Všetko okolo nás kvitne a rastie, príroda sa odela do svojej zelenej farby. Panna Mária nás pozýva, aby sme sa otvorili pre pokoj, krásu a ticho prírody, ktorú nám dal Stvoriteľ. Príroda je jedna veľká kniha, ktorá hovorí o Bohu Stvoriteľovi.
Ako ľudia sme neoddeliteľne spätí s prírodou. Prechádzka v prírode človeka upokojuje, naša predstavivosť sa napĺňa novými obrazmi a farbami, očami obdivujeme farby a krásu prírody, ušami načúvame nové hlasy okolo seba a cítime, že sme v prirodzenom prostredí. Príroda nás povzbudzuje k modlitbe a ďakovaniu. Človek nemôže prežiť mimo prírody. Príroda nás vracia k sebe samým.
Každý, kto na chvíľu zakúsil reč prírody, jej krásu a ticho, môže vidieť, ako väčšina ľudí dnes žije mimo svojho prirodzeného prostredia, mimo svojho srdca. Väčšina ľudí žije v preľudnených mestách, neustálych dopravných zápchach a večnom zhone.
Potrebné je, aby sme aspoň na chvíľu odložili mobily, sociálne siete a slúchadlá. Boh nemá priestor prísť k nám a obohatiť nás svojou dobrotou, láskou, krásou a pravdou, ak neustále počúvame nejaké cudzie myšlienky. Potom už viac nie si ty.
Kierkegaard, veľký dánsky kresťanský filozof 19. storočia, často hovorieval o tichu. Povedal: „Keby som bol lekárom a dovolili by mi predpísať iba jeden liek na všetky choroby moderného sveta, predpísal by som ticho. Pretože aj keby sa v modernom svete malo hlásať Božie slovo, ako by ho mohol niekto počuť v takom hluku?“
Nájdi si teda svoje miesto ticha, aby si spoznal Stvoriteľa, ktorý ťa drží vo svojej ruke a ktorý pre teba všetko stvoril, pretože ťa miluje. Nájdi si aspoň 15 minút, možno práve vtedy, keď ti telo hovorí, že je unavené. Je to znak, že tvoj duch ostal bez pokrmu. Duch nesie tvoje telo. Aby sme mohli objavovať prírodu, treba vyjsť, vykročiť a neostať pripútaný k sebe. Príroda sa odkrýva v tichu a načúvaní. Všetko veľké sa deje v tichu. Vesmír sa hýbe v tichu. Rastliny, stromy a tráva rastú potichu.
Príroda má zázračnú a zároveň tajomnú silu oslobodiť nás od hluku a zhonu, okúpať našu dušu v tichu, samote a spomalení. Príroda nás tiež učí trpezlivosti. Príroda nie je film. Život sa nedá urýchliť. Všetko má svoj čas, aby vyklíčilo, rozkvitlo, prinieslo ovocie a rástlo roky, storočia.
Panna Mária, naša Matka, ďakujeme, že sa nám neprestávaš prihovárať a pozývať nás, aby sme zakúsili Božiu lásku, ktorá uzdravuje, oslobodzuje a zachraňuje naše životy. Na tvoj materinský príhovor prosíme, nech sú naše srdcia naplnené Duchom Svätým, ktorého silu si sama zakúsila v Nazarete pri zvestovaní, ako aj v Jeruzaleme, keď si sa modlila spolu s prvou Cirkvou. Matka Cirkvi, modli sa s nami i za nás, aby sme aj my zakúsili silu a moc Božieho Ducha, ktorý oslobodil apoštolov od strachu, otvoril ich srdcia, aby boli svedkami zmŕtvychvstalého Krista, ktorý dáva nový život.
V. Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, dávam všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.
Zvelebujeme Ťa a dobrorečíme Ti Bože za dar života, ktorý si vdýchol do človeka pri stvorení. Stvoril si nás na svoj obraz a podobu k slobode a láske pre večnosť s Tebou. Aj keď sme ju hriechom stratili, Ty sám v osobe svojho Syna si prišiel, aby si obnovil svoj obraz v nás a pozdvihol človeka padnutého v hriechu. Neodvrátil si sa od svojho stvorenia, ale svojím Synom si ho pozdvihol na prvotnú dôstojnosť. Obnovujúc našu prirodzenosť si nám znova ponúkol večnosť s Tebou.
Predsa napriek tomu všetkému si človek dneška namýšľa, že on sám vládne a Teba nepotrebuje. Zabúda na svojho Stvoriteľa a sám rozhoduje o živote, ktorý je Tvojím darom. Chceme Ťa v tejto chvíli, tu pred Tebou, prítomným v Eucharistii odprosovať za hriechy proti životu a dôstojnosti človeka. Drahý Ježišu, ktorý si svoju presvätú krv prelial na kríži za našu spásu a večný život, prijmi toto odprosenie a obmy svojou krvou nás, naše rodiny, deti i celé Slovensko. Nech Tvoja presvätá krv zmyje viny slovenského národa, predkov našich rodín i každého jedného z nás. Vdýchni nanovo svoj dych života do našich sŕdc, aby sme ako kresťania skutočne svedčili o živote, ktorý nám dávaš, lebo Ty jediný si Darca života a my Ti vzdávame slávu s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. (prednesené o. Biskupom Karolom Kmeťkom dňa 6.
Božské Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, Ty nás voláš k sebe: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 2). Oddávame a zasväcujeme ti minulosť svojho národa, utrpenia i radosti, čnosti, práce i starosti svojich predkov. Oddávame a zasväcujeme Ti ich tvrdé mozole, ktorými budovali a udržovali túto našu drahú vlasť. Oddávame a zasväcujeme ti seba a všetkých, ktorí sa hlásia a priznávajú k slovenskému národu, či už bývajú tu vo vlasti, alebo sú rozídení po šírom svete. Tvoji sme a tvojimi chceme byť v živote, v smrti a vo večnosti. Tebe venujeme a oddávame všetky svoje myšlienky, city, slová, skutky a snaženia. Oddávame a zasväcujeme Ti aj budúce pokolenia slovenského národa. Chráň a zachovaj ich, ako si zachoval našich otcov a nás v tisícich búrkach a nebezpečenstvách. Odvráť od nás a od našich potomkov všetku neveru a ľahostajnosť, všetku závisť, hnev a nepriateľstvo, nemiernosť a necudnosť. Odpusť nám, Pane naše viny. Odpusť všetkým, ktorí Ťa urážajú neverou, bezbožnosťou, svätokrádežou, rúhaním, nemiernosťou a nemravnosťou, nespravodlivosťou a nepriateľstvom a prehrešujú sa proti svätosti rodinného života. Žehnaj, ó, Pane Ježišu , všetkých našich cirkevných a svetských predstavených. Žehnaj, ó, Pane Ježišu, naše rodiny, otcov, matky i deti. Aj všetkým občanom daj pravú poslušnosť a pracovitosť, celému národu jednotu a svornosť. Vyslyš vždycky trpiacich chorých, vdov a sirôt a pošli im úľavu a potechu. Pohliadni milosrdne aj na hriešnikov, odpadlíkov a nevercov, nedaj im zahynúť, ale naplň ich svetlom pravdy, nech sa ich srdce pohne láskou a ľútosťou, aby uznali svoje poblúdenie a vrátili sa k Tebe a k Tvojej svätej Cirkvi. Priveď všetkých ľudí k pravej viere a kresťanskej láske, aby sme všetci jednou mysľou, jedným srdcom Teba vyznávali, Tebe sa klaňali, Teba poslúchali, Tvoje zákony verne zachovali a tak si zaslúžili Tvoje požehnanie v tomto živote i vo večnosti. Ó, Pane, v pokore svojho srdca uznávame, že nie sme hodní, aby si nás vyslyšal a prijal naše obetovanie, preto odovzdávame seba, toto svoje zasvätenie a prosby prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Tvojej Matky Sedembolestnej Panny Márie, našej nebeskej Patrónky. Ó, Matka nášho Pána Ježiša Krista, Ty si aj naša Matka, Teba vzývame s takou vrúcnosťou, ako Ťa vzývali naši predkovia od čias, keď svätí Cyril a Metod im hlásali Kristovu vieru a kázali Teba uctievať; keď svätý Svorad a Benedikt boli príkladom národu svojimi čnosťami a svätí košickí mučeníci svojou krvou spečatili vieru. Ó, Matka, naši svätí patróni a všetci oslávení predkovia, zaneste toto naše zasvätenie, našu vernosť, naše prosby pred trón Trojjediného Boha a oddajte nás všetkých do Srdca Ježišovho, láskou k nám horiaceho, aby sme my všetci a celý náš národ boli jeho teraz a na večné veky.
Prechádzali sa uprostred plameňa, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš zastal a keď uprostred ohňa otvoril ústa, takto sa začal modliť. Hovoril: Požehnaný si, Pane, Boh našich otcov, a hoden chvály, tvoje meno nech sa oslavuje naveky, pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si pre nás urobil. Všetky tvoje skutky sú správne a priame sú tvoje cesty. Všetky tvoje súdy sú sama pravda. Vykonal si rozsudky podľa pravdy vo všetkom, čo si uvalil na nás i na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, lebo podľa pravdy a súdu si toto všetko uvalil na nás za naše hriechy, pretože sme zhrešili a dopustili sme sa neprávosti, keď sme sa odvrátili od teba. Prehrešili sme sa vo všetkom, neposlúchali sme tvoje prikázania ani sme ich nezachovávali, ani sme nekonali, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. Všetko, čo si na nás uvalil, všetko, čo si nám spôsobil, urobil si podľa pravdivého súdu. Vydal si nás do rúk podlých nepriateľov, najodpornejších odpadlíkov, aj nespravodlivému kráľovi, najhoršiemu na celej zemi. Teraz nesmieme ani ústa otvoriť, hanba a potupa zasiahla tvojich služobníkov a tvojich ctiteľov. Pre svoje meno nás úplne a navždy nezavrhni a nezruš svoju zmluvu. Neodnímaj nám svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho milovaného, pre Izáka, tvojho služobníka, pre Izraela, tvojho svätého, ktorým si doslova povedal, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom pobreží. Vládca, stali sme sa najmenšími zo všetkých národov a dnes sme pokorení na celej zemi pre svoje hriechy, nateraz nemáme ani knieža, ani proroka, ani vodcu, niet spaľovaných obiet, niet obety, niet darov, niet kadidla, ba ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny a našli milosrdenstvo. Kiež by si nás prijal, keď sa obraciame na teba so skrúšeným srdcom a duchom pokory, ako keby sme ti obetovali spaľované obety baranov a býkov a tisíce tučných baránkov. Nech je dnes taká naša obeta pred tebou, zdokonaľ tých, čo ťa nasledujú, pretože nebudú zahanbení tí, čo ti dôverujú. Teraz kráčame za tebou celým srdcom a cítime pred tebou bázeň, hľadáme tvoju tvár, nevystav nás hanbe, ale nalož s nami podľa svojej veľkodušnosti a podľa množstva svojho zľutovania. Vysloboď nás svojou zázračnou mocou a získaj slávu svojmu menu, Pane. Kiež vyjdú na posmech všetci, čo robia zle tvojim služobníkom, kiež budú zahanbení pre stratu všetkej svojej moci a vlády, kiež bude rozdrvená ich sila. Nech spoznajú, že ty jediný si Pán, Boh, že si slávny na celom svete.
Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili dnu, neprestávali rozpaľovať pec naftou, smolou, pazderím a raždím, takže plameň šľahal ponad pec na štyridsaťdeväť lakťov, a keď vyrazil von, spálil Chaldejov, ktorých zastihol pri peci. Pánov anjel však zostúpil do pece zároveň s Azariášom a jeho druhmi, vypudil plameň ohňa z pece a spôsobil, že stredom pece povieval vlahý vánok. Ich sa však oheň vôbec nedotkol ani ich netrápil, ani im nebol na ťarchu. Vtedy títo traja v peci sťa jednými ústami spievali, oslavovali Boha a dobrorečili mu: Požehnaný si, Pán, Boh našich otcov, hoden chvály a nesmierne vyvýšený naveky, a požehnané je tvoje slávne sväté meno, hodné chvály a nesmierne vyvýšené naveky. Požehnaný si v chráme tvojej svätej slávy a nadovšetko ospevovaný a oslavovaný naveky. Požehnaný si na tróne svojho kráľovstva a nadovšetko ospevovaný a vyvýšený naveky. Požehnaný si, ktorý hľadíš do priepastí, sediac na cheruboch, hoden chvály a nesmierne vyvýšený naveky. Požehnaný si na nebeskej oblohe, ospevovaný a oslavovaný naveky.
Dobrorečte Pánovi, všetky Pánove diela, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, anjeli Pána, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, nebesá, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky vánky, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, oheň a páľava, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, chlad i horúčava, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, kvapky rosy a snehové vločky, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, mráz a chlad, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, inovať a sneh, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, noci aj dni, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, svetlo i tma, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobroreč Pánovi, zem, spievaj a nesmierne ho vyvyšuj naveky. Dobrorečte Pánovi, vŕšky a hory, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky rastliny zeme, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, pramene, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, všetky nebeské vtáky, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, divé zvieratá i dobytok, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, synovia ľudí, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobroreč Pánovi, Izrael, spievaj a nesmierne ho vyvyšuj naveky. Dobrorečte Pánovi, kňazi Pána, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, služobníci Pána, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, nábožní a pokorní srdcom, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky. Dobrorečte Pánovi, Chananja, Azarja a Míšael, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia a zachránil nás z ruky smrti a vyslobodil nás z plameňa blčiaceho uprostred pece a vymanil nás zo stredu ohňa. Oslavujte Pána, pretože je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631.
K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár. Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí.
Panna Mária ako skutočná Matka Cirkvi kráča s nami nielen v liturgickom období, ale aj ročným obdobím, do ktorého sme ponorení a v ktorom žijeme. Vo svojich predchádzajúcich posolstvách nás Panna Mária tiež pozývala: „Drahé deti! Pozývam vás, aby ste sa otvorili Bohu. Pozrite, deti moje, ako sa príroda otvára a dáva život i plody, tak aj vás pozývam, aby ste žili s Bohom a úplne sa mu odovzdali“ (25.5.1989). „Drahé deti!… Choďte do prírody a pozerajte, ako sa príroda prebúdza, a to vám pomôže otvoriť si srdcia pre lásku Boha Stvoriteľa“ (25.4.1993). „Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste šli do prírody, pretože tam stretnete Boha Stvoriteľa“ (25.10.1995).
Človek nemôže prežiť mimo prírody. Väčšina ľudí žije v preľudnených mestách, neustálych dopravných zápchach a večnom zhone. Panna Mária ako matka nás pozýva, aby sme sa otvorili pre pokoj, krásu a ticho prírody, ktorú nám dal Stvoriteľ.
Ty spíš, my žijeme. Ty čakáš, my prídeme... A dovtedy sa ti pokúsime čo najviac pomôcť. Sami si už pomôcť nemôžu. Existujú však aj rôzne tematické modlitby za duše v očistci, napríklad litánie či novéna za duše v očistci, ale i také, ktoré si vyžadujú z našej strany určitý (aj niekoľkoročný) záväzok, trebárs modlitby sv. „Účinnosť a sila modlitby záleží na Bohu, ktorý sa nad nami zmilúva, a na úmysle nášho srdca. Ak by sa človek pomodlil s úprimným, skrúšeným a hlboko veriacim srdcom napríklad len Sláva Otcu, istotne by to - dovolím si povedať - malo väčšiu hodnotu, ako keby odrecitoval dve novény, pričom mysľou a srdcom by bol niekde inde. Je veľkým požehnaním, že v čase dušičkovej oktávy (1. až 8. 4. Navštíviť 2. novembra kostol či kaplnku alebo od 1. do 8. Sv. Na Slovensku funguje Nábožné združenie sv. Jozefa na pomoc umierajúcim? Keďže práve v okamihu smrti sa u mnohých rozhoduje o tom, kam po nej pôjdu, je dôležité, aby sme sa modlili za tých, ktorí umierajú. Toho si bol vedomý aj sv. Alojz Guanella (1842 - 1915), ktorý s pomocou a schválením pápeža sv. Pia X. založil nábožné združenie, ktorého cieľom je rozširovať úctu k patrónovi dobrej smrti sv. • obetovaním sv. Pondelok 10. 02.
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Žalm - Ž 104, 1-2a. 5-6. 10+12. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Zem je plná tvojho stvorenstva. Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu.