Monty Python a Svätý Grál je legendárna komédia od britskej skupiny Monty Python. Film kombinuje klasické skeče s novým materiálom a typickým komediálnym štýlom. Poďme sa pozrieť na príbeh, úspech a zaujímavosti spojené s týmto kultovým dielom.

Príbeh plný bizarných prekážok
Kráľ Artuš sa vydáva so svojím sluhom na púť naprieč Britániou, aby okolo seba zhromaždil najlepších rytierov a priviedol ich do zámku Kamelot. Keď sa mu podarí vybrať si najudatnejších a najlegendárnejších hrdinov rytierskych legiend, zjaví sa mu Boh, ktorý ho poverí svätou úlohou - nájsť svätý Grál. Tak sa udatná skupina vydáva na strastiplnú cestu za touto posvätnou relikviou.
Výrazné postavy sa na cestách stretávajú s podivnými prekážkami a bizarnými postavami, aby nakoniec dospeli do veľkolepého a prekvapivého konca.
Monty Python naživo: Genialita a úspech
Legendárna skupinka britských komikov, vystupujúcich pod názvom Monty Python, predstavuje kombináciu klasických skečov a nového materiálu naživo v Hollywoode. Skvelý zážitok, šťavnatý humor v spojení s typickou komediálnou charizmou mojej obľúbenej skupiny anglických "ujeťákov".
Monty Pythonovci naživo z arény Hollywood Bowl obsahujú známe pythonovské skeče, ale našli sa aj také, ktoré som ešte nevidela. Páčilo sa mi, ako americké publikum výborne reagovalo, fandilo, dokonca v niektorých momentoch doslova ryčalo od radosti a vstávalo zo stoličiek, keď sa dej niektorých skečov presunul do hľadiska. Všetko to končí nádherným "Lumberjack song" v podaní Erica Idlea.
V komentároch ku Pythonom sa často spomína, že na vystúpeniach opakujú svoje skeče. Keď opakujú tie najlepšie, najoriginálnejšie a najšialenejšie gagy, čo kedy hlava intelektuálneho zhúleného perverzáka, alebo Božia ruka, stvorili? Keď je výsledkom repetitívnosti, stále rovnako nezastaviteľný Idle, kamenný ksicht Grahama Capmana, "operný" hlas Jonesa, "švihlá" chôdza Cleese-ho, lietajúci spievajúci Gilliam na lane, alebo všetko, čo povie alebo znázorní Michael Palin, originalita stráca časť svojho významu. Oni sú skrátka výnimka, je to tak.
Terry Gilliam: Od Monty Pythona k vlastnej tvorbe
Terry Gilliam sa preslávil ako člen humoristickej skupiny Monty Python. Po ukončení jej činnosti sa naplno začal venovať tvorbe vlastných filmov, v ktorých kombinuje výrazné vizuálne videnie so zmyslom pre bizarný humor. V Hollywoode, ktorý podľa vlastných slov neznáša, si postupne získal reputáciu vizionára a "tak trochu blázna".
Pod seriál Lietajúci Cirkus Montyho Pythona (1969-1974) a neskôr aj filmy sa podpísal ako scenárista, herec a animátor. Jeho animované sekvencie sa stali kultovými. Pri ich tvorbe mu ostatní "pythonovci" nedávali takmer žiadne inštrukcie. Terry Gilliam vedel iba to, koľko minút má vyplniť. Gilliamove animácie uplatnili v seriáli vo chvíľach, keď jeden skeč nadväzoval na druhý.
Skupina Monty Python nakrútila tri celovečerné filmy: Monty Python a Svätý Grál (1975), Život Briana (1979) a Monty Python: Zmysel života (1983). Prvú snímku, ktorá sa okamžite stala kultom, režírovali Terry Gilliam a Terry Jones. Gilliam prispel k snímke Monty Python: Zmysel života ako režisér krátkeho predfilmu Crimsonova permanentná poisťovňa.
Prvým sólovým celovečerným režisérskym počinom Terryho Gilliama bola fantasy komédia Jabberwocky (1977), nakrútená podľa básne Lewisa Carrolla a Gilliamovho scenára.
Mnohí ju považujú za antiutópiu, no jej režisér a scenárista Terry Gilliam v nej skôr satiricky reaguje na prítomnosť a pranieruje byrokraciu a jej následky - človek sa podvolí kontrole, pretože systém ponúka bezpečie a pohodlie, a na oplátku ráta s tým, že jediným slobodným priestorom ostane fantázia. Fantastické nápady a čierny humor zasa prezrádza Gilliamovo pôsobenie v skupine Monty Python.
Hollywood snímku najprv vítal ako príspevok k orwellovskému roku 1984, ale po dokončení ho vplyvné filmárske kruhy bojkotovali - je vraj príliš dlhý, príliš depresívny, hrdina nie je dosť sympatický a predovšetkým mu chýba happy end.
Monty Python And The Holy Grail
Terry Gilliam bol počas nakrúcania Brazil pod takým stresom, že podľa niektorých zdrojov na niekoľko týždňov stratil cit v nohách. Distribučná spoločnosť Universal, ktorá získala americké práva, si chcela vynútiť radikálne zmeny.
Terry Gilliam však za filmom stál, mobilizoval médiá a napokon vyhral: snímka išla do kín v pôvodnej podobe. Dokonca si preto zaplatil reklamu v časopise Variety adresovanú vtedajšiemu šéfovi filmových štúdií Universal Sidneymu Sheinbergovi. Tá znela: "Milý Sid Sheinberg, kedy uvediete môj film Brazil?". Aj napriek komerčnému neúspechu sa film stal kultovým a Terryho Gilliama nominovali na Oscara v kategórii Najlepší pôvodný scenár. Svoju dosiaľ jedinú nomináciu na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied však na víťazstvo nepremenil.
Zaujímavosti z natáčania
Svérázný režisér Terry Gilliam dostal nejvyšší rozpočet ve své kariéře - 80 mil. dolarů, ale snímek vydělal během premiérového víkendu (26.-28. 8. 2005) v USA jen 15 milionů. Celkové tržby v domovině byly 37,9 milionu.
Terry Gilliam si nejdříve vybral na post skladatele Gorana Bregoviče, ale nakonec se rozhodl pro méně „exotickou“ hudbu v podání Daria Marianelliho.
Matt Damon (Wilhelm) a Heath Ledger (Jacob) byli původně obsazeni do opačných rolí, ale na jejich žádost jim Gilliam postavy přehodil.
Scénu se živým lesem napsal Terry Gilliam původně pro Zloděje času (1981), kde se ale nakonec neobjevila, podobně jako když ji chtěl uplatnit později v Brazil (1985).
Režisér Terry Gilliam řekl: "Je zajímavé, že Mitch Cullin, který napsal knižní předlohu, je gay. Umí skvěle psát ženy a řekl, že Jeliza-Rose je on sám. Je to o něm. Mimochodem, je jedna věc, když holčičí postavy píší ženy, ale muži to neumějí - kromě gayů. Taky mám takovou teorii o publiku: Nejvíc se Krajina přílivu líbí ženám, pak gayům, pak mužům, kteří se nebojí své ženské stránky, a pak jsou macho chlapi, kteří ji nenávidí.