedkami exorcizmu. Začal som sa viac zaujímať o tú problematiku, pomáhal som jednému exorcistovi modliť sa pri exorcizmoch. Exorcista to nikdy nerobí sám, sú tam vždy viaceré osoby, ktorí sa s ním modlia a zároveň dohliadajú na exorcizovaného, aby neublížil sebe ani kňazovi.
Áno, o narkomanov sa starajú tí, ktorí si závislosťou sami prešli. Napríklad jeden z prvých chlapcov, ktorého vzali do komunity, prešiel procesom uzdravenia, založil si rodinu a funguje v komunite dvadsať rokov. Okrem terapeutických komunít fungujú tzv. citadely, kde mladí ľudia môžu prísť, zažiť komunitu, nechať sa formovať a vyriešiť si tak svoje problémy. Nové horizonty majú v Taliansku do desať terapeutických komunít. Potom majú tri citadely pre formáciu mladých ľudí.
Od roku 2010 je komunita oficiálne uznaná cirkvou ako súkromná medzinárodná spoločnosť veriacich. Skladajú sa sľuby chudoby, čistoty, poslušnosti a radosti. O radosti hovorí Chiara ako o najťažšom sľube.
Kto sa môže stať takým rytierom? Rytierom svetla môže byť každý, kto chce žiť denne s evanjeliom. Chiara tejto viac ako polmiliónovej skupine denne posiela myšlienku z evanjelia a tip na predsavzatie.
Zažil som evanjelizačné akcie na námestiach, uliciach, plážach, veľký evanjelizačný program v Benátkach. Na druhej strane sám som si potreboval niektoré veci upratať a prejsť do hlbšej kvality duchovného života. Po dvadsiatich rokoch kňazstva sa dá ľahko spadnúť do duchovnej rutiny. Pre mňa bolo dôležité, čo vravela Chiara, aby sme robili duchovné veci poriadne a modlili sa srdcom. Hovorievala: Netreba veľa, ale dajte tam srdce. Pre mňa osobne veľa znamenala aj tá modlitba nad dievčaťom, keď sme boli svedkami Božej moci a sily modlitby. To nás priam zaskočilo. Stále sa za niekoho modlíme, ale niekedy potrebujeme vidieť konkrétny efekt a ovocie modlitby.
Z Talianska som prišiel s túžbou zrealizovať niečo podobné aj na Slovensku. Medzitým sa však začala vojna na Ukrajine a saleziáni presťahovali z Ukrajiny detský domov z Ľvova na Slovensko. Teraz sa snažím priniesť Chiarine myšlienky cez preklady a distribúciu jej kníh.
Mgr. predchádzajúce pôsobisko:
- kaplán: 2009 Terňa,
- 2010 Strážske,
- 2012 Giraltovce,
- 2013 Košice - sv. Alžbety,
- 2015-2018 Lipany,
- 2018-2021 Vranov nad Topľou - sv. Hermana Jozefa
- aktuálne pôsobisko: Košice - sv. Dušana Demjanoviča, O.
Mgr. predchádzajúce pôsobisko:
- 1999 Soľ,
- 2001 Prešov - sv.Mikuláša,
- 2002 slovenská katolícka misia Melbourne,
- 2008 Trstené pri Hornáde,
- 2013 Strážske,
- 2014-2016 Šarišské Dravce,
- 2016-2018 Košice - Sv. PaedDr.
PaedDr. ThDr. PhDr. Peter Ružbarský, PhD. predchádzajúce pôsobisko:
- kaplán: 1996 Košice - Kráľovnej pokoja,
- 1997 Snina,
- fary: 1998 Michalok,
- 2003 Bardejov - sv.Rodiny,
- 2006-2011 Kňazský seminár sv.
PhDr. PaedDr. ICLic. predchádzajúce pôsobisko:
- 1991 Breznička pri Lučenci,
- 1993 Jesenské,
- 1996 Margecany,
- 1999 Kanada, Hamilton, farnosť sv. Cyrila a Metoda,
- 2008 - 2016 Slovenská farnosť sv.
Mgr. predchádzajúce pôsobisko:
- kaplán: 1992 Bardejov,
- 1994 Vranov nad Topľou - sv.
Mgr. predchádzajúce pôsobisko:
- 2005 Žilina - SOU sv. Jozefa Robotníka,
- 2012-2019 Žilina - farnosť sv.
