Sústrediť sa v modlitbe na Boha je častokrát ťažké. Niekedy to ide samo od seba, inokedy sa to nedá. Jeden zo spôsobov, ako sa lepšie sústrediť na rozhovor s Bohom, je modliť sa vlastnými slovami. Malé deti to hravo dokážu: poďakovať za pekný výlet, odprosiť za vzdorovanie, poprosiť za opustené deti.
Niežeby modlitba presne formulovaná bola menej dokonalá, to nie, ale nie vždy odráža naše city. Navyše môžme mať také obdobia v našom duchovnom živote, že môže byť pre nás náročnejšia ako modlitba vlastnými slovami. Boh nepotrebuje od nás veľa slov. V podstate by mu stačilo, keby sme mu len raz v živote celkom úprimne povedali: “Odovzdávam sa ti celkom svojou bytosťou, chcem ti slúžiť všetkým, čo mám.“ A keby sme boli schopní vôľou zotrvať pri tomto rozhodnutí bez akejkoľvek zmeny postoja, bez najmenšieho zakolísania.
Najzákladnejšou požiadavkou našej modlitby je vnútorná pravdivosť a úprimnosť. Smieme pred neho prísť takí, akí sme. Čítajme žalmy a pozorujme, s akými pocitmi sa človek približuje k svojmu Bohu! - Bohu smieme vyrozprávať najnezmyselnejšie nápady, zveriť sa mu s najtrápnejšími pokušeniami, ukázať mu svoje rany. Jeho zaujíma všetko, on dokáže pomôcť, zmeniť, uzdraviť, vzkriesiť. Ani si to možno neuvedomujeme, ako sa s ním zhovárame vyberanou rečou, prešpikovanou výrazmi, ktoré bežne nepoužívame.
A zasa naopak, keď sme podráždení, rozčúlení, odkladáme nabok to ľudské, drsné, banálne. Potlačíme to, čo považujeme za nevhodné. Štylizujeme sa do postoja zbožného kresťana a - je po našej úprimnosti!
Vernosť v modlitbe je dôležitá - užitočnejšie pre nás je modliť sa pravidelne, i keď možno nie vždy „so zážitkom“ ako len vtedy, keď sa nám chce. Modlitba sa má pre nás stať nevyhnutnosťou, ako niekto povedal - dýchaním duše. Dôležité je vedieť, že aj keby sme sa modlili vlastnými slovami, po čase nám bude ťažké vyhnúť sa opakovaniu našich modlitieb. Je to normálne - naše potreby, túžby, slabosti sa nemenia zo dňa na deň. A platí to aj opačne: ak sa modlím rovnakými slovami, moja modlitba nebude vždy rovnaká.
„Odovzdávam sa ti, chcem ti slúžiť“ bude ináč znieť po osviežujúcom spánku ako po noci prebdenej v bolestiach. Prosba o pomoc má inú podobu v chorobe, nedostatku, pred ťažkou skúškou ako na začiatku všedného dňa, keď nečakáme nič neobvyklého. A ešte jedna otázka: aký vplyv má na modlitbu denná doba. Ježiš sa modlil na úsvite, neskoro večer, aj v noci. Aj pre nás je vhodné vybrať si na modlitbu čas, kedy nás nik v našej komôrke nebude vyrušovať. Každý by mal hľadať a nájsť taký spôsob modlitby, ktorý mu bude vyhovovať. Či to bude modlitba vlastnými slovami, modlitba ruženca alebo vhodný písaný text. Dôležité je pritom ostať sám sebou, vnímať modlitbu ako vzťah s Bohom, ktorý nám je skrze Ježiša Otcom.
Dobrí otcovia, aj keď niekedy robia chyby, správajú sa k svojim deťom dobre. O čo lepšie sa správa k svojim deťom náš dokonalý nebeský Otec! Ten najdôležitejší dar, ktorý nám kedy dal, je Duch Svätý (Sk 2,1-4). To o ňom Ježiš sľúbil, že ho dostanú všetci veriaci po jeho smrti, vzkriesení a po návrate do neba (Porov. 1, 4.52 avg.
Modlitba č. Aby som sa niečo naučil, pri námahe štúdia potrebujem pozornosť. Pomôž mi sústrediť sa, ty, ktorá si bola stále sústredená. Želám si dosiahnuť vnútorný pokoj ovládnutím vášne, i vonkajší pokoj únikom pred roztržitosťou. Potrebujem predvídať: daj, aby som ľahšie chápal veci a udalosti okolo mňa. Pomôž mojej pamäti, aby som nezabúdal. predovšetkým potrebujem, aby som sa štúdiom zdokonaľoval v Božom živote a prežíval ho v čase i vo večnosti. Svätá Rita, odporúčaj ma preto dobrote Ježiša a Márie.
Svätý Jozef Kupertínsky: Priateľ študentov
Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza štúdijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky štúdijné ťažkosti. Svoju dôveru v Tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.
V tomto dôležitom okamihu, keď sa pripravujem na skúšku, prichádzam k tebe so svojimi prosbami. Duchu Svätý, ty si svätá Božia prítomnosť, duch múdrosti a porozumenia. Duchu Svätý, otvor moje myslenie, aby som bol schopný jasne a presne porozumieť všetkým informáciám, ktoré som sa učil. Duchu Svätý, posilni moju pamäť, aby som si mohol živo spomenúť a správne použiť všetky potrebné fakty a informácie. Duchu Svätý, pomôž mi mať pokoj a dôveru v teba a vo vlastné schopnosti. Odstráň od mňa všetky obavy, pochybnosti a nervozitu.
Duchu Svätý, prosím ťa, veď ma a pomôž mi robiť počas skúšky správne rozhodnutia. Daj mi múdrosť, aby som si vybral správne odpovede a správne riešenia. Duchu Svätý, nech táto moja skúška slúži na môj osobný rast a rozvoj. Pomôž mi vidieť túto skúšku ako príležitosť ukázať svoje schopnosti a svoje najlepšie úsilie. Viem, že si so mnou v každom okamihu. Dúfam a dôverujem, že mi pomôžeš prekonať túto skúšku so zdatnosťou a úspechom. Dovoľ mi pocítiť počas tejto skúšky tvoju prítomnosť a pokoj.
Život svätého Jozefa Kupertínskeho
Svätý Jozef Kupertínsky, vlastným menom Jozef Mária Desa, sa narodil 17. júna 1603 v maštali, pretože tesne pred jeho narodením jeho rodičom exekútor zabavil rodinný majetok. Preto mu aj dali meno Jozef Mária. Ako dieťa to nemal ľahké. Jeho ústa boli stále pootvorené, preto ho rovesníci prezývali Boccaperta (pootvorené ústa). Na hlave mal nepríjemnú vyrážku a na kolene hnisajúci a zapáchajúci vred. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu. A tak bol Jozef analfabet.
Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Jozef sa za toto uzdravenie chcel Panne Márii a Bohu samotnému odvďačiť. Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde prijal rehoľné meno Štefan. Podľa bratov bol nešikovný a veľa vecí rozbil. No už v tomto mladom veku bol bohatý v duchovnej oblasti - mával časté extázy. Kvôli všetkým týmto dôvodom bol poslaný domov ešte pred ukončením noviciátu, kde ho čakalo pokarhanie od matky. Napokon to však bola samotná matka, ktorá mu pomohla dostať sa k bratom minoritom. V kláštore sa staral o upratovanie stajní. Tam viedol tichý, pokorný a poslušný život.
Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil večné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza. Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. V marci 1628 bol vysvätený za kňaza.
Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach. V modlitbe, ktorú sa môžu študenti modliť pred skladaním skúšky, sa píše: Ó, svätý Jozef Kupertínsky, ktorý si v Bohu dosiahol, že na skúškach sa ťa pýtali len tie otázky, ktoré si vedel, daj, nech uspejem v… Nešlo tu len o ľahkomyseľné spoľahnutie sa Jozefa na Boha, že takto jednoducho uspeje v skúškach, ale bola to hlavne Božia milosť, ktorá mu pomáhala počas celého štúdia.
Svätý Jozef Kupertínsky už ako kňaz otec Jozef stále konal skutky pokánia, umŕtvovania samého seba. Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha. Práve pre tieto opakujúce sa udalosti je výnimočnosťou, že tento svätec je často vyobrazovaný nie portrétovo, ale ako vznášajúci sa vo vzduchu.
Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený. Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň. Po precitnutí z tohto zážitku sa cítil zahanbene, keďže sa ho ľudia dotýkali a prosili ho o milosrdenstvo. Jozef okrem toho čelil aj útokom diabla, ktorý ho nešetril. Trápil ho duchovnými, ale aj fyzickými bojmi. Bratia ho nachádzali zbitého či omdleného mimo jeho cely.
Jeho extázy neustávali, naopak, silneli a Jozef dostával ďalšie dary, ako napríklad dar proroctva či dar bilokácie (bol blízky aj ľuďom zo vzdialených miest). Špecifickým bol dar nazerať do hĺbky srdca každého človeka, ktorého stretol. Veľmi ľahko spoznal, ak bol niekto pri ňom v ťažkom hriechu.
Provinciál Antonio da San Mauro Forte usúdil, že potenciál, dary a schopnosti brata Jozefa treba využiť, aby sa rozšírila povesť o svätom mužovi v ráde minoritov. Preto ho poslal do Provincie sv. Mikuláša, v ktorej sa nachádzalo asi päťdesiat kláštorov. Tam mal duchovne povzbudzovať ľud a aj spolubratov. Boh mu v tieto dni návštev hojne dával dary levitácie, extáz, čo Jozef prežíval veľmi ťažko. No v duchu poslušnosti pred provinciálom v týchto návštevách pokračoval. Sám hovoril: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“
Kňaz a mystik však nemal len svojich obľúbencov, ale aj nepriateľov, ktorí boli presvedčení, že ide o podvod, keďže obvykle takí svätí ľudia nevyhľadávajú prestíž. 26. mája 1636 dal apoštolský vikár spísať svojmu právnikovi obžalobu proti Jozefovi z Copertina a odoslal ju inkvizičnému tribunálu v Neapole. Po období podrobného vyšetrovania bol Jozef predvolaný pred inkvizičný tribunál. Na cestu sa vydal so spolubratom Ľudovítom dell‘Audise a so svojím spovedníkom. Po príchode ho celú noc sužovali strachy a obavy, preto vrúcne vzýval svätého Antona z Padovy a Katarínu Sienskú, ktorých mal v mimoriadnej úcte. Predsa len to bola nebezpečná obžaloba, ktorá ho mohla dostať do väzenia a navždy očierniť jeho meno. Jozef podstúpil tri vypočúvania, v ktorých úspešne obstál.
Táto udalosť zanechala stopu na celom ráde. Preto bolo Jozefovi nariadené, aby radšej žil sám, v odlúčení od ľudí. A tak ho poslali do Assisi. To Jozefa tešilo, keďže to bolo jeho snom - uvidieť mesto, kde žil svätec František z Assisi. Brat sa zanedlho dostal do nemilosti spovedníka, laickí bratia ho mali v neúcte a vysmievali sa mu. Jozef to všetko znášal ťažko až upadol do vnútornej vyprahnutosti. Počas tohto obdobia necítil radosť z modlitby či meditácie. Snažil sa pomáhať druhým, ale jemu samému sa zdravie ešte viac zhoršilo. Preto žiadal predstaveného, aby sa mohol vrátiť do Copertina, čo mu nebolo vyhovené pre ešte neukončený inkvizičný proces.
V roku 1644 sa Jozef s bratom Ľudovítom dostal do Ríma, kde si mal vypočuť verdikt, či sa môže navrátiť do Copertina. Odpoveď však bola záporná, a tak sa brat Jozef vrátil so smútkom do Assisi. V auguste toho roku získal občianstvo v Assisi, čo ho veľmi potešilo. Akoby u neho nastal obrat, a tak sa ponáhľal do baziliky, aby tam prosil Františka o odpustenie, že chcel odtiaľto odísť. Opäť sa vo väčšej miere obnovili zážitky extázy a levitácie.
Posledné roky života svätého Jozefa Kupertínskeho boli poznačené odlúčením od sveta a ťažkou chorobou. Z Assisi bol poslaný do Pietrarubii, Fossombrone a odtiaľ v roku 1657 do kláštora v Osime - tu strávil posledných šesť rokov svojho života. 15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť. Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“ Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“
Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom. Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom. Ľudia sem spontánne prichádzali a na tomto mieste sa stalo viacero zázrakov. V roku 1753 mu pápež Benedikt XIV. udelil titul blahoslavený.
Príbeh svätého Jozefa Kupertínskeho je popretkávaný rôznymi udalosťami, ktoré boli smutné, ale aj výnimočné, priam zázračné.
Modlitba k svätému Jozefovi Kupertínskemu
Prinášame vám aj modlitbu, ktorú sa môžu žiaci a aj študenti modliť k svätému Jozefovi Kupertínskemu.
Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza študijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky štúdijné ťažkosti. Svoju dôveru v tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.
Ako sa modliť?
Dieťa v tomto Ježišovom podobenstve prosilo svojho otca o chlieb a vodu. Keby si dieťa žiadalo jedovatého hada, bol by jeho múdry otec vyhovel tejto jeho prosbe? Kristus nám v prečítanom úryvku predstavil charakter nebeského Otca. Nie je sebecký, lakomý alebo taký, ktorý by nerád dával. Nemusíme žobrať alebo sa pred ním plaziť, keď prichádzame so svojimi prosbami. On je milujúci Otec, ktorý nám rozumie, stará sa o nás a potešuje nás.
Každý z nás by si mal uvedomiť, že biblický text, nad ktorým uvažujeme, obsahuje pravdu, ktorá má hodnotu a je aktuálnym posolstvom aj v našej dobe. Niekedy sa môže stať, že vo svojich modlitbách prosíme „o jedovatého hada“ a nevzdáme sa len tak toho, o čo prosíme.
Aj ja vám hovorím: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
Tri druhy modlitieb
| Zviera | Charakteristika | Človek |
|---|---|---|
| Pštros | Nepoužíva krídla, spolieha sa len na nohy. Pri problémoch strčí hlavu do piesku. | Nespolieha sa na modlitby, ale len na svoju silu a schopnosti. |
| Sliepka | Používa krídla len v nebezpečenstve. | Modlí sa len vtedy, keď mu hrozí nebezpečenstvo. |
| Orol | Používa krídla pravidelne každý deň a vznáša sa nimi do závratnej výšky. | Skutočne zbožný, povznáša sa na krídlach modlitby k Bohu ráno, večer a kedykoľvek v priebehu dňa. |
Pštros nepoužíva svoje krídla a spolieha sa len na svoje nohy. Keď je zle, dá sa na útek a keď je najhoršie, strčí hlavu do piesku. Jemu sa podobajú ľudia, ktorí sa nemodlia a spoliehajú sa len na svoju silu a schopnosti. Sliepka používa svoje krídla aspoň vtedy, keď je náhle ohrozená nejakým nebezpečenstvom. V tú chvíľu s pokrikom vzlietne, aby sa zachránila. Jej sa podobá svojou modlitbou ten človek, ktorý sa modlí len vtedy, keď mu hrozí nejaké nebezpečenstvo a niečoho sa obáva: v nebezpečnej chorobe, pred ťažkou skúškou, pred vážnym rozhodnutím, v nebezpečenstve smrti a pod. Keď však nebezpečenstvo pominie, zase modlitbu zanedbáva.
Orol používa svoje krídla pravidelne každý deň a vznáša sa nimi do závratnej výšky... Podobne aj človek, skutočne zbožný, povznáša sa na krídlach modlitby k Bohu ráno, večer a kedykoľvek v priebehu dňa aspoň krátkou modlitbou. Máme sa modliť nielen vtedy, keď si chceme u Boha niečo vyprosiť. Pôstne obdobie nás pozýva stráviť viac času v modlitbe.
Zo Svätého písma vieme, že najlepší spôsob, ako nájsť Boha, je aktívne ho hľadať. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme boli vytrvalí. Sľúbil nám, že tí, ktorí ho hľadajú, ho nájdu, a tí, ktorí prosia, dostanú. Len v Starom zákone nájdeme viac ako na päťdesiatich miestach výzvy, aby sme hľadali Pána, jeho múdrosť, jeho kráľovstvo. (napr.