Deň matiek je výnimočnou príležitosťou, keď si s láskou spomíname na naše mamy - nielen tie, ktoré sú ešte s nami, ale aj tie, ktoré už odišli do neba. Modlitba za mamu v nebi je krásnym spôsobom, ako im prejaviť vďaku, lásku a večnú spomienku.
Spomienky na mamu ostávajú ako nevyblednuteľná stopa v našich životoch. Ich láska, rady, smiech a objatia nás sprevádzajú i po ich odchode. A práve modlitba je ten tichý most, ktorý nás s nimi spája.
Táto modlitba je osobným vyjadrením vďaky a lásky. Môžete si ju prispôsobiť, doplniť menom vašej mamy alebo konkrétnymi spomienkami. Nezabúdajme, že mama v nebi nás naďalej sprevádza - svojou láskou, pokojom a modlitbami z večnosti. Aj nebo počuje naše slová.
Bože, prosíme Ťa za našu milovanú matku [Meno matky], ktorá nás opustila. Prosíme Ťa, príjmy ju do Tvojho večného domova a udeľ jej pokoj, ktorý si zasluhuje. Ďakujeme Ti za všetku tú lásku a starostlivosť, ktorú nám preukazovala počas svojho pozemského života.
Mária, Matka Božia, prosíme Ťa o príhovor u Tvojho Syna. Vypros nám u Tvojho Syna silu prekonať túto ťažkú chvíľu a nájsť pokoj v tvojom materskom objatí.
Ďalšie modlitby za zosnulých
Okrem modlitby za matku, môžeme sa modliť aj za iných zosnulých, ktorí boli súčasťou nášho života:
- Za rodičov: Bože, ktorý si nám prikázal ctiť svojho otca a matku, zmiluj sa vo svojom milosrdenstve s dušami môjho otca a matky; odpusť im ich hriechy a daj, aby sme sa raz stretli v radosti večnej slávy. Skrze Krista, nášho Pána.
- Za všetkých zosnulých: Bože náš Otče, tvoja sila nás privádza k zrodu, tvoja prozreteľnosť vedie naše životy, a na tvoj príkaz sa vraciame do prachu. Pane, tí, čo zomierajú, stále žijú v tvojej prítomnosti, ich životy sa menia, ale nekončia. V nádeji sa modlím za svojich rodičov a za všetkých zosnulých, ktorých poznáš iba ty sám. V spoločenstve s Kristom, ktorý zomrel a teraz žije, nech sa radujú v tvojom kráľovstve, kde sú všetky naše slzy vysušené. Spoj nás opäť v jednej rodine, aby sme spievali na tvoju chválu na veky vekov.
Láskavý Bože, je to Tvoja vôľa, že si môjho manžela povolal k sebe na večnosť. Samota, ktorú teraz prežívam, je môj kríž, ktorý chcem trpezlivo niesť. Ku komu sa mám utiekať a u koho hľadať pomoc, ak nie u Teba, ktorý sám vravíš, že si ochrancom sirôt a vdov. Pomáhaj mi svojou pomocou, aby som sa dokázala vždy viac a viac zriekať márnosti tohto sveta. Daj, aby som najviac milovala Teba, aby som Ti slúžila svojimi modlitbami, svojím jednoduchým životom, konaním dobrých skutkov a v Tebe nacháddzala svoju radosť. Posilni ma v mojich trápeniach, aby som z lásky k Tebe mala silu slúžiť mojim najbližším podľa svojich možností a bola im príkladom čností.
Pane, udeľ svoj pokoj dušiam svojich zosnulých, pápežom, biskupom, kňazom, mníchom, dobrodincom Cirkvi, našim predkom, otcom, bratom a sestrám, ktorí odpočívajú tu, ale aj na iných miestach. Verným dušiam, ktoré padli v občianskych vojnách. Tým, čo sa nestihli zmieriť s Cirkvou i svojimi nepriateľmi. Tým, čo v pomätenosti mysle spáchali samovraždu. Všetkým, ktorí sa odporúčali do našich modlitieb (tu vložiť mená). Daj im, Bože, odpočívať na mieste svetla a pokoja. Tam, kde už žiadna choroba, žiadna bolesť, žiadny povzdych nemá svoje miesto.
Najdobrotivejší Bože, temer niet človeka, ktorý by za života nezhrešil. Ty jediný si bez hriechu. Tvoja pravda a tvoje slovo sú večnou pravdou.
Kriste, Bože náš, tebe buď sláva spolu s večným Otcom a tvojím všemohúcim, milostivým, životodarným Duchom, teraz i vždy i na veky vekov.
Živý Bože, len tebe je dané poznať, aký je počet vyvolených duší na večnú spásu. Bože, Pane milosrdenstva, udeľ dušiam svojich verných zosnulých miesto na osvieženie, blažené spočinutie i jas svojho svetla.
Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ všetkých veriacich. Ty si povedal, že svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zomrelých, aby boli zbavení svojich hriechov. Vyslyš milostivo naše vrúcne modlitby za rodičov, bratov, sestry a ostatných našich príbuzných, ktorí už z tohto sveta odišli. Oni verili a dúfali v Teba. Daj, aby boli oslobodení od všetkých trestov a stali sa účastní nebeských radostí.
Bože, Otče najmilosrdnejší a najdobrotivejší, prosíme o Tvoju svätú milosť skrze Tvojho milovaného Syna, Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista, a Jeho najdrahšiu Krv vyliatu za ľudské spasenie, skrze Ducha Svätého, Tešiteľa všetkých verných duší, a pre zásluhy a orodovanie preblahoslavenej Panny Márie a všetkých Tvojich svätých, vzhliadni svojím milosrdným okom na duše nachádzajúce sa v očistci, zvlášť na [Meno zosnulého/zosnulej].
Pane, nesúď ma podľa mojich skutkov: veď som nič dobré neurobil pred tvojím pohľadom. Pane, úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.
Bratia, nehnevajte sa nad zosnulými ako ostatní, čo nemajú nádej. Neoplakávajte mŕtveho, ani nad ním zúfalo nenariekajte.
Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon.
Modlime sa:
- Pane, zmiluj sa.
- Kriste, zmiluj sa.
- Pane, zmiluj sa.
Zapáľte sviečku, prečítajte túto modlitbu alebo napíšte vlastnú. Aj nebo počuje naše slová. Odpočívaj v pokoji, mama.
"Pán dal, Pán vzal. Nech je Pánovo meno zvelebené."
Svätý José Sánchez del Río
ktorý si s krvou vyznal tvoju vieru hlásajúc nahlas pred tvojimi katmi: „Nech žije Kristus Kráľ!
José sa narodil 28. marca 1913 v Sahuayo, vo vnútrozemskej časti Mexika. Keď mal 13 rokov, vypukla v krajine takzvaná „vojna kristerov“ (Cristeros). Protest katolíckych obyvateľov proti tvrdej proticirkevnej a slobodomurárskej politike prezidenta Plutarca Eliasa Callesa prerástol v roku 1926 až do občianskej vojny. Keď násilný Callesov režim prikazoval zabíjať kňazov a páliť kostoly, kňazi tajne ostali v Sahuayo a napriek prenasledovaniu nikdy neopustili veriacich. Po vypuknutí povstania sa Josého dvaja bratia pridali k povstaleckým silám, ktorých heslom bolo „Viva Cristo Rey!“ - „Nech žije Kristus Kráľ!“ On sám tiež napísal list generálovi kristerov, aby sa tiež mohol pripojiť. Generál Prudencio Mendoza mu udelil povolenie. Štrnásťročný José bol zajatý v januári 1928 po tom, čo sa obetoval pre generála kristerov a daroval mu svojho koňa. Uväznili ho vo farskom kostole v Sahuayo, ktorý bol v tom čase znesvätený a vyplienený federalistami. Počas väznenia nútili Josého vzdať sa svojej viery, ale odmietol. V deň popravy Josému najprv strhli kožu z chodidiel a nútili ho s otvorenými ranami, do ktorých mu nasypali soľ kráčať k cintorínu. Pred pripraveným hrobom ho spočiatku iba postrelili a opakovane ho žiadali, aby sa vzdal viery v Boha. José napriek všetkým spôsobeným ranám odpovedal: „Nech žije Kristus Kráľ a Guadalupská Panna Mária!“ Následne ho popravili. Stalo sa tak 10. februára a mladý José nemal ešte ani pätnásť rokov. Tri dni predtým napísal svojej matke: ,,Myslím si maminka, že čoskoro pôjdem na smrť, ale to nevadí. Dôveruj v Božiu vôľu. Sv. José je mimoriadnym príkladom odvážnej viery. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2005 vyhlásil za blahoslaveného spolu s ďalšími 11 mučeníkmi prenasledovania Cirkvi v Mexiku. Od 16. októbra 2016 si ho ctí ako svätého Cirkev na celom svete.
Carlo Acutis
( * 3. máj 1991, Londýn - † 12. Carlo Acutis sa narodil v Londýne rodičom Andreovi Acutisovi a Antonii Salzano. Jeho rodičia v Londýne pracovali, ale krátko po narodení Carla sa presťahovali do Milána. Carlo sa rád modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a pred každou sv. omšou sa modlil pred svätostánkom. Vedelo sa o ňom, že má veľký záujem o počítače. Školské roky prežil v Miláne pod vedením jezuitov v Inštitúte Leva XIII. Za vzor mu slúžili sv. František z Assisi, sv. František a Hyacinta, sv. Dominik Savio, sv. Alojz Gonzaga, sv. Tarzícius a sv. Krátky života Carla ukončila leukémia v nemocnici San Gerardo v Monze dvanásteho októbra 2006. Bol to obyčajný chalan - taký, ako všetci okolo neho. Študoval v poslednom ročníku lýcea Leva XIII. v Miláne, spravovaného otcami jezuitmi. Mal priateľov, zbožňoval počítače, programoval na vysokej úrovni, vytváral webové stránky a denne sa venoval strihu videa. Ale Carlo bol zároveň chlapcom, v ktorom sa naplno prejavovala Božia milosť. Modlieval sa ruženec a denne chodil na svätú omšu, prinášal obety. On, syn zámožnej dcéry, sa staral o tých, ktorí ostali bez strechy nad hlavou a núdznych, ktorých stretával na svojich cestách. Často chodieval adorovať Krista v Oltárnej sviatosti. Svedkom jeho vzťahu k Eucharistii je aj živé svedectvo - výstava eucharistických zázrakov, ktorú pripravil a sprístupnil sa stretla s úspechom doma i v zahraničí. Odkedy vo svojich siedmich rokoch prvýkrát prijal Krista, nevynechal svätú omšu. Madona bola jeho veľkou orodovníčkou, a nezabúdal teda ani na modlitbu ruženca. Moderný život a Carlova aktuálnosť sa dokonale spojili s jeho hlbokým eucharistickým životom a mariánskou úctou. Isto i to z neho robilo špeciálneho a všetkými obľúbeného mladého muža. „Zvesť o jeho svätosti sa tajomným spôsobom rýchlo rozšírila do celého sveta,“ vyjadril sa Mons. Ennio Apeciti, zodpovedný za Úrad pre kauzy svätých Milánskej arcidiecézy. Carlo bol tak zanietený pre informatiku, že jeho priatelia, ba dokonca i dospelí inžinieri, ho považovali za génia. V úžase a nechápavo pozerali na to, ako rozumie tajomstvám, ktoré mali byť odhalené len tým, čo študovali informatiku. Jeho záujmovou oblasťou nebolo len programovanie, ale aj strih filmu, tvorba web stránok, správa rôznych malých novinových webov, dobrovoľná pomoc núdznym či aktivity s deťmi alebo staršími. Sám hovorieval, že naším kompasom má byť Božie slovo, ku ktorému sa máme neustále vracať. Ale na to, aby sme dosiahli tak vysokú métu, akou je nebo, potrebujeme aj špeciálne prostriedky - sviatosti a modlitbu. Carlo spravil Eucharistiu centrom svojho života. Nazýval ju „diaľnicou do neba“. Tento mladík sám bol tajomstvom Milánskej diecézy. Ešte pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža a celú Cirkev. Už krátko po jeho smrti sa začali ozývať hlasy za jeho blahorečenie. 13. mája 2013 sa začal proces jeho blahorečenia, čím získal titul služobník Boží. Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní. Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.
Modlitby za rôzne úmysly:
- za mladých ľudí, aby sa nechali viesť Duchom Svätým
- za závislých, aby našli oslobodenie a uzdravenie
- za uzdravenie telesne i duševne chorých
- za jednotu spoločenstva
Pamätajme, že modlitba má veľkú silu a môže priniesť útechu, pokoj a nádej v ťažkých chvíľach.