V živote každého človeka prichádzajú chvíle, keď sa cíti stratený, zranený alebo bezradný. V takýchto momentoch je dôležité mať niečo, na čo sa môže spoľahnúť, niečo pevné a neotrasiteľné. Pre mnohých ľudí je týmto pevným bodom viera v Boha.
Srdce, často označované ako "vnútorný človek", je jadrom našej bytosti. Tu sa spája pozemské s nebeským, a práve v srdci sa rozhoduje o našom príklone k dobru alebo zlu. Preto by sme mali o toto centrum identity neustále starať.
Srdce by sa malo stať trónom Trojice, záhradou lásky, kde sa Boh rád prechádza a formuje nás pre svoje pôsobenie vo svete. Je dôležité si uvedomiť, že odpustenie je naše právo, ktoré neospravedlňuje vinníka, ale prináša pokoj a uzdravenie do nášho vnútra.
Milosť je väčšia, než si myslíme. Boh má plán pre víťazstvo nad našou minulosťou, vykúpenie našej bolesti a prepísanie nášho životného príbehu. Je to posolstvo plné nádeje pre každého, kto túži po tom, aby bola jeho bolesť konečne vykúpená.
Najlepší spôsob, ako pochopiť Božiu milosť, je zažiť ju. Žiadny hriech nie je taký veľký a žiadna horkosť taká hlboká, aby do nej nemohla vstúpiť Božia milosť. A keď sa tak stane, Boh premení naše srdcia a prepíše príbeh nášho života.
Ako praktizovať vieru v každodennom živote
Viera nie je len teória, ale aj praktický spôsob života. Existuje mnoho spôsobov, ako ju môžeme začleniť do našej každodennosti:
- Modlitba: Rozhovor s Bohom, vyjadrenie vďaky, prosby a zdieľanie radostí i starostí.
- Čítanie Svätého písma: Hľadanie inšpirácie a vedenia v Božom slove. Sväté písmo to nie je „čosi“ ale „Ktosi“, je to živá prítomnosť Boha, sám Ježiš!
- Účasť na bohoslužbách: Spoločné prežívanie viery s ostatnými veriacimi.
- Odpúšťanie: Uvoľnenie horkosti a hnevu, ktoré nás zväzujú.
- Konanie dobra: Prejavovanie lásky a súcitu voči blížnym.
Mária Celesta Crostarosa žila v 18. storočí, kedy Sväté Písmo nebolo dostupné pre Boží ľud. Hoci nemala žiadne teologické vzdelanie, zanechala nám nádherné rozjímania k textom Nového aj Starého zákona. Pre Máriu Celestu Božie slovo bolo živou prítomnosťou Boha.
Boh je pevnou skalou pre dom nášho života, je svetlom pre naše nohy, je naším pokrmom, je prameňom, ktorý osviežuje, dáva život a robí náš život plodným.
Cirkev nám ponúka cestu LECTIO DIVINA (Božie čítanie), aby Božie slovo navštevovalo náš život a našlo v nás svoj príbytok. Ono sa chce stretnúť so všetkým čo prežívame, so všetkými našimi vzťahmi, s tým, čo riešime, chce byť s nami v našej radosti a zvlášť chce byť s nami v našej bolesti, strachu, úzkosti.
Svätí nám ukazujú, čo je podstatné, čo má byť v centre, a čo je druhoradé. Čo je trvalé a čo je iba dočasné. Naučili sa to, lebo počúvali Božie slovo, ktoré osvecovalo ich cestu a nechali sa ním viesť a formovať.
Pretože počúvať Boha so zaľúbením, s túžbou, je možné iba vtedy, keď ho milujeme. Ak niekoho milujem, prijímam to, čo mi hovorí, nosím si jeho slová v srdci, počúvam naozaj pozorne.
Ježiš hľadá tých, ktorí by ho počúvali! Ježiš chce byť nami počutý! A Božie slovo nám odpovedá: Mám ho čítať, pretože viera je z počúvania Božieho slova, ono vieru prebúdza a oživuje.
Svätý Hieronym hovorí: Myslím, že evanjelium je Kristovým telom; myslím, že posvätné Písma sú jeho učením. A keď nám on hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv (Jn 6, 53), aj keď tieto slová možno vzťahovať na eucharistické tajomstvo, napriek tomu Kristovým telom a jeho krvou je skutočne slovo Písma, je ním Božie učenie.
Žalm 91,14: „Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.“ Tá istá myšlienka sa opakuje vo v. 17.18 vo forme podstatného mena pevnosť/neprístupné miesto vo výške.
Výzva „ochráň ma“ adresovaná Bohu, dopĺňa a spresňuje prosbu o záchranu z prvej časti verša.
Vo verši 6 je použité komplexné oslovenie Boha, ktoré kombinuje jeho osobné meno Pán, jeho vznešenosť a moc a nakoniec jeho vzťah k Izraelu. Je zvrchovaný Pán a vládca nad dejinami i stvorením.
Prosba o milosrdenstvo môže byť zdôvodnená vlastnou nevinnosťou, alebo naopak, pocitom viny spolu s obrátením a ľútosťou nad hriechom. Opačná prosba (o nezmilovanie) teda implikuje neochotu ľutovať vinu na strane páchateľov neprávosti. Je to expresívne vyjadrenie na odsúdenie protivníkov.
Vo verši 9 je smiech odpoveďou pre protivníkov, ktorí sú presvedčení o skrytosti svojho konania. Obraz Božej nadradenosti je ešte zosilnený rozšírením na všetky národy.
Príbeh Bianky: Ako Boh zmenil jej život
Bianka, mladá študentka práv, bola vychovávaná vo veriacej rodine, no napriek tomu žila bez Boha. Po vypočutí svedectva o konaní živého Boha bola nájdená a zažila lásku, ktorú nevie opísať. Napriek tomu od Boha odišla na niekoľko rokov až stratila chuť žiť.
Bianka spomína, ako ju mamka vždy k viere veľmi prirodzene viedla. Nielenže chodili do kostola, ale taktiež jej vždy ukazovala, aký dôležitý je rozhovor s Bohom. Pomohlo jej, že nikdy netrvala na tom, aby sa modlila nejaké naučené modlitby. Mohla sa s Bohom prirodzene rozprávať vždy, keď po tom túžila.
Veľkú časť svojho dospievania, ale aj svojho detstva žila bez Boha, preto sa na toto obdobie nevie dívať pozitívne. Vtedy si to neuvedomovala. Myslela si, že si žije dobre, že všetko má a mierim niekam vysoko. Bola aktívna, ambiciózna a darilo sa jej snáď vo všetkom, na čo siahla. Jej jediným problémom boli vzťahy. Nemala žiadnych priateľov - a keď ich už aj nejakých mala, veľmi rýchlo ich stratila. Bola neschopná tvoriť akékoľvek hlbšie vzťahy a bol to pre ňu naozaj problém. Toto celé sa zmenilo, až keď sa obrátila. Dokonca si hneď v deň svojho obrátenia našla dobrú kamarátku, s ktorou sa priatelí až dodnes.
Boh priniesol nový rozmer do jej vzťahov. Predtým boli jej vzťahy nestále a plytké. Jediné, čo so svojimi „priateľmi“ robila, bolo ohováranie iných a pitie na spoločných piatkových akciách. V tých vzťahoch nebolo nič hlboké, nič nápomocné, nič zmysluplné. Jej najväčším problémom bolo, že nedokázala byť sama sebou. Vedela definovať, v čom je dobrá, aké aktivity jej idú, ale netušila, kto vlastne je. Vo vnútri bola len malé vystrašené dievčatko, ktoré nevedelo, kam patrí. Nevedela si napríklad určiť vo vzťahoch hranicu. Keď si ju už určila, tak veľmi tvrdo a neprirodzene. Ak jej nejaký človek ublížil, tak ho úplne odsekla zo života. Konflikty riešila úplným uzatvorením sa a zatvorením dverí.
Bianka si uvedomuje, že Boh ju zachránil od seba samej. Ak by totiž nezačala žiť s Bohom, ak by sa naďalej snažila len bezhlavo získavať nejaké neurčité ciele, stala by sa úplne prázdnou a vyprahnutou. Dodnes si pamätá svoje trúfalé reči o tom, že skôr zhorí celý kostol, než by sa mala ona obrátiť. Keď prišiel evanjelizátor Peťo Lipták a začal rozprávať o svojej živej skúsenosti s Bohom, sedela v zadnej lavici s ďalšími dievčatami, s ktorými sa na tom celom mohla zabávať. Neustále vyrušovali, nedávali pozor, hrali sa na mobile a nemali absolútne žiaden záujem o to, čo ten chlap hovorí. Počas toho, ako vyrušovala, ju zrazu Peťo napomenul. Povedal jej, že napriek tomu, že nevie, čo pre ňu Kristus urobil, nemá dehonestovať jeho obetu a jednoducho sa má posnažiť dať mu priestor. V tom momente zastala a začala sa nad Bohom zamýšľať - nad tým, čo pre ňu urobil, čo pre ňu robí.
Pri jeho svedectve si začala hovoriť, že ten človek si naozaj musel prejsť niečím silným. Veď Boh sa ho dotkol v takej miere, že skoncoval s drogami, na ktorých bol závislý. Skoncoval s cigaretami, zrazu našiel zmysel života a radosť. Hovorila si, že v tom musí niečo byť. Vtedy začala prosiť Boha, že ak reálne existuje, aby sa jej dotkol a ukázal sa jej. Už vtedy sa začala cítiť inak, niečo sa jej dotklo. Potom sa začali modlitby chvál, Peťo sa za nich modlil a ona vtedy Bohu vyznala, že ak je, chce ho vo svojom živote. Chce, aby jej zmenil život. Prosila ho, nech sa jej dotkne. To, čo pocítila, ju navždy zmenilo. Vtedy prežila živú Božiu lásku. Niečo, čo sa nedá opísať slovami. Konečne sa cítila ako doma, cítila, že niekto ju našiel, niekto ju má rád. Vedela, že ten niekto je Boh. To bol jej prvý zážitok s Bohom a na dlhú dobu aj posledný. Jej vzťah s Bohom sa rýchlo rozišiel, keďže v jej okolí nebolo žiadne mládežnícke spoločenstvo. Nikto, s kým by mohla svoju vieru prežívať, s kým by sa o celom tom zážitku mohla zdieľať. Okrem toho si v tej dobre našla frajera, s ktorým chodila tri roky, počas ktorých Boha neriešila. Niekde v hĺbke srdca však vedela, že toto nie je život, ktorý by mala žiť. V tej dobe zažívala veľkú depresiu, hoci si to spočiatku neuvedomovala. Keď si náhodou uvedomila, že jej chýba Boh, diabol jej stále dal čosi pekné, aby zabudla, že sa má ťažko. A presne o to ide. Diabol vždy ponúka rôzne pozlátka a klamlivé pekné momenty. No tak rýchlo, ako tie momenty prišli, tak rýchlo aj odišli. Stratila zmysel života, nedokázala ráno vstať z postele, nevidela v tom žiaden význam. Má pocit, že v tom čase ani nevedela, kým vlastne je. Toto všetko sa dialo v období rozvodu jej rodičov a pre ňu bola táto situácia o to bolestnejšia. Nevedela, na koho sa má obrátiť a komu sa zdôveriť so svojimi problémami. Bol to naozaj čas plný beznádeje a zúfalstva. Paradoxne sa vo svojom vnútri neprestajne modlila, mysliac na to, čo zažila pred troma rokmi. Hovorila Bohu, že ak to bolo skutočné, nech jej dá ešte šancu.
Zúčastnila sa festivalu Campfest, na ktorom dostala viaceré slová od Pána Boha. V tom čase sa veľmi intenzívne modlila o to, na akú školu ísť. Bola dievčaťom, ktoré sa absolútne nepozná, nevie, kým chce byť, ani kým je. Vtedy dostala prorocké slová o tom, že má ísť študovať právo. Právo bolo vždy jej sen, niečo, na čom vzadu v hlave vždy myslela, no prišlo jej to ako niečo úplne nereálne a nedosiahnuteľné. Vtedy prišli od Boha konkrétne potvrdenia o tom, že by mala študovať právo. Čiže jej obrátenie naozaj nebolo rýchle, neprišlo to lusknutím prsta, práve naopak. Jej cesta k Bohu trvala dlhé roky a popravde ešte stále trvá a aj trvať bude. No jej svet je zrazu iný a ona je odhodlaná žiť pre Boha.
Jej nedôvera bola kameňom úrazu a príčinou mnohých pádov. V hĺbke srdca vedela, že Boh je a chce pre ňu len to najlepšie, no skrze všetky svoje zranenia tomu nedokázala uveriť. Vlastne nemala pocit slobodnej vôle. Jej predstava Boha bola veľmi skreslená. Myslela si, že ju predurčil na nejaký plán a ona tento plán musí do bodky splniť, nehľadiac na to, či sa jej to páči, alebo nie. Nedokázala si predstaviť, že Boh chce s ňou spolupracovať, že mu záleží na jej túžbach a predstavách. Stále dokola sa musí učiť a nanovo si pripomínať, že Boh je najmä živý a milujúci Otec. Je to snáď tá najdôležitejšia vec, ktorú máme my kresťania vedieť. Hneď ako prežila, že on naozaj je milujúci a dobrý Otec, nemala chuť hrešiť či robiť zlé rozhodnutia. Zrazu vedela, že je milovaná a že niekomu za to stojí. Hlavne sa však s Bohom mohla o všetkom radiť. Prinieslo jej to veľmi veľa slobody.
Po tom, čo uverila sa zmenili vzťahy s jej rodinou, s jej rodičmi. Bolo pre ňu dôležité uvedomiť si, že to, čo s Bohom zažila ona, s ním môže prežiť aj jej rodina. Častokrát predpokladajú, že zmena, ktorá v jej živote nastala, je len skrz jej vieru v morálne zásady ale neuvedomujú si, že tú hlavnú zmenu v človeku a v jeho postojoch vie spôsobiť len Boh a nie ľudská snaha stať sa lepším človekom. Jej rodina sa opiera o ňu a ona sa opiera o Ježiša, ktorý je jej pevnou skalou, ktorý jej dáva do života riešenia. Vidí, ako ju Pán Boh mení, aké nové veci ju učí o sile milujúcej rodiny. Došlo aj k veľmi konkrétnym zmenám. Roky sa modlili za jej sestru, ktorá Pána Boha do svojho života neprijala. A dnes je to jej milovaná obrátená sestra, ktorej život sa zmenil o stoosemdesiat stupňov. Kedysi jej nebola sestrou, ale rivalkou. Odkedy obe uverili Bohu, ich vzťah sa začal očisťovať a začali hľadať riešenie pre ich spory. Rovnako sa zmenil aj jej vzťah k rodičom.
Boh je živý a prítomný absolútne vo všetkom, v celej jej každodennosti. Dokonca aj ranná káva vie byť darom od Boha. Momentálne nastúpila do novej práce a veľmi konkrétne vidí, ako jej v nej Boha pomáha, ako ju učí a dáva na všetko pozor. Keď si s niečím nevie rady, tak za ňou pošle človeka, ktorý jej pomôže. Samozrejme, že mnohé veci jej nevyjdú, no aj to je možnosť, ako sa zblížiť s Bohom. Keď jej niečo nejde, začne prosiť Boha, aby jej dal do tej situácii riešenie a pomohol jej. A on je naozaj tam, v každej ťažkej okolnosti. Život dokáže byť naozaj radostný, ak si uvedomujeme, ako mocne chce byť Boh prítomný v našich životoch.
Použité knihy
V článku boli použité myšlienky z nasledovných kníh:
- Ako si očistiť srdce (Tomáš Špidlík)
- Vítězit Boží mocí (Gabriele Amorth)
- Milosť je väčšia (Kyle Idleman)
- Uzdravené Kristom (František Trstenský)
- Z lona matky do náručia Otca (James Mariakumar; Mary Pereira)
- Goliáš musí padnúť (Louie Giglio)
- Som žena (Katrina J. Zeno)
- Cesta domov: Božie pozvanie k novým začiatkom (Tessa Afsharová)
- Nadprirodzená moc premenenej mysle (Bill Johnson)
- Závislosti srdce (Robert Hemfelt; Frank Minirth; Paul Meier)
- Služba osvobozování od zlých duchů (Francis MacNutt)
- Uniesť krízu (Krzysztof Wons)
- Proměň svůj strach (Anselm Grün)
- Von z hlavy (Jennie Allenová)
- Kniha pre rodinu (Regis Castro; Maisa Castro)
- Vlož svoje nervy do Božích rúk (Alfred Lechler)
Záver: Viera v Boha ako pevnú skalu nám môže poskytnúť silu, nádej a vedenie v ťažkých časoch. Praktizovanie viery v každodennom živote nám pomáha budovať hlbší vzťah s Bohom a prežívať plnohodnotný život.