Moravský Svätý Ján a kompa: História slovensko-rakúskych mostov a prievozov

Malacké pohľady prinášajú rubriku Slovensko-rakúske mosty a prievozy, ktorá pripomína úzke prepojenie životov našich predkov s prihraničnou oblasťou. Žiaľ, druhá polovica 20. storočia prerušila túto kontinuitu, a preto si mladšie generácie ťažko dokážu predstaviť, ako intenzívne tieto vzťahy v minulosti fungovali.

Spomienky najstarších a rodinné tradície však dokazujú, že slovensko-rakúske vzťahy, či už ekonomické alebo osobné, neboli výmyslom. Dôkazom je aj stará záhoráčtina s mnohými nemeckými slovami. Blízkosť geografickej polohy a dlhodobé vlastníctvo panstiev Pálffyovcami na oboch stranách hranice tiež prispeli k prepojeniu. Záhoráci z obcí pri Morave mali totiž bližšie do Viedne ako na opačnú stranu Malých Karpát.

V tomto článku vychádzame zo zoznamu mostov a prievozov z textu dr. Sone Kovačevičovej Mosty a prievozy cez rieku Moravu, publikovaného v roku 1994. Podľa neho bolo v minulosti jedenásť, resp. dvanásť miest, kde sa dalo prejsť na druhú stranu Moravy, z toho päť mostov. Dnes existuje cestný most v Moravskom Sv. Jáne, cyklomost v Devínskej Novej Vsi a kompa v Záhorskej Vsi.

Hoci od pádu komunizmu uplynulo už viac ako 30 rokov a Slovensko je členom Európskej únie, stále sa snažíme priblížiť k bežnému fungovaniu cezhraničných vzťahov, aké poznali minulé generácie.

Obec Moravský Svätý Ján leží na terase rieky Morava, dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží. Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava).

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1449. Patrila grófom z Pezinku a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň. V druhej polovici 16. storočia sa v Moravskom Sv. Jáne usadili habáni a zriadili dvor s výrobou nožov. Koncom 18. storočia splynuli s miestnym obyvateľstvom a zrušili spoločné hospodárenie na základe majetkového hospodárstva.

Od 17. storočia sa obec rozvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Stala sa strediskom panstva hradu Ostrý Kameň, ktoré sa od 18. storočia nazývalo Svätojánske. Majiteľmi panstva boli postupne rody Keglevichovcov, Batthyányiovcov, Zichovcov, Jesenákovcov, Erdodyovcov.

Už od 18. storočia v obci fungoval poštový úrad, v ktorom s sústreďovali a rozdeľovali poštové zásielky z Hohenau a okolitých obcí. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo v Moravskom Sv. Jáne faktórium šaštínskej manufaktúry na výrobu kartúnu. Slúžilo na vydávanie vlny alebo bavlny česáčom a priadiarom na ďalšie spracovanie.

Obyvatelia obce boli známi pestovaním tabaku, ktorí predávali na Morave a v Rakúsku. V obci boli dva majere, pálenica a sladovňa. V 20. storočí pribudol liehovar a konzerváreň. Napriek tomu veľa miestnych obyvateľov dochádzalo za prácou do Hohenau a okolitých rakúskych obcí.

Železná opona za éry socializmu znemožňovala počas desaťročí udržiavať kontakt medzi rakúskym a slovenským obyvateľstvom. Prelomová sa stala jeseň 1994, keď obnovili hraničný priechod medzi Moravským Sv. Jánom a Hohenau.

Most medzi Moravským Svätým Jánom a Hohenau

Most cez rieku Moravu medzi obcami Moravský Svätý Ján a Hohenau fungoval už za 1. ČSR. Počas vojny ho vyhodili do vzduchu a dlho sa ho nepodarilo obnoviť. Okolo rieky bol po nástupe komunizmu postavený ostnatý drôt, Morava sa stala hranicou medzi Východom a Západom - oddeľovala dva svety.

V septembri 1994 obnovili hraničný prechod. Istému brnenskému podnikateľovi sa podarilo kúpiť pontónový most od armády, ktorý prevádzkoval už od roku 1992. Postupne začal most slúžiť nielen na prepravu surovín pre blízky cukrovar v Hohenau, ale aj pre občanov. Dnes je otvorený od šiestej ráno do desiatej večer.

Obnovením mosta, aj keď zatiaľ len provizórneho, stratili obyvatelia Moravského Svätého Jána pocit vytesnenia, že sú na okraji. Pre obyvateľov sa neotvorili iba možnosti na návštevy a nákup v susednom Rakúsku, ale mnohí si na druhej strane našli aj prácu. Obnovili sa športové a kultúrne kontakty.

Pred obnovením mosta sa v Hohenau konalo referendum, ktoré sa skončilo v prospech jeho otvorenia. Obávali sa, že Rakúšania budú mať strach, že narastie kriminalita a podobne.

Hohenau an der March

Kompa medzi Záhorskou Vsou a Angernom

Medzi Záhorskou Vsou a Angernom na rakúskej strane rieky most nikdy nebol. Získali sme prostriedky z programu PHARE, za ktoré ideme sprevádzkovať kompu. Zo slovenskej strany sme práce dokončili už vlani v novembri, teraz čakáme len na rakúsku stranu, kým vybuduje colnicu a pozemnú komunikáciu. Určite plánujeme predĺžiť cykloturistickú trasu popri Morave z Devína až do Záhorskej Vsi, od nás cez rieku do Angernu, a odtiaľ do Hohenau, a tak spojiť naše obce.

Kompa Záhorská Ves

Ďalšie historické prepojenia cez Moravu

Prírodné podmienky a hospodárske potreby určili smer ciest a prechodov cez rieku Moravu už v najstarších dobách. Hlavné dopravné prepojenia na Záhorí rešpektovali tok rieky Moravy a pohorie Malých Karpát, prebiehali severojužným smerom ale tiež zo západu na východ a opačne. Okrem stáročia užívaných diaľkových spojov však existovala na Záhorí aj lokálna preprava, ktorá spájala pohraničné dediny so susednými rakúskymi, ležiacimi na druhom brehu Moravy.

Preprava nimi vzrástla počas tureckých vojen, kedy používanie južnejších spojov obmedzovalo ohrozenie Turkami. V 18. storočí sa rozšírila o komunikáciu medzi cisárskymi majetkami na oboch brehoch rieky Moravy. Najväčší počet prievozov fungoval v 19. storočí a v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia, čo súviselo s rastom priemyslu v Rakúsku a prebytkom pracovných síl na Záhorí. Prievozy vznikli takmer v každej prihraničnej obci Záhoria.

K obmedzovaniu kontaktov prichádzalo potom počas hospodárskej krízy a najmä však po roku 1939, kedy boli hranice rôznymi zákazmi postupne uzatvárané. Do roku 1945 sa ešte mohlo zo Záhoria do Rakúska chodiť, i keď len na priepustky. Po roku 1945 sa styk zastavil celkom.

Medzi ďalšie historické prepojenia patrili:

• Moravský Svätý Ján - Ringelsdorf: Prechod, pravdepodobne brod, bol známy už v stredoveku.
• Veľké Leváre - Drőssing: Prevoz kompou, prvý záznam pochádza z roku 1646.
• Veľké Leváre - Sierndorf a Jedenspeigen: Individuálny prevoz loďkami pri mlynoch.
• Gajary - Dürnkrut: Prevoz loďkami, neskôr kompou, od roku 1867 drevený most.
• Záhorská Ves - Angern: Významný most, dôležitý pre priemyselné podnikanie, strhnutý v roku 1945.
• Vysoká pri Morave - Zwerndorf: Prvé údaje o prevoze pochádzajú z roku 1499.
• Stupava - Marchegg: Prevoz kompou, využívaný na prepravu zeleniny a ovocia.
• Bratislava - Marchegg: Železničný most postavený v roku 1848, zničený a obnovený.
• Devínska Nová Ves - Schlosshof: Most postavený v roku 1771, viackrát zničený a obnovený.
• Devín - Markthof: Historicky známy prievoz.

Hospodárske a kultúrne prepojenia

Hlavným podnetom pre vznik prechodov bola predovšetkým potreba zabezpečiť hospodárske kontakty obidvoch brehov. Dedičské právo uplatňované v rakúskych krajinách ríše vytváralo lepšie podmienky pre rozvoj remesla a priemyslu ako v Uhorsku. Z vzrastajúcej vrstvy rakúskych remeselníkov nenašli všetci uplatnenie doma, preto mnohí prichádzali v 18. storočí hlavne na c. k. majetky, ale aj do remeselníckych stredísk na Záhorí a prinášali so sebou skúsenosti a nástroje.

Zeleninári zo Záhoria chodili predávať zeleninu na vozoch na trhy do Viedne cez Marchegg. Konope, konopný olej, liečivé rastliny, vinohradnícke šteky a seno sa vyvážali do Rakúska. Muži z obcí južného Záhoria chodievali pracovať na stavby do Rakúska. Mnohí chlapci a dievčatá pracovali v blízkych rakúskych obciach celoročne aj na sedliackych hospodárstvách.

Oblasť južného Záhoria a Dolného Rakúska bola spojená aj duchovne mariánskou úctou. Slovenskí pútnici putovali do Mariazellu a Albendorfu, rakúski pútnici zasa do Marianky a Šaštína. Okrem náboženskej mali aj dimenziu spoločensko-kultúrnu, regionálnu a národnú.

Tabuľka: Prehľad mostov a prievozov cez rieku Moravu

Slovensko-rakúske mosty (oranžové) a brody a prievozy (žlté) vyznačené v mape zo začiatku 20. storočia

Pamiatky v Moravskom Svätom Jáne

Medzi svetské kultúrno-historické pamiatky Moravského Sv. Jána patrí kaštieľ z polovice 18. storočia, pôvodne barokový objekt. Po roku 1900 ho prestavali a po 2. svetovej vojne zvýšili o jedno poschodie. V súčasnosti je sídlom ústavy sociálnej starostlivosti.

Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Postavili ho v rokoch 1840 až 1851 na mieste staršieho barokového kostola.

Devínska Nová Ves

Leží na severnom úpätí Devínskej Kobyly a južnom okraji Záhorskej nížiny. Na území Devínskej Novej Vsi sa našli unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších pohrebísk. Je zaujímavým historickým dôkazom existencie Samovej ríše - prvého zväzu slovanských kmeňov na území dnešného Slovenska, ktorý založil fransky kupec Samo v roku 623.

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z roku 1435. V listine bratislavskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obce sa postupne nazýva Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu a po nemecky Ktheben Neudorf. Patria medzi poddanské osady devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v druhej štvrtine 16. storočia.

V obci sa objavili i španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko udalosti. V nich sa postupne usadzovali chorvátsky kolonisti. V tejto súvislosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófov z Devína vlastnili majetky v dedine aj rehole bratislavský uršulínok, jezuitov a marianských paulínov.

Od 16. storočia tu existovala tridsiatkov stanica, v ktorej sa konalo vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V 19. storočí vznikli v Devínskej Novej Vsi prvé podniky - vápenka, tehelňa.

Obec však nepriaznivo poznamenalo niekoľko pohrôm. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojska po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínskou Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátila morová epidémia, ktorej podľahlo 1087 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 dedina čiastočne vyhorela.

Pozitívnou udalosťou bolo vybudovanie konskej železnice, ktorá viedla z Bratislavy Schloshofua Viedne. Pravidelné spojenie fungovalo od roku 1838. O desať rokov neskôr sa začala prevádzka na železničnej trati Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg - Viedeň.

S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Napríklad po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie v Marcheggu sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi.

Pamiatky v Devínskej Novej Vsi

Z kultúrno-historických pamiatok si zaslúži pozornosť pôvodne rímsko-katolícky kostol Sv. Ducha, ktorý postavili začiatkom 16. storočia a neskôr viackrát upravili. Z 18. storočia pochádza klasicistický objekt tridsiatkovej stanice. Historicky zaujímavou budovou je parná tehelňa založená v roku 1891. Vyrábali sa v nej strešné škridly, ozdobné tehly a dlaždice. Mala 200 robotníkov a na vtedajšie pomery moderné strojové vybavenie.

Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Devínskych Karpát na ploche 101 ha medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom.

Jedinečnosť územie dokumentuje výskyt 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov, 1100 druhov rastlín. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré sucho- a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letným a dubom cerovým.

Cez štátnu prírodnú rezerváciu vedie 4 km dlhý náučný chodník. Na trase je sedem tematických zastávok s informačnými panelmi. Najzaujímavejšou lokalitou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov.

Náučný chodník prechádza cez viaceré chránené územia ako CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty, CHA Devínske alúvium Moravy, NPR Devínske jazero a NPR Abrod. V blízkom okolí náučného chodníka, pozdĺž hranice s Rakúskom, resp. dolného toku Moravy, sa nachádzajú ľahké opevnenia. Sú súčasťou pevnostného systému vybudovaného v rokoch 1935 - 1938 na hraniciach Československej republiky ako ochrana pred možnou agresiou susedných krajín. Dnes sú unikátnou stavebno-technickou pamiatkou.

Náučný chodník je prístupný iba mimo povodňových situácií na rieke Morave (vtedy sú časti chodníka zaplavené). Chodník je možné absolvovať aj v rámci súbežnej cyklotrasy.

Rozhľadňa Devínska Kobyla

Ďalšie zaujímavosti v okolí

Záhorie ponúka mnoho ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu:

• Borský Mikuláš: Rodisko básnika Jána Hollého. V strede obce stojí jeho rodný dom pochádzajúci z druhej polovice 18. storočia.
• Múzeum Michala Tillnera v Malackách: Ak túžite spoznať ľudovú kultúru a tradície južného Záhoria, toto múzeum je to pravé miesto pre vás. Múzeum Michala Tillnera je mestským múzeum založeným na podnet akademického maliara Michala Tillnera v roku 1975.
• Kaštieľ v Malackách: Rodovým sídlom Pálffyovcov sa stal prekrásny kaštieľ v Malackách. Stavba bola vybudovaná na podnet grófa Pavla IV. Pálffyho v prvej polovici 17. storočia.
• Podzemie pod malackým Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ukrýva starodávne krypty.
• Holíčske Megality (alebo aj Menhiry) sú otesané kamene uložené v lapidáriu vo dvore jednej z bývalých manufaktúrnych budov.
• Mesto Senica leží už od praveku na križovatke obchodných ciest.
• Nad obcou Smolenice, v hustých lesoch Malých Karpát kedysi stálo praveké aj slovanské hradisko.
• Záhorské múzeum v Skalici: Zrod muzeálnych aktivít v zmysle organizovania zberateľských činností v roku 1881 - 1898 podnietil vznik Záhorského múzea v Skalici.
• Rotunda sv. Juraja v Skalici je pôvodne románska stavba z prelomu 12. a 13. storočia (hoci najnovšie sa uvádza i prvá polovica 11. storočia).
• ZOYA Gallery&Museum prezentuje umenie Slovenskej výtvarnej moderny a tiež súčasných slovenských a svetových autorov.
• Múzeum slovenskej keramickej plastiky sa nachádza v tesnej blízkosti hradieb mestského opevnenia zo 17. storočia.
• Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre je súčasťou Slovenského národného múzea. Svoje sídlo má v samotnom centre mesta, v tzv. Emreszovskom dome.
• Vodný mlyn v Jelke: V meste Pezinok sa nachádza historická vidiecka usadlosť, ktorej dominuje stavba barokového vodného mlyna. Ide o je najväčší potočný mlyn v Európe.
• Pezinský zámok je historickým a architektonickým klenotom vinárskeho mesta Pezinok.
• Renesančná budova radnice v Pezinku: V historickom srdci mesta Pezinok stojí renesančná budova radnice. Bola postavená v polovici 17. storočia na mieste mestských kúpeľov a Weltzovho domu.
• Malokarpatské múzeum v Pezinku je zamerané na vinohradnícku a vinársku tradíciu malokarpatského regiónu.
• Obec Naháč je známa pôsobiskom osvietenského spisovateľa a farára Juraja Fándlyho, ktorý tu prežil časť svojho života.
• Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure: Ak chcete spoznať históriu mesta Svätý Jur ako a jeho špecifiká, ktoré ho niekoľko tisícročí formujú, zamierte do Literárneho a vlastivedného múzea.
• Mohyla M.R.Štefánika na Bradle: Pred tým ako sa vyberiete k mohyle M.R.Štefánika na Bradle zastavte sa v centre mesta Brezová pod Bradlom.
• Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku je stálou vysunutou expozíciou Slovenského národného múzea.
• Delostrelecké bunkre v Dúbravke: Pre všetkých zvedavcov a nadšencov histórie prvej a druhej svetovej vojny, odporúčame zavítať do Dúbravky. Delostreleckých bunkrov z čias prvej či druhej svetovej vojny je na našom území niekoľko, no len málo z nich je prístupných verejnosti.
• Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách je neoddeliteľnou súčasťou SNM - Múzea Slovenských národných rád. Svoje brány pre širokú verejnosť po prvýkrát otvorilo v roku 1990.
• Rakúska obec Hohenau an der March (Cahnov) leží vo východnej časti Wienviertlu, na rozhraní trojuholníka Rakúska, Česka a Slovenska, pri sútoku riek Moravy a Dyje. Prvá písomná zmienka o obci v podobe Hohenoe pochádza z roku 1148 a týka sa fary, ktorá tu existovala pred zriadením kláštora Johanitov v roku 1266. V roku 1360 dostalo Hohenau trhové právo. Veľký význam pre rozvoj obce malo založenie cukrovaru v roku 1867, stavba Severnej železničnej dráhy a zriadenie colnice. Dnes má Hohenau 2815 obyvateľov. Medzi pozoruhodnosti obce patrí zvonica z roku 1745, ktorú kvôli doprave v roku 1966 premiestnili a v roku 1999 opatrili zvonkohrou s melódiou obecnej hymny a farský kostol s dominantnou severnou vežou, ktorý má románske jadro. Ranobaroková prestavba kostola sa uskutočnila v roku 1693, koncom 19. storočia bol predĺžený a rozšírený o južnú loď. Obdivovateľov prírody zaujmú pozorovateľne vtáctva, ako i vybudovaná sieť cyklotrás. Dominantným faktorom hospodárstva obce je cukrovar Agrana. Hohenau je hraničnou železničnou stanicou Severnej dráhy do Česka a jazdia tu medzinárodné vlaky a expresy do Varšavy, Prahy a Berlína. Pontónový most cez Moravu, ktorý bol otvorený v septembri 1994, slúži pre českých, slovenských občanov a občanov EÚ a vedie na Slovensko - do Moravského svätého Jána. Na Hlavnej ulici nachádza budova Múzea Hohenau an der March. Pôvodne rodný dom známeho rakúskeho ľudového herca Oskara Simu bol odkúpený obcou pre múzejný spolok. Múzeum svojimi expozíciami prezentuje miestne dejiny, Severnú železničnú dráhu a život Oskara Simu.

tags: #moravsky #svaty #jan #kompa