Už tradične sa v dňoch od 18. do 25. januára kresťania z rôznych cirkví a denominácií modlia za vzájomnú jednotu. Táto tradícia siaha do r. 1908, keď reverend Paul Wattson inicioval slávenie tzv. „Oktávy cirkevnej jednoty“.
Ekumenické stretnutie v Štrasburgu.
Je známe, že kresťanstvo zažilo v priebehu dejín viacnásobné rozdelenie. V r. 1054 došlo k rozkolu medzi kresťanmi na Východe a Západe a r. 1517 nastáva rozkol v západnom kresťanstve (reformácia). Dvadsiate storočie bolo časom intenzívneho hľadania stratenej jednoty. Toto hľadanie posunuli dopredu dve veľké iniciatívy: r. 1948 vzniká, v rámci protestantizmu, Svetová rada cirkví, neskôr sa k nej pridali aj pravoslávni kresťania. V Katolíckej cirkvi je medzníkom II. V druhej polovici 20. storočia dosiahli kresťania viacero dohôd a došlo k výraznému odstráneniu vzájomných predsudkov.
Od roku 1966 sa na príprave „ôsmych dní“ modlitieb s predstaviteľmi protestantských cirkví zúčastňuje aj Katolícka cirkev. Najväčším úspechom ekumenického dialógu na sklonku minulého storočia bolo podpísanie Spoločného vyhlásenia o ospravedlnení z viery medzi Katolíckou cirkvou a Svetovou luteránskou federáciou r. Napriek tomu ešte kresťania nedospeli k plnej jednote, za ktorú sa považuje spoločné slávenie eucharistie (sv. omša v rímskokatolíckej tradícií, sv. liturgia v pravosláví a Večera Pánova v protestantskej tradícii).
Rozdelení kresťania preto naďalej cítia potrebu modliť sa za obnovenie jednoty, spoločne vedú teologické dialógy, ktoré majú vysvetliť sporné body v učení cirkví a v neposlednom rade prehlbujú dialóg života, čiže spoluprácu vo všetkých sférach ľudského života, najmä tam, kde spoločnosť potrebuje pomoc kresťanov - pomoc chudobným, starým, chorým atď. Po ťažkých rokoch prenasledovania a rôznych konfliktov medzi kresťanmi to prinieslo nádej na vytvorenie miestnych spoločenstiev ako sesterských cirkví, ktoré budú v základnej jednote rešpektovať svoje odlišnosti.
Téma a príprava modlitieb
Tohtoročné modlitby pripravili sestry z ekumenickej komunity Grandchamp vo Švajčiarsku, ktorá je duchovne spojená s hnutím Taizé. Na základe textu z Jánovho evanjelia 15, 1 - 17 „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“, vybrali tému, ktorá vyjadruje tiež povolanie komunity k modlitbe, zmiereniu a jednote v Cirkvi i ľudskej rodine.
V Roku viery máme mimoriadnu príležitosť pristúpiť vo viere a v láske k modlitbám za jednotu kresťanov. Hľaďme na Ježiša, ktorý žil na zemi v jednote s Otcom a Duchom svätým, ktorý nám ukázal všetko, čo potrebujeme pre život v jednote.
Podklady pre Týždeň modlitieb každý rok pripravuje ekumenická skupina z inej časti sveta. Tento rok boli texty navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku.
Ilustračný obrázok k Týždňu modlitieb za jednotu kresťanov.
Týždeň modlitieb v roku 2025
Cirkev na Slovensku sa do Jubilejného roka 2025 zapája sériou viacerých celoslovenských podujatí. V januári pozve všetkých ľudí dobrej vôle k sláveniu tradičného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov (18. - 25. januára 2025). Texty Týždňa modlitieb budú na tému „Veríš tomu?“ a sú inšpirované úryvkom z Evanjelia podľa Jána 11, 26. Modlitby a zamyslenia na osem dní na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2025 zostavili bratia a sestry z kláštornej komunity Bose v severnom Taliansku. Sú zamerané na uvažovanie o texte Nicejského vyznania viery, keďže v tomto roku slávime 1700. Toto výročie ponúka jedinečnú príležitosť na zamyslenie a slávenie našej spoločnej kresťanskej viery vyjadrenej vo vyznaní viery, ktoré sformuloval tento koncil. Táto viera je dodnes živá a plodná.
Materiály spoločne pripravili a publikovali Dikastérium na podporu jednoty kresťanov a Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví. Z talianskeho originálu „Credi tu questo?“ (Giovanni 11, 26) preložila dokument vedúca prekladateľského oddelenia KBS Mária Spišiaková. Dokument vydal Spolok sv.
Jeruzalemská cirkev ako vzor jednoty
Témou tohto týždňa je: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví.
Podľa dávnej východnej tradície sa kontinuita Cirkvi odvíja od prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Jeruzalemská cirkev v apoštolskej dobe je spájaná s nebeským Jeruzalemom. Dnešná cirkev v Jeruzaleme zachováva kontinuitu s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, zvlášť pokiaľ ide o jej cenné svedectvo o pravde.
Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes. Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou. Text o Turícach v Skutkoch apoštolov nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého.
A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“. Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií.
Avšak rovnako ako raná jeruzalemská cirkev, aj dnešní kresťania v Jeruzaleme nám pripomínajú, že predstavujeme mnoho údov jedného tela, tvoriac tak jednotu v rôznosti. Dávna tradícia nás učí, že rozdielnosť a jednota existujú i v nebeskom Jeruzaleme.
Starobylá cirkev v Jeruzaleme.
Znaky kontinuity s apoštolskou cirkvou
Jeruzalemská cirkev bola podľa Skutkov apoštolov zjednotená v tom, že sa venovala učeniu apoštolov, napriek veľkej rôznosti jazykov a kultúr jej členov. Učenie apoštolov je ich svedectvom o živote, verejnom pôsobení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Ich učenie je tým, čo Pavol nazval jednoducho - „evanjelium“. Príkladom takéhoto učenia bola Petrova reč v Jeruzaleme v deň Turíc.
Znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme je oddanosť „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Súčasná jeruzalemská cirkev nás vyzýva, aby sme vyvodili aj praktické dôsledky z tejto oddanosti. Skutky apoštolov hovoria jednoducho: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (Skutky apoštolov 2, 44 - 45).
Od prvej cirkvi v Jeruzaleme až podnes bolo lámanie chleba pre kresťanov ústredným úkonom. Pre jeruzalemských kresťanov je dnes lámanie chleba tradične znakom priateľstva, odpustenia a záujmu o druhého. V lámaní chleba sme vyzvaní hľadať jednotu, ktorá môže prorocky hovoriť k rozdelenému svetu.
Po oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu a lámaniu chleba je štvrtým znakom prvotnej jeruzalemskej cirkvi život modlitby. Dnes ho pociťujeme ako nevyhnutný zdroj sily a účinnosti tak kresťanov v Jeruzaleme, ako aj všade inde.
Výzva k zmiereniu
Na konci našich úvah o ideáli kresťanského spoločenstva, ktorý nám predstavujú Skutky apoštolov 2, 42, sa vraciame do našej vlastnej situácie - do reality rozdelenia, nedorozumenia, sklamania a nespravodlivosti. Kresťania v dnešnom Jeruzaleme nám ponúkajú takúto odpoveď: predovšetkým sme povolaní na službu zmierenia. Toto povolanie zahŕňa zmierenie na mnohých úrovniach i v celej zložitej situácii rozdelenia.
Modlíme sa za jednotu kresťanov, aby Cirkev mohla byť znamením a nástrojom na uzdravenie politických a štrukturálnych rozdelení a nespravodlivostí. Modlíme sa za spravodlivé a pokojné spolužitie Židov, kresťanov a moslimov; za rastúce porozumenie medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní i bez vyznania.
Výzva modliť sa za jednotu kresťanov je výzvou na zmierenie.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
Modlitby za jednotu
- Pros Boha, aby v svätej Cirkvi, našej Matke, boli srdcia všetkých jedno srdce, tak ako v prvotnom kresťanstve; aby sa až do konca čias skutočne plnili slová: „Multitudinis autem credentium erat cor unum et anima una“ - množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.
- Obetuj modlitbu, umŕtvovanie a skutky za tento úmysel: „Ut sint unum!“ - aby všetci kresťania boli jednej vôle, jedného srdca a ducha, aby „omnes cum Petro ad Iesum per Mariam!“ - všetci, úzko spojení s pápežom išli k Ježišovi cez Máriu.
- Denne sa modli za tento úmysel: aby všetci katolíci boli verní a rozhodli sa bojovať o svätosť.
Modlime sa. Pane a Bože náš, preukáž nám svoje milosrdenstvo a mocou svojho Ducha odstráň rozdelenie kresťanov, aby tvoja Cirkev jasnejšie žiarila ako viditeľný znak tvojej prítomnosti medzi národmi a privádzala svet, osvietený Duchom Svätým, k viere v Krista, ktorého si poslal. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Sv.Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka, Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov
tags: #modlitba #za #zjednotenie #krestanov