Mons. Jozef Zlatňanský: Život a dielo emeritného biskupa

V Nitre zomrel emeritný biskup Mons. Jozef Zlatňanský. Titulárny biskup diecézy Montefiascone zomrel v hospici vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby. Pohreb zosnulého biskupa bol vo štvrtok o 10.00 h v Topoľčiankach.

Aktuálny úvodník októbrového čísla Duchovného pastiera pod názvom Ovocie misií je možné vnímať aj cez homíliu pripravil Pavol Gavenda. V mesiaci októbri sa pozornosť v našej Katolíckej cirkvi okrem Panny Márie, našej nebeskej Matky a modlitby svätého ruženca každoročne sústreďuje aj na misie a misijnú činnosť. Bratia Saleziáni na mesiac október v edícii VIERA DO VRECKA, vydali knižočku Ovocie misií. Môže inšpirovať aj nás kňazov, aby sme si pripomenuli dôležitosť homiletickej, či kazateľskej činnosti v našej pastoračnej službe, aby aj ona prinášala primerané ovocie.

Vieme, že to nezávisí len od nás, ale je našou úlohou sa o to pričiniť v čo najväčšej miere podľa našich daností a schopností. Verím, že aj toto zamyslenie nás povzbudí.

V uvedenej knižočke sa hovorí „Toto je podstata misií. A ďalej: „Ježiš je prvý misionár. Boh Otec, ktorý je Láska, nám posiela svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva možnosť začleniť sa do tejto lásky a skutočne ju prežívať. Toto sa plne uskutočnilo, keď nám Syn zoslal Otcov Dar - Ducha. V tomto nádhernom pohybe, nachádza misia svoju podstatu, svoj pôvod aj dôvod. Každý, kto sa dostane do blízkosti Boha, koho osloví jeho tajomstvo, jeho život, jeho láska, stáva sa časťou tohto pohybu, poslania, misie. Prijíma a prežíva Boha ako Lásku, Syna aj Ducha. Prijatá láska v nás potom spôsobuje, že sa o ňu chceme deliť. Toto je príbeh apoštolov.“ (str. 29) „Dostali sme sa tak k podstate toho, čo je misia. Osobné, radostné a smelé svedectvo o tom, že sme stretli Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý sa stal naším blízkym priateľom.“ (str. 33) „Ak sme zažili Ježišovu lásku, nemôžeme sa o ňu nedeliť. Nemôžeme nehlásať. Nemusíme to však robiť s napätím až agresivitou a nemusíme si ani zúfať kvôli tým, ktorí ostanú k tomuto posolstvu ľahostajní alebo ho odmietnu. Duch Svätý spôsobom známym Bohu, dáva všetkým možnosť zúčastniť sa na Ježišovom veľkonočnom tajomstve.“ (str. 37)

Vo svetle týchto slov, sa drahí bratia kňazi a diakoni, všetci môžeme cítiť tak, že sme účastní našimi homíliami, kázňami či príhovormi, na prinášaní ovocia misií veď nimi hlásame Ježišovo evanjelium. Na stretnutí kňazov jubilantov, či už výročí vysviacky alebo životných jubileí, bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť. Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú.“ „A čo potrebujú najviac?“ - opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia.“

Táto epizódka mi zišla na um, keď mi náš spolubrat Gustáv povedal, aby som dnes kázal, lebo som z vás, milí spolužiaci a bratia biskupi, kňazi a diakon, najmladší. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci.

V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“ Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa. Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou.

Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14) Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu.

Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša - pripravíš mu cestu. Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať - stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ... Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom - Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“

Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ... Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho. Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom?

Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý.“ Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym.

Životopisné údaje

Mons. Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Zlatých Moravciach. V roku 1946 zmaturoval.

Teológiu začal študovať v roku 1946 v Bratislave a v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme, kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza. V rokoch 1952-1955 bol kaplánom v Tavode (Trident).

Ďalším štúdiom dosiahol v roku 1955 doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite a v roku 1959 licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

V rokoch 1961-1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare, potom do roku 1966 pracovníkom Sekretariátu vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

V rokoch 1966-1969 pracoval v Kongregácii pre vieroučné otázky, najprv ako študijný pomocník - popri tom bol v rokoch 1969-1975 aj technickým tajomníkom Medzinárodnej teologickej komisie - a potom v rokoch 1975-1984 ako vedúci náukového oddelenia.

Svätý Otec 4. februára 1981 poctil hodnosťou pápežského preláta. V roku 1984 bol vymenovaný za subsekretára Kongregácie a 11. júna 1997 za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu.

Zároveň sa stal titulárnym biskupom diecézy Montefiascone; jeho biskupská vysviacka sa konala v Topoľčiankach 20. júla 1997. Jeho biskupským heslom bolo „Veritas - justitia - caritas“ = „Pravda - spravodlivosť - láska“.

Od júna 2004 žil na dôchodku, od roku 2006 v rodisku. Zomrel v nitrianskom Hospici sv. Bernadetky vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby.

Zádušnej svätej omši v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predsedal arcibiskup Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, koncelebrovali apoštolský nuncius na Slovensku Mário Giordana, košický arcibiskup Bernard Bober, prešovský arcibiskup Ján Babjak a nitriansky sídelný biskup Viliam Judák spolu s celým slovenským episkopátom, za účasti množstva kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier a veriacich. Homíliu predniesol biskup Viliam Judák.

Po svätej omši pochovali biskupa na miestnom cintoríne.

Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi.

Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonal cenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov (Most, Hlasy z Ríma, Diakonia-Slovenský kňaz a pod.).

Literárna činnosť

Je autorom dvoch filozofických spisov:

• Jestvuje Boh? (Rím 1975)
• Vývojová teória a pôvod človeka (Rím 1978)

Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života (Rím 1973, 1976 a 1980). Zrevidoval a do tlače pripravil Filozofiu od L. Bogliola, Dogmatiku od M. Schmausa (doteraz 4 zväzky: Cirkev, Život milosti, Sviatosti, Božie zjavenie; Rím 1977-1988) a Morálnu teológiu od A. Günthöra (dosiaľ 5 zväzkov; Rím 1977-1996).

Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero dôležitých monografií, napr. S. Magdaléna Tebe, malá sestra (Rím 1974), Aj také má dnešný svet (Rím 1976) a ďalšie.

Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi podľa typického latinského vydania.

Prehľad literárnej činnosti

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prehľadom významných diel, na ktorých sa Mons. Jozef Zlatňanský podieľal:

tags: #mons #zlatnansky #emeritny #biskup