Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30.12.1977. V tento deň pápež Pavol VI. oddelil územie trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne zriadil aj samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu.
Za metropolitné arcibiskupstvo bola vtedy ustanovená Trnava a boli jej podriadené všetky biskupstvá na Slovensku. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie arcibiskupa Jána Sokola za prvého arcibiskupa metropolitu. Od roku 1995 vznikla na Slovensku druhá provincia - košická - a zároveň trnavská arcidiecéza sa premenovala na bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. A od roku 2008, keď sa reorganizovali slovenské diecézy, sa bratislavsko-trnavská arcidiecéza rozdelila na Trnavskú a Bratislavskú a územie našej arcidiecézy sa značne zmenilo.
Ústrednou postavou je tam Trnavská Panna Mária, ktorá zachránila Trnavu pred Turkami. Taká hmla padla na Trnavu, že zdezorientovala turecké vojská natoľko, až obišli Trnavu. Potom tu bola morová epidémia pred 300 rokmi. Veriaci vtedy pod vedením mestskej rady niesli obraz Panny Márie z Baziliky po námestí okolo trojičného stĺpa, vrátili sa späť a keď na konci zaspievali hymnus Teba Bože chválime, tak sa traduje, že od tej chvíle sa skončila morová epidémia v Trnave.
Trojicny stlp v Trnave
Text modlitby zasvätenia
Nech sa hlboké slová modlitby zasvätenia o. „Preblahoslavená Panna, rodička Božia Mária, hoci sme hriešnymi, predsa pred očami všemohúceho Boha a všetkého zástupu nebeského vrháme sa k tvojim nohám a volíme si ťa dnes za svoju ochrankyňu a matku, za svoju prímluvnicu u Ježiša, Syna tvojho. Tebe zasväcujeme seba, svoje telo a svoju dušu, so všetkým, čo máme a čím vládneme.
Buď pozdravená, Nepoškvrnená Panna Mária, ty úsvit nového sveta, premožiteľka zlého ducha, lebo v tvojom Nepoškvrnenom Počatí žiari víťazstvo novej Evy nad hriechom a diablom. Buď pozdravená, dcéra nebeského Otca, veď Boh si ťa pred vekmi vyvolil za Matku Vykupiteľa. Buď pozdravená, Matka Kristova, veď ťa Boh pre budúce zásluhy svojho Syna uchránil od každého hriechu. Buď pozdravená, nevesta Ducha Svätého, veď jeho mocou si z teba vzal telo Syn Najvyššieho.
Ty, Panna tichá a chápavá, ktorá si v srdci zachovávala Božie Slovo a velebila Pána, toho, ktorý je mocný. Aj my ho spolu s tebou velebíme, Božia Rodička, Matka Pána, pri Ježišovom narodení si sa stala aj našou matkou. A túto úlohu matky nás vykúpených spečaťuješ pri Ježišovom kríži. Panna Mária, spolupracovníčka Vykupiteľa, naša Orodovnica, Ochrankyňa, Prostrednica a Pomocnica, veď nás po ceste svätosti, aby sme dosiahli spásu.
Mária, služobnica Ducha Svätého, chráň nás od zlého, nauč nás milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samých, aby svet poznal, že sme tvojimi deťmi. Mária, jas svätej Cirkvi a jej najčistejší obraz, v tebe už Cirkev dosiahla dokonalosť, ktorá je bez škvrny a bez vrások. Ty nám žiariš ako žena odetá slnkom. Preblahoslavená Panna Mária, Matka Cirkvi, ochraňuj nášho pápeža Jána Pavla II., všetkých biskupov, kňazov, diakonov a všetok Boží ľud, aby sme sa čoraz väčšmi pripodobňovali tvojmu Synovi, nášmu Spasiteľovi a boli šťastní, že sme synmi a dcérami Cirkvi, Božej rodiny.
Matka Sedembolestná, patrónka našej vlasti, naši predkovia sa k tebe vinuli v úzkostiach a bolestiach s veľkou dôverou a láskou. Pozri na tých, ktorí sa zmietajú v osídlach hriechu, ujmi sa rodín, v ktorých vychladla láska, ujmi sa mládeže, ktorá stratila chuť žiť. Ujmi sa starých, chorých a sociálne biednych, aby sa dokázali boriť so svojimi ťažkosťami. Bohatým ukáž, že najväčšou radosťou je radosť z toho, že sa dokážu podeliť s inými.
Matka žijúcich, tebe zverujeme vec života. Zhliadni na nespočetné zástupy detí, ktorým nie je dovolené prísť na svet. Daj, aby všetci veriaci tvojho Syna dokázali otvorene a s láskou ohlasovať ľuďom našej doby Evanjelium života. Mária, znamenie bezpečnej nádeje a útechy pre putujúci Boží ľud, pomáhaj nám, aby sme v tomto treťom roku prípravy na veľké jubileum pocítili ako naliehavé pozvanie vrátiť sa do domu Otca a počuli tvoj materinský hlas: „Urobte, čo vám Kristus povie.“ Nech toto pocítia všetci kresťania, aby sa vrátili do plného spoločenstva Cirkvi, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov.
Výzva k modlitbe a zasväteniu v roku 2022
Na slávnosť Zvestovania Pána 25. marca 2022 zasvätil Svätý Otec František Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. TK KBS informovala, že akt zasvätenia sa uskutočnil o 17.00 počas kajúcej pobožnosti v Bazilike sv. Petra v Ríme.
Svätý Otec vyzval, aby sa k tomuto obradu pripojili veriaci po celom svete. Prinášame oficiálny slovenský preklad textu úkonu zasvätenia (zverenia) a list pápeža Františka biskupom.
Úkon zasvätenia Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie
Ó, Mária, Matka Božia a naša Matka, k tebe sa utiekame v tejto hodine úzkosti. Ty si Matka, miluješ nás a poznáš nás: nie je pred tebou skryté nič z toho, čo máme na srdci. Matka milosrdenstva, mnohokrát sme zakúsili tvoju prozreteľnú nehu, tvoju prítomnosť, ktorá nám prináša pokoj, pretože nás vždy vedieš k Ježišovi, Kniežaťu pokoja.
Ale my sme stratili cestu pokoja. Zabudli sme na poučenie z tragédií minulého storočia, na obete miliónov ľudí, ktorí padli vo svetových vojnách. Nedbáme na záväzky, ktoré sme ako Spoločenstvo národov prijali, a zrádzame sny národov o mieri a nádeje mladých. Ochoreli sme na chamtivosť, uzavreli sme sa do nacionalistických záujmov, nechali sme sa vyprahnúť ľahostajnosťou a paralyzovať sebectvom.
Uprednostnili sme ignorovanie Boha, žili sme s našimi klamstvami, živili agresiu, potláčali životy a hromadili zbrane, pričom sme zabudli, že sme strážcami svojho blížneho i samotného spoločného domova. Vojnou sme zničili záhradu zeme, hriechom sme zranili srdce nášho Otca, ktorý chce, aby sme boli bratmi a sestrami. Stali sme sa ľahostajnými voči všetkým a všetkému okrem seba. A s hanbou hovoríme: Odpusť nám, Pane!
V biede hriechu, v našich námahách a krehkostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomínaš, že Boh nás neopúšťa, ale naďalej na nás hľadí s láskou, túži nám odpustiť a znovu nás zodvihnúť. On sám ťa daroval nám a do tvojho nepoškvrneného Srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Z božskej dobroty si s nami a aj v tých najstiesnenejších zvratoch dejín nás vedieš s nežnosťou.
Preto sa k tebe utiekame, klopeme na dvere tvojho Srdca, my, tvoje drahé deti, ktoré sa nikdy neunavíš navštevovať a pozývať k obráteniu. V tejto temnej hodine nám príď na pomoc a poteš nás. Opakuješ každému z nás: "Nie som tu azda ja, tvoja Matka?" Vieš, ako rozviazať spleť našich sŕdc a uzly nášho času. Vkladáme do teba svoju dôveru. Sme si istí, že najmä v čase skúšky neodvraciaš zrak od našich prosieb a prídeš nám na pomoc.
Tak si to urobila aj v Káne Galilejskej, keď si urýchlila čas Ježišovho vystúpenia a uviedla jeho prvé znamenie svetu. Keď sa hostina zmenila na zármutok, povedala si mu: "Nemajú vína" (Jn 2, 3). Zopakuj túto výzvu Bohu ešte raz, ó Matka, pretože dnes nám došlo víno nádeje, rozplynula sa radosť, rozriedilo sa bratstvo. Stratili sme ľudskosť, premárnili sme mier. Stali sme sa schopnými všetkého násilia a ničenia. Naliehavo potrebujeme tvoj materinský zásah.
Prijmi teda, Matka, túto našu prosbu. Ty, hviezda morská, nedovoľ, aby sme stroskotali vo vojnovej búrke. Ty, archa novej zmluvy, inšpiruj projekty a cesty zmierenia. Ty, "nebeská zem", vráť svetu Boží súlad. Uhas nenávisť, utíš pomstu, nauč nás odpúšťať. Osloboď nás od vojny, ochráň svet pred jadrovou hrozbou. Kráľovná ruženca, prebuď v nás potrebu modliť sa a milovať. Kráľovná ľudskej rodiny, ukáž ľuďom cestu bratstva. Kráľovná pokoja, vypros svetu pokoj.
Tvoj plač, Matka, nech pohne našimi zatvrdnutými srdcami. Nech slzy, ktoré si za nás vyronila, dajú opäť rozkvitnúť tomuto údoliu, ktoré vysušila naša nenávisť. A kým hluk zbraní neutícha, nech nás tvoja modlitba disponuje k pokoju. Nech tvoje materinské ruky pohladia tých, ktorí trpia a utekajú pod ťarchou bômb. Nech tvoje materinské objatie uteší tých, ktorí museli opustiť svoje domovy a svoju krajinu. Nech nás tvoje bolestné Srdce pohne k súcitu a povzbudí nás, aby sme otvárali dvere a starali sa o zranené a trpiace ľudstvo.
Svätá Matka Božia, keď si stála pod krížom, Ježiš, vidiac pri tebe učeníka, povedal: "Hľa, tvoj syn" (Jn 19, 26): tak ti zveril každého z nás. Potom učeníkovi, každému z nás, povedal: "Hľa, tvoja matka" (v. 27). Matka, teraz ťa túžime prijať do nášho života a do našich dejín. V túto hodinu stojí ľudstvo, vysilené a zmätené, pod krížom spolu s tebou. A potrebuje sa ti zveriť, zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom teba. Ukrajinský a ruský ľud, ktorý ťa s láskou uctieva, sa k tebe utieka, zatiaľ čo tvoje srdce bije za nich a za všetky národy, ktoré decimuje vojna, hlad, nespravodlivosť a bieda.
Preto my, Matka Božia i naša Matka, slávnostne zverujeme a zasväcujeme tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu seba samých, Cirkev a celé ľudstvo, osobitným spôsobom Rusko a Ukrajinu. Prijmi tento náš akt, ktorý konáme s dôverou a láskou; daj, aby prestala vojna a vypros svetu mier. "Áno", ktoré vyšlo z tvojho Srdca, otvorilo dvere dejín Kniežaťu pokoja; veríme, že skrze tvoje Srdce opäť príde pokoj. Tebe teda zasväcujeme budúcnosť celej ľudskej rodiny, potreby a očakávania národov, úzkosti a nádeje sveta.
Nech sa skrze teba vyleje na zem Božie milosrdenstvo a nech naše dni opäť poznačí sladký rytmus pokoja. Žena, ktorá povedala "áno", na ktorú zostúpil Duch Svätý, vráť medzi nás Božiu harmóniu. Rozptýľ vyprahnutosť našich sŕdc, ty, ktorá "si živým prameňom nádeje". V tvojom lone sa Ježiš stal človekom, urob z nás tvorcov spoločenstva. Kráčala si po našich cestách, veď nás na cesty pokoja. Amen.
List pápeža Františka biskupom
Drahý brat, uplynul takmer mesiac od začiatku vojny na Ukrajine, ktorá spôsobuje čoraz väčšie utrpenie sužovanému obyvateľstvu a ohrozuje aj svetový mier. V tejto temnej hodine je Cirkev naliehavo povolaná modliť sa ku Kniežaťu pokoja a byť nablízku tým, ktorí na vlastnej koži doplácajú na dôsledky konfliktu. V tomto zmysle som vďačný všetkým, ktorí s veľkou štedrosťou reagujú na moje výzvy k modlitbe, k pôstu a k dobročinnosti.
Teraz, prijímajúc aj početné žiadosti Božieho ľudu, chcem osobitným spôsobom zveriť Panne Márii národy v konflikte. Ako som povedal včera na konci modlitby Anjel Pána, 25. marca, na slávnosť Zvestovania Panny Márie, mám v úmysle vykonať slávnostný akt zasvätenia ľudstva, najmä Ruska a Ukrajiny, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Pretože je dobré, aby sme sa pri prosení o pokoj disponovali tak, že sa obnovíme Božím odpustením, bude sa tento akt konať v rámci slávenia kajúcej pobožnosti, ktorá sa uskutoční v Bazilike svätého Petra o 17.00 hod. rímskeho času. Akt zasvätenia je naplánovaný približne na 18.30 hod.
Má to byť gesto univerzálnej Cirkvi, ktorá v tejto dramatickej chvíli prináša Bohu prostredníctvom Jeho a našej Matky výkrik bolesti všetkých tých, ktorí trpia a prosia o ukončenie násilia, a zveruje budúcnosť ľudstva Kráľovnej pokoja. Preto vás pozývam, aby ste sa pripojili k tomuto aktu a vyzvali kňazov, rehoľníkov a ostatných veriacich na spoločnú modlitbu na posvätných miestach v piatok 25. marca, aby svätý Boží ľud vzniesol k svojej Matke jednomyseľnú a úprimnú prosbu. V tejto súvislosti vám posielam text príslušnej modlitby zasvätenia, aby ste ju mohli v daný deň predniesť v bratskom spojení.
Ďakujem vám za prijatie a spoluprácu. Srdečne žehnám vám a veriacim, ktorí sú zverení do vašej pastoračnej starostlivosti. Nech vás Ježiš ochraňuje a Panna Mária opatruje. Modlite sa za mňa.
S bratským pozdravom, u svätého Jána v Lateráne, 21. marca 2022, František.
Pápež František
Šaštín a Sedembolestná Panna Mária
Uprostred zabíjania, plienenia a lúpežníctva sa v roku Pána 1564 v Šaštíne začalo čosi zdanlivo bezvýznamné. Istého dňa sa Angela Bakičová so svojim manželom Imrichom koči nazad do svojho kaštieľa v Šaštíne. Cestou si manželia veľmi ostro vymieňali názory. Skončilo sa to tak, že Imrich Cobor kázal zastaviť a celý červený od hnevu vykázal manželku i so služobnou z koča.
Pre Angelu to bola veľká urážka a poníženie. Také niečo sa v prítomnosti služobníctva nestávalo. Urážku však prijala a odpustila. Dobre poznala svojho manžela. Mal panovačnú povahu a neznášal protirečenie. Rýchlo v ňom vzplanul hnev a tvrdo presadzoval svoj názor. Trápila ju však neistota, čo bude nasledovať doma a aké to bude mať následky pre ich ďalší rodinný život. Zmocnila sa jej úzkosť a smútok. Bola však veriaca a východisko hľadala v modlitbe. S plačom sa obrátila na Ježišovu Bolestnú Matku.
Ba dala aj sľub, že ak zavládne v ich rodine opäť pokoj a láska, dá urobiť sochu Sedembolestnej Panny Márie a umiestniť ju na to miesto, kde potupená musela vystúpiť z koča. Sľub mal byť prejavom úcty a vďačnosti za milosť, ktorú si prosila a socha mala slúžiť aj ako pamiatka na to, čo sa prihodilo.
A pomoc prišla bleskurýchlo. Manžel odkázal Angele, že koč je pre ňu. Panovačný a hrdý Cobor akoby bol na povel zmäkol, chcel odčiniť krivdu a vrátiť svojej manželke pred služobníctvom česť. Bolo by sa síce žiadalo, aby sa pre ňu vrátil osobne, no čiastočne to napravil tým, že jej šiel naproti k bráne kaštieľa. Tu ju privítal, pomohol jej vystúpiť z koča, poprosil ju o odpustenie a viedol ju domov. Jeho predchádzajúca zlosť sa zmenila na jemnosť a lásku. Dal Angele čestné slovo, že čosi podobné sa už nezopakuje. V rodine zavládol pokoj a láska. Angela sa manželovi zdôverila so svojím sľubom. Nevytýkal jej to, naopak, nástojil, aby ho čím skôr splnila.
Po nečakanom zmierení začali manželia Coborovci plniť sľub. Na panstve vyhľadali tvrdé odolné hruškové drevo, vyhľadali neznámeho ľudového rezbára, ktorý zhotovil sochu Sedembolestnej Panny Márie v náručí s mŕtvym Synom. Sochu umiestnili na stĺp vedľa cesty, tam kde Cobor vyhodil manželku z koča.
Od tých čias Coborovci na mariánske sviatky spolu so služobníctvom prichádzali k soche a modlitbami a spevmi si uctievali Božiu Matku. Od začiatku ta začali chodiť aj veriaci zo Šaštína a okolia prosiť o pomoc v ťažkostiach a súženiach. Už vtedy sa rozšírili niektoré správy o vypočutiach, o uzdraveniach, o zázračných udalostiach. Preto pribúdalo veriacich.
Zemepáni dali postaviť trojhrannú drevenú kaplnku, do ktorej bola slávnostne umiestnená socha Sedembolestnej Panny Márie. V staršej literatúre nachádzame správy, akoby bola Panna Mária šaštínska plakala. No najpodstatnejšie a najkrajšie boli uzdravenia duší. Veď už prípad Imricha Cobora bol prvým, ale aj dostatočným svedectvom, že Panna Mária vypočula a pomohla!