Z hľadiska jazykovedného sa pojem „románsky“ používa na jazyky latinského pôvodu. Od 19. storočia sa všeobecne zaužíval na označenie umenia, ktoré sa rozvíjalo na Západe po rozpade Karolínskeho cisárstva.
Okolo roku 1000 mal vývoj umenia dve tváre: V Otonskej ríši sa zrodilo pomerne rovnorodé cisárske umenie, zatiaľ čo v ostatných krajinách Západu sa uplatňovali rozličné novátorské experimenty, z ktorých sa zrodilo Románske umenie.
Časové vymedzenie slohu sa v jednotlivých krajinách líši (Nemecko 11. storočie - ešte pretrváva Otonská renesancia, Francúzsko polovica 12. storočia - sa už ohlasuje umenie Gotické, Čechy 13. storočie - ešte sloh románsky) a aj charakter umenia sa v rôznych oblastiach značne odlišuje.
V druhej polovici 13. storočia románske umenie dožíva popri gotických formách, ktoré sa rozvíjali už viac ako storočie v mnohých západných mestách. Veľa budov stavaných v románskom slohu sa dokončilo v gotickom.
Intelektuálny a umelecký život bol uzavretý v kláštoroch a opátsvach, kde sa sústreďovala väčšina kňazov. Rímska cirkev bola v tom čase závislá od svetských vrchností.
Okolo roku 1000 pokrok v organizácií a vybavení poľnohospodárstva vyvolali všeobecnú demografickú explóziu. Politika klčovania, obrábanie panenskej pôdy, budovanie nových miest kvôli pútnickému ruchu - znamenala koniec izolácie jednotlivých panstiev.
Na celom Západe sa rozšírili veľké mníšske rehole. Tieto rády (Benediktíni, Cisterciáni) svojimi početnými architektonickými dielami a dielňami, hrali významnú úlohu v šírení románskeho umenia.
Počnúc 11. storočím cirkev dokázala zjednotiť Západ v hnutí za vydobytie Svätej zeme (Jeruzalém) od moslimov a organizovala križiacke výpravy.
Boj cirkvi so svetskou mocou o Investitúru (dosadzovanie cirkevných hodnostárov do úradu) ukončil Wormský konkordát (1122) víťazstvom cirkvi. Rok 1122 bol potvrdením rastúceho vplyvu cirkvi nad rozličnými svetskými vrchnosťami a zjednotenie pod jedinou autoritou - Pápežom.
Románske Umenie
Týmto názvom označujeme komplex nových experimentov a výtvorov, ktoré vznikali od 10. storočia v krajinách Západu.
Architektúra
Ohniskom ranorománskej architektúry bola stredomorská časť bývalej Karolínskej ríše - od severného Talianska cez Francúzsko po severnú časť Španielska. Stavby raného románskeho umenia mali jednoduchý pôdorys (jedna až tri lode zakončené apsidou).
Cieľom architektov bolo vtedy zlepšiť väzbu muriva a tým znížiť šírku múrov. Táto architektúra sa uplatňovala vo forme malých budov, stavaných prevažne z lomového kameňa napodobňujúceho tehly.
Avšak hlavný záujem sa sústredil na spôsob stavby strechy a postupne sa pokúšali nahradiť drevený krov (ohrozovaný požiarmi) kamennou klenbou. Stále prevládal bazilikálny pôdorys v tvare latinského kríža.
Nevídaný rozvoj chóru a transeptu umožnil vyhovieť liturgickým potrebám a zvýšenému počtu pútnikov. Drevený krov v zastrešení prevládal hlavne v Nemecku, v južnom Taliansku, v Normandií a v Anglicku.
Tento typ strechy umožňoval budovať v múroch budovy široké otvory (kvôli osvetleniu). V ostatnej Európe sa šírilo kamenné zastrešenie, rozprestierajúce sa nad celou stavbou.
Používali sa vtedy tri typy zastrešenia :
- Valená klenba (polkruhová a lomený oblúk)
- Krížová klenba
- Kupola (hlavne kupola na pendatívoch)
Valenú klenbu tvoril polvalec z kameňa kladeného na loď. Na niektorých budovách dvojité oblúky opreté o piliere pomáhali udržať klenbu a tak vytvárali Travé (klenbové pole). Vytváral sa tak viazaný pôdorys. KP - dlhé klenby sú často rozdelené klenbovými pásmi idúcimi kolmo na os priestoruČO - čelné oblúky sú rovnobežné so smerom hlavnej lode a ohraničujú travé zo strany
Keď bola klenba valená polkruhová, jej tlaky pôsobili horizontálne smerom k vonkajšku. Keď bola valená klenba s lomeným oblúkom, tlaky sa rozložili smerom k vonkajšku a k vertikále - k základom múrov. Vyváženosť týchto tlakov určovala výšku budovy.
Krížová klenba vzniká, keď sa navzájom prenikajú v pravom uhle dve valené klenby s rovnakým prierezom tak, že sa krížová klenba skladá zo štyroch pŕs valenej klenby. Čiary rezu sa nazývajú hrany a tlak zachytávajú podpory, respektívne oporný systém.
Iné riešenie spočívalo v tom, že nad bočnými loďami sa vybudovali slepé empory, ktoré podopierali múry v ich hornej časti. Budova sa potom osvetľovala cez bočné lode.
Empora - tribúna alebo galéria v kostoleOtvárajú a uvoľňujú bočné múry hlavnej lode a stávajú sa 3. rytmickým prvkom medzi arkádami na prízemí a radom okien v hornej časti steny. Pri pravej empore sa tlaky klenby preniesli smerom nadol a horná časť múrov mohla byť prerazená otvormi nad emporami.
Schéma románskej architektúry
Loď bola osvetlená priamo a jej výška sa členila na tri podlažia : veľké arkády, empory a vysoké obloky. Celkovo však veľký tlak klenieb vyžadoval hrubé steny, ktoré dávajú románskej architektúre charakteristické rysy hmotnosti, masívnosti a prevládajúcej horizontálnosti. Tieto rysy ešte podporuje skôr šírkový než výškový vývin stavby a mohutnosť stavebných prvkov.
StĹPY : Boli kruhového alebo polygonálneho pôdorysu a skladali sa z malých kamenných kvádrov (čiže nie z jedného kusu narozdiel od stĺpov starších stavieb). Hlavice sú veľmi rozmanité. Najjednoduchší typ je kamenná krychľa dole mierne zaoblená, iné sú vyzdobené listím odvodeným hlavne z korintských hlavíc.
Niekedy sú vyzdobené pletencovým ornamentom pripomínajúcim geometrické motívy írskeho umenia. Obľúbenými motívmi hlavíc stĺpov boli štylizované podoby zvierat: levov, pávov a grifov odpozorovaných z umeleckých predmetov dovážaných z Východu.
Na hlaviciach sa objavovali aj námety zo Starého a Nového zákona, z poľnohospodárskych prác, z umeleckých a remeselníckych dielní. Tieto témy vytvárali skutočnú plastickú encyklopédiu stredovekého života.
Sochárstvo
Plní funkciu šírenia náboženských ideí, pretože hlavným objednávateľom je cirkev. Silnie tak transcedentálny ráz sochárstva a antirealistický program. Idea a myšlienka sa stavia nad skutočnosť. Umenie má pripomínať cnosti a hroziť večnými trestami. Románske sochárske výtvarné umenie sa nazýva aj biblia pauperum = biblia chudobných pre svoj naratívny (rozprávačský, dejový) charakter.
- Nezáujem o priestor: umelci nepoužívajú perspektívu. Scény sú často zobrazované v pásoch nad sebou, postavy sú umiestnené na fiktívnom pozadí. Častá je tzv. hieratická perspektíva, kde veľkosť postavy závisí od dôležitosti v cirkvi.
- Nezáujem o plastickosť: objem je nahradený plošnou skratkou a v sochárstve prevláda plošný reliéf.
- Kompozičné schémy: umelci nepracujú podľa prírody, ale podľa kreslených vzorníkov. Tie obsahujú typizované podoby a postoje postáv, gestá, atribúty a hlavné náboženské výjavy. (Zjavenie Sv.
- Štylizácia: neustále opakovanie určitých schém viedlo k výraznejšej štylizácii až ku vzniku dekoratívneho ornamentalizmu. (ornamentalizovali sa hlavne detaily-napr. účesy a drapérie, ktoré boli chápané akoby bez vzťahu k telu a členené samoúčelnou ornamentikou)
Hlavné druhy sochárstva:
- Kamenárstvo: Dekoratívne (výzdobné) sa uplatňovalo na portáloch, okenných archivoltách a stĺpoch. Rastlinné: palmeta, akantGeometrické: meander, perlovec, pletenec, šachovnica, píla, ozuby, hviezdica, diamantový rez, povrazec, ..Zoomorfné: fantastické zvieratá
- Figurálne: tak isto úzko súviselo s architektúrou. Figurálna skulptúra pokrývala portály chrámov, hlavice stĺpov a pilierov a plnila didaktickú funkciu. Obľúbeným bol námet posledného súdu, ktorý umožňoval názorne zobraziť odmenu za bohabojný život a trest za porušenie náboženských prikázaní. (Hrôzam pekelných múk sa samozrejme venuje omnoho väčšia pozornosť ako radostiam spasených)
- Kovolejárstvo: hlavnou úlohou odlievačov boli monumentálne bronzové dvere chrámu, kde sú v reliéfnych poliach zobrazované výjavy z Biblie.
- Rezbárstvo: hlavným námetom tu bol Kristus na kríži.
Maliarstvo
Aj maliarstvo slúžilo cirkvi a propagovalo náboženskú ideológiu vo všetkých svojich hlavných druhoch, v nástennej, knižnej tabuľovej maľbe aj maľbe na skle. Z byzantského umenia prevzalo románske maliarstvo antirealistický program prejavujúci sa nezáujmom o priestor a plastický tvar, tendenciu plošnosti a linearizmu až ornamentálnu štylizáciu.
Iluminátori používali s obľubou zlatú, ktorá pokrývala spolu s purpurovou pozadie miniatúr. Do doby románskeho slohu spadá aj vznik oboch druhov maliarstva, ktoré sa plne rozvinú až v gotickom umení - maľba na skle (vitráž) a tabuľová maľba (vaječná tempera na dreve).
Románský sloh (architektura, sochařství a malířství, vzdělání)
Románske umenie vo Francúzsku
Umenie vo Francúzsku nebolo nikdy pod vplyvom exotického umenia ako v Španielsku a nepôsobili naň ani klasické rímske stavby ako v Taliansku. Rozdielne hospodárske, politické, etnické, cirkevné a kultúrne podmienky v rôznych častiach zeme viedli k vytvoreniu siedmich architektonických škôl : Provensálska, Languedocká, Auvernská, Akvitánska, Burgundská, Kráľovského domínia a Normandská škola)
Provensálska
Táto škola najlepšie zachovávala klasické rímske formy a niektoré priečelia - napr. Dôležité sú hlavne priečelia z výzdobou inšpirovanou repertoárom antickej ornamentiky doplnenej mnohými skulptúrami s námetmi z kresťanskej ikonografie. Interiéry týchto chrámov sú naopak takmer bez sochárskej výzdoby. (Archeológovia pokladali pôvodne provensálsku školu za najstaršiu románsku školu vo Francúzsku, ikonografia portálu však dokazuje dobrú znalosť kresťanských sochárskych námetov.)
Languedocká
Preslávila sa hlavne majstrovským dielom francúzskej románskej architektúry - veľkým kláštorným kostolom Saint-Sernin alebo Saint-Saturnin v Touluse. Je to päťloďová bazilika s krížením a ambitom, ktorý vytvára predĺženie dvojloďových bočných priestorov do jednoloďového traktu obiehajúceho priečnu loď a chór s vencom kaplniek. Usporiadaním jednotlivých častí je typickým príkladom pútnického kostola.
Na dvojité bočné lode nadväzuje komunikačný priestor po obvode priečnej lode a ambit, ktorý umožňoval pútnikom prechádzať v rade okolo relikvií alebo ostatkov svätých vystavených v chóre kostola. Svetlo prenikalo do hlavnej lode oknami v stene druhej bočnej lode a v tribúnach nad bočnými loďami.
Iným pútnickým kostolom s priestranným ambitom pre pútnikov je Saint-Foy v Conques. Tento pôvabný kostol pochádza z polovice 11.
Auvernská
Kostoly v tomto kraji (stredné Francúzsko) sú pozoruhodných rozmerov a majú vždy ambit a empory nad bočnými loďami. Stredná loď je zhora osvetlená otvormi v empore, zdola otvormi v bočných lodiach.
Najcharakteristickejším príkladom tohto chrámového typu je Notr-Dame-du-Port v Clermont-Ferrand, ktorý sa stal vzorom pre celý rad ďalších kostolov v okruhu 20 km. (napr. Saint-Nectaire) Majú priečelie s dvoma bočnými vežami, hlavná i bočné lode kryté jednou strechou, osvetlenie priečnej lode otvormi na veži nad krížením a apsidu s lúčovite rozloženými kaplnkami okolo ambitu.
Vonkajšie steny auvernských stavieb sú ozdobené architektonickými motívmi veľkých oblúkov. Priečelie chrámu máva z obidvoch strán veže, zakončené niekedy kupolami v podobe tiár takmer kuželovitého tvaru.
Na kostole Notre-Dame-La-Grande sa prejavuje tento vplyv bohatou výzdobou západného priečelia, ktoré vytvára pôsobivú kulisu. Na priečelí katedrály sú dekoratívne oblúky s množstvom skulptúr dômyselne rozmiestnených. Veže na nárožiach sú ukončené kuželmi so šupinovitou krytinou (pripomínajúc tak borovicové šišky), štít je vyzdobený geometrickými kresbami, rytými alebo vytvorenými väzbou muriva.
Akvitánska
V tejto oblasti sa postupne objavovali kupoly, ktoré nahrádzali valené klenby. Najslávnejším príkladom kupol tvoriacich hlavné prekrytie kostola je Saint-Front v Périguex s piatimi veľkými kupolami na pendatívoch, ktoré sú podopreté štvorbokými piliermi nad pôdorysom v tvare gréckeho kríža.
Vyzerá to akoby sa tu zopakovala v románskej podobe byzantská bazilika Sv. Marka v Benátkach a jej vzdialená predloha - chrám Sv. Apoštolov v Konštantínopole.
Burgundská
Bola spočiatku skromná, neskôr však zohrala významnú úlohu. Burgundskí stavitelia sa usilovali dôkladne oboznámiť so systémom krížových klenieb. Hlavným dielom burgundskej školy bol III. päťloďový chrám v Cluny (Cluny III.), ktorý bol po dlhé obdobie najväčšou bazilikou románskeho kresťanstva (zničený koncom 18. storočia).
Mala vstupnú predsieň s dvoma bočnými vežami, vysokú hlavnú loď nad ktorou je impozantná laternová veža s množstvom oblokov, napokon má chór s ambitom a vencom kaplniek, čiže prvky, ktoré sa potom rozšírili po celom svete.
Plan katedrály Cluny III
K ďalším významným stavbám burgundskej školy patrí bazilika Sainte-Madeleine vo Vézelay. Na západnom priečelí sa vstupuje do nartexu portálom, ktorého sochárska výzdoba chrám preslávila.
Veľmi pretiahnutú loď prekrývajú krížové klenby, ktoré zvonku podopiera sústava oporných oblúkov, zvedených nad bočnými loďami do oporných pilierov. Tento systém neskôr používali gotický architekti.
Ile-de-France
(Škola kráľovského domínia) Vytvorila takisto významné dielo, kostol Saint-Denis. Chrám priniesol peknú novinku - veniec kaplniek a ambit, umožňujúce, aby vnútorný priestor zalievalo svetlo. Tento kostol sa však zväčša považuje za prvú gotickú katedrálu.
Normandská
Bola to veľmi svojrázna škola v severnom Francúzsku. Normanské kostoly sú vysoké s uváženou dispozíciou a podľa dobrého osvetlenia možno usudzovať, že touto otázkou sa stavitelia najviac zapodievali.
Stredná loď sa spočiatku prekrývala dreveným krovom, lebo v takej výške by bolo obtiažne udržať tlaky valenej klenby. Takto boli prestavané dva veľké kostoly v Caen : Saint-Etienne (mužský kláštor) a La-Trinité (ženský kláštor sv. Trojice). Početné okná umožňujú optimálne osvetlenie rozľahlých lodí prekrytých vysokými klenbami. Sochárska výzdoba nie je veľmi bohatá a väčšinou sa obmedzuje na tympanóny priečelia.
Svetská architektúra
Vo Francúzsku sú mnohé zámky, v ktorých sa zachovali pozostatky pôvodných románskych hradov, rozšírených v gotickom a renesančnom období o nové prístavby.
Rovinné hrady, zakladané ako vodné hrady, boli v priebehu storočí častejšie zničené ako hrady postavené na vyvýšených miestach, a práve preto v nás reprezentujú predstavu hradov. Tieto hrady mali zväčša mohutnú vežu Donjon, v ktorej býval hradný pán so svojou rodinou a služobníctvom. Donjon mal 2 alebo 3 podlažia a na každom bola priestranná miestnosť.
K obranným stavbám hradu patrí predhradie - Barbakan, veže, okružný múr s Parkanom (priestorom medzi vnútorným a vonkajším okruhom hradieb - niekedy sa tento priestor používal na slávnostné hry), vodná priekopa, padací most, obranné chodby s cimburím a donjon ako rozhľadňa a posledné útočisko (vo Francúzsku a v Porýnií aj ako obytné priestory).
Medzi obytné miestnosti hradu patria paláce a komnaty, ako aj hradná kaplnka va hospodárske stavania rozmiestnené podľa terénnych daností. Takto chránený hrad je vo Foix, na vysokej skale nad mestom. Vo Francúzsku sa najmohutnejším opevnením vyznačuje mesto Carcassone. K najvýznamnejším stavbám tohto obdobia patria mosty. Takmer vždy sú úzke a iba s jedným oblúkom.