Existuje jeden vzťah, ktorý je druhým podobný, a predsa je iný. Je to náš vzťah s Bohom. Hoci Boha nemôžeme vidieť, kým sme na tomto svete, je skutočný a reálny. Je pri nás prítomný a chce s nami rozvíjať vzťah. Modlitba je prostriedok ako na to, je formou komunikácie s Bohom. Zapájame do nej celé naše bytie - naše myšlienky, slová i telo. Niekedy sa nám môže zdať, že modlitba je iba kľaknúť na kolená a odrecitovať Otčenáš. Tento článok má za cieľ rozšíriť a vylepšiť náš pohľad na modlitbu. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako rôzne sa dá modliť.
V prvom rade, modlitba môže byť formálna, ak pri nej používame nejakú stanovenú formu (napr. No, a nakoniec sa môžeme modliť buď nahlas, či už spoločne alebo sami, alebo v duchu (vo vlastných myšlienkach).
Vysvetlenie každého druhu modlitby v Biblii
Formy modlitby
Existuje mnoho spôsobov, ako sa môžeme modliť. Každý z nás si môže vybrať tie, ktoré sú mu v danej chvíli najbližšie a ktoré najlepšie zodpovedajú jeho rozpoloženiu. Uvedené spôsoby modlitby nám majú ponúknuť viaceré možnosti, ako sa dá modliť.
1. Modlitba prosby a príhovoru
Asi najčastejšou formou našej modlitby je prosba. Aj ľudia, ktorí nemajú špeciálne osobný vzťah s Bohom, sa vedia na neho obrátiť, keď niečo potrebujú. Prosba vychádza z toho, že si uvedomujeme, že Boh je všemohúci a dokáže nám pomôcť. Môžeme prosiť o niečo pre seba, ale môžeme prosiť aj za druhých. V takom prípade ide o príhovor. Nemusí ísť vždy veľa slov. Ježiš nás učí: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť“ (Mt 6,7). A na inom mieste dodáva: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11,24). K prosebnej modlitbe môžeme zaradiť aj akýsi povzdych alebo vetu, ktorou sa na Boha obrátime. Tento spôsob modlitby sa nazýva strelná modlitba.
2. Modlitba chvály a oslavy
Ak má byť náš vzťah s Bohom skutočný a priateľský, a nie iba vypočítavý, nemôžeme ho stále len o niečo prosiť. Ak s ním máme vzťah lásky a nie iba ekonomický vzťah, potom mu aj často ďakujeme a chválime ho za dobré veci, ktoré nám dáva. Môžeme mu jednoducho ďakovať alebo môžeme prehlasovať či zvelebovať to, aký je, napríklad takto.: „Ty si Svätý, ty si Pán, ty si dobrý Boh, ty si Boh, ktorý ma nikdy neopustí“. Takáto forma modlitby nás napĺňa radosťou z vlastností dobrého a svätého Boha. Knihy Starého zákona, najmä Kniha žalmov, sú plné modlitieb chvál. V Knihe proroka Daniela dokonca čítame o tom, že je možné chváliť Boha aj uprostred najväčšieho súženia (porov. Dan 3,23-45). Často je modlitba oslavy Boha vyjadrená spevom. Človek oddávna používal spev ako aj hru na hudobné nástroje na to, aby vyjadril svoju radosť, prípadne iné emócie. V rámci chvály je jednou z foriem vyjadrenia jasot. Ide o nevysloviteľnú radosť človeka z niečoho (v tomto prípade z Boha a jeho dobroty).
3. Modlitba odprosovania
Popri modlitbe prosby a chvály sa môžeme modliť k Bohu aj tak, že ho za niečo odprosujeme. Na túto formu modlitby sa často zabúda, ale má nesmiernu váhu. Prostredníctvom odprosovania vyjadrujeme pred Bohom vlastnú slabosť, obmedzenosť a hriešnosť a naše srdce sa napĺňa pokorou. Boh tak môže nanovo naplniť milosťou a vybudovať tie veci, ktoré sme my (osobné odprosovanie) alebo druhí (zástupné odprosovanie) pokazili. Veľmi silné a účinné je aj spoločné odprosovanie, napríklad keď ako rodina, spoločenstvo či farnosť odprosujeme za naše previnenia a prosíme Boha o zmilovanie.
4. Spoločná modlitba Cirkvi
Veľmi silnou a účinnou modlitbou je spoločná modlitba Cirkvi. Má v sebe silu Kristom ustanoveného spoločenstva všetkých čias a rozličných sfér (geografických, nebeských i pozemských). Medzi modlitbu Cirkvi číslo jeden môžeme jednoznačne zaradiť svätú omšu. Tá má svoju silu práve v tom, že sprítomňuje obetu samotného Ježiša Krista nebeskému Otcovi. Pri každej svätej omši je prítomné celé nebo. Inou modlitbou Cirkvi, ktorá bola kedysi vlastná iba zasväteným (kňazom a rehoľníkom), je modlitba liturgie hodín (breviár). V posledných rokoch sa ale stáva čoraz populárnejšou aj medzi mladými ľuďmi. Táto modlitba vychádza z myšlienky posväcovania času dňa. Jednotlivé časti breviára - invitatórium (privítanie Božej prítomnosti skôr ako človek prehovorí), ranné chvály, posvätné čítanie, modlitba cez deň, vešpery a kompletórium (ktoré sa modlí tesne pred spaním) napomáhajú prežívať celý deň v Božej prítomnosti a prihovárať sa za druhých ľudí (v prípade kňazov za im zverených ľudí).
5. Eucharistická adorácia
Inou formou modlitby, ktorá je veľmi úzko spojená so slávením svätej omše, je modlitba eucharistickej adorácie. Adorácia je latinské slovo a znamená vzdávanie úcty. Je to poklona Ježišovi, ktorý je skutočne prítomný v kúsku bielej hostie - v Eucharistii. Sviatosť Oltárna, ako sa zvykne Eucharistia nazývať, nie je len nejakým symbolom, ale je skutočným Ježišom, ktorý je živý, milujúci a čaká na nás v podobe chleba, aby mohol byť s nami neustále, hoci ho nateraz nemôžeme vidieť. Adorácia je stretnutím lásky - ja, ktorý som smädný po Božej láske a záujme, prichádzam k tomu, ktorý je Láska sama, a nechávam ho konať. Vieme, že nie verejná spoločná poklona Ježišovi v Eucharistii sa nekonáva každý deň, no môžeme si ju urobiť aj tak, že prídeme do kostola a celkom sa zameriame na bohostánok, v ktorom je Ježiš ukrytý. Aj keď by sme vtedy zrovna nič emočne neprežívali, Ježiš koná v našom srdci, akoby „na pozadí“, a pretvára si nás.
6. Prostrácia
Podobnou adorácii je tzv. prostrácia. Aj toto je slovo pochádzajúce z latinčiny a znamená hlbokú poklonu. Označuje sa ňou ležanie tvárou k zemi. Tento úkon, ktorý nájdeme na viacerých stránkach Biblie, možno poznáme práve z obradov Veľkého piatku, ktoré začínajú tým, že si kňazi ľahnú tvárou k zemi na znak hlbokej poklony Ježišovi, ktorý za nás zavŕšil obetu na kríži. Toto gesto sme tiež mohli vidieť pri kňazskej vysviacke, kde svätenec počas litánii leží pred oltárom tvárou k zemi. Takto sa ale môžeme modliť aj my, zvlášť vtedy, keď nevieme pohnúť s problémami. Touto hlbokou poklonou dávame najavo, že hoci sme slabí, máme mocného Boha, ktorý si vie so všetkým poradiť. Avšak nemusíme sa tak modliť iba keď máme problém.
7. Modlitba v jazykoch
Veľmi rozšíreným spôsobom modlitby je modlitba v jazykoch, o ktorej sa často zmieňuje vo svojich listoch apoštol Pavol. Ide o jazyk, ktorým sa sám Duch Svätý modlí v nás k Nebeskému Otcovi. Modlitba v jazykoch je charizma, a teda nemusí ju mať nevyhnutne každý kresťan. Môžeme však o ňu prosiť. Ak ju už niekto má, môže ju používať pri osobnej modlitbe alebo aj v spoločenstve (pri modlitbe za druhých ľudí alebo pri oslave Boha). Na jej správne používanie si treba prečítať 12 - 14. kapitolu Prvého listu Korinťanom, pretože ak by sme ju nevedeli usmerniť, tak by sme urobili viac zmätku ako osohu. V prvom rade treba podotknúť, že nositeľ charizmy nie je svätejší ako ostatní, pretože charizmu môže dať Boh hocikomu, podľa svojej vôle. Iba jej správne a zodpovedné používanie nás môže posväcovať. Určite by nebolo dobré jej používaním strhávať na seba pozornosť, ak sa niekto vedľa nás chce pokojne v tichu modliť. Pri modlitbe v jazykoch treba spomenúť aj spev v jazykoch. Je to niečo ako spev duše, ktorá nenachádza vyjadrenie v slovách, ale vyjadruje sa v melódii a zvukoch.
8. Modlitba ruženca
Medzi dlhodobo obľúbené a veľmi známe modlitby patrí modlitba ruženca. Jej stredobodom je rozjímanie nad životom Ježiša Krista a tajomstvami našej spásy. Hoci sa neustále niektoré modlitby opakujú, jej cieľom nie je nevyhnutne zameranie a stopercentná sústredenosť na každé slovo (hoci aj tak sa ho môžeme modliť), ale skôr prežívanie Božej blízkosti a zahľadenosť na tajomstvo, ktoré sa práve modlíme. Ruženec nie je bezduchou modlitbou, ktorá by dokola odriekala nejakú formulku, hoci tak ako pri všetkých predchádzajúcich modlitbách, aj táto sa ňou môže stať. Vždy však ide o osobné nasadenie a srdce, čo ho do nej vložíme alebo nie.
9. Rozjímanie nad Božím slovom a prehlasovanie
Božie slovo má moc meniť naše životy. Keď ho však čítame, vidíme, že to nie je slovo podobné so slovom v cestopisných alebo dejepisných románoch. Je to živé Božie slovo, a teda vyžaduje si aj špeciálny prístup - musíme ho čítať pozorne a premýšľať o ňom. Pri takomto rozjímaní nás niečo osloví a danú myšlienku môžeme premeniť na prosbu, vďaku, alebo čokoľvek iné. Jednotlivé výrazy alebo aj celé úryvky Božieho slova môžeme používať na tzv. prehlasovanie. Prehlasovanie je vyznávaním biblickej pravdy, ako keby sme hovorili - áno, prijímam do svojho života, že tie veci sú takto!
10. Modlitba ticha (kontemplácia)
Možno trochu nepochopenou alebo zabudnutou formou modlitby je modlitba ticha, tzv. kontemplácia. Často sme presvedčení, že keď sa ideme modliť, ideme podať nejaký výkon a tak ukázať Bohu, že nám na ňom záleží. Modlitba ticha je však modlitbou pokory a lásky. Vychádza z toho, že ak niekoho milujem, tak som šťastný, že som s ním, a to mi stačí. Dvaja zaľúbení si nebudú neustále niečo vravieť, ale možno len spolu pozorujú zapadajúce slnko a tešia sa zo spoločne stráveného času. Modlitba ticha môže byť niekedy najnáročnejšou formou modlitby, pretože v tichu môžeme zistiť, že vlastne ani neviem tráviť čas s Bohom, že keď ho neprosím, tak ani neviem, prečo by som sa mal modliť, atď.
Praktické rady a povzbudenia
Každý spôsob modlitby, ktorý sme uviedli, a mnohé ďalšie, sú správne a dobré, ak je do nich zaangažované naše srdce a ak nám v danej chvíli pasuje. Hoci „modlitbou modlitieb“ ostáva svätá omša ako sprítomnenie Ježišovej obety Otcovi, naša modlitba sa nesmie obmedziť len na jeden konkrétny okamih dňa. Prvým krokom je začať a skončiť deň s myšlienkou na Boha. Ale to je ešte stále veľmi málo. Ak máme skutočne duchovne žiť, nie iba živoriť, potrebujeme sa modliť „neustále“. Nie tak, že budeme od rána do večera odriekať modlitby, ale tak, že počas celého dňa si budeme vedomí toho, že Boh je s nami a miluje nás. Tak ako s priateľmi komunikujeme počas celého dňa bez toho, aby sme komunikáciu s nimi obmedzili iba na dve vety v určenú hodinu, tak aj s Bohom môžeme rozprávať kedykoľvek bez toho, aby si u nás musel objednať termín.
Na záver ešte uvedieme niekoľko povzbudení o tom, ako to môže vyzerať v praxi:
- „Najčastejšie sa modlím pomocou Svätého písma. V poslednom čase rozjímam hlavne Žalmy. Tiež sa často modlím aj v tichu pred Eucharistiou alebo v prírode."
- „Svoj osobný čas s Ockom najradšej trávim v tichu. Niekedy ani jeden z nás nič nehovorí, len si užívame prítomnosť toho druhého. Inokedy je to zas intenzívny rozhovor plný otázok a odpovedí. V týchto chvíľach často siaham aj po Svätom písme."
- „Počas dňa sa snažím každú jednu chvíľu prežívať s Bohom. Všetko, čo robím, zjednocujem s ním a tak si uvedomujem, že to, čo mám, je Božím darom. Medzi moje najobľúbenejšie formy modlitby v rámci osobného času s Pánom patrí pravidelné rozjímanie nad Božím slovom, adorácia a modlitba svätého ruženca. V rámci nášho spoločenstva je to predovšetkým modlitba chvál vyjadrená slovami, spevom či hudbou."
- „Modlím sa denne ruženec, korunku a rozjímam odstavec alebo kapitolu zo Svätého písma."
- „Mojou najčastejšou a najobľúbenejšou modlitbou je odovzdanie sa Bohu a Jeho vôli. Každé ráno odovzdávam Bohu celý deň, každú jednu situáciu, každého človeka, ktorého mi pošle do cesty, aby všetko, čo má pre mňa pripravené, bolo podľa Jeho vôle a na Jeho oslavu."
- „Okrem času, ktorý mám špeciálne vyhradený na modlitbu, sa snažím celý deň prežiť v božej prítomnosti a pozývať Ho do každej činnosti, ktorú robím. Čas s Ním najčastejšie trávim osobným rozhovorom a modlitbou chvál."
- „Medzi moje najobľúbenejšie spôsoby modlitby patrí prostrácia. Pre mňa je to spôsob úplného odovzdania sa Bohu, akt, kedy sa môžem pred ním skloniť v úplnej odovzdanosti a vernosti a tak mu vzdať chválu."
tags: #modlitba #uplneho #odovzdania #sa #bohu