História Svätého Jura: Od praveku po súčasnosť

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej.

Svätý Jur leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát.

Praveké a Veľkomoravské obdobie

Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi.

Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia n.l. Malý počet nálezov a ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované.

Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy.

Od prvej písomnej zmienky po zánik rodu grófov (1209 - 1543)

Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej sa Svätý Jur stal v roku 1209 slobodným trhovým mestom (forum liberum). Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva.

Zamestnaním tunajších obyvateľov bolo pravdepodobne už pred rokom 1209 vinohradníctvo a vinárstvo. Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou. Tvorili ju richtár, 4-6 prísažní a viničný majster, ktorý mal na starosti dozor vo viniciach obyvateľov mestečka.

Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvým výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.

V roku 1543, kedy zomrel posledný mužský člen rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, disponoval Svätý Jur rozsiahlymi právami a hospodárskymi výhodami, čo oprávňovalo obyvateľov mestečka očakávať priaznivú budúcnosť.

Boje za slobodu kráľovského mesta (1543 - 1647)

Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Je poznamenané nielen bojom proti svojvôli zámožných zemepánov a snahou o vymanenie sa z poddanskej závilosti, ale aj rastom bohatstva, ktorého zdrojom bolo tradične vinohradníctvo. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi.

Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu. Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať.

Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom.

Súčasne sa mestečko stalo aj majiteľom veľkého panstva, ku ktorému patrilo 7 celých dedín a časti 12 dedín. Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Mešťania nevládali platiť ani úroky z obrovských dlhov a na dôvažok sa v rokoch 1606-1610 dostali opäť do zálohu Štefanovi Ilešházimu. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil výsady slobodného kráľovského mesta.

Erb mesta Svätý Jur.

Privilegované slobodné kráľovské mesto (1647 - 1848)

Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Nadriadenou a teda i odvolacou inštanciou bol panovník. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív.

Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania. Do aparátu mesta patrili aj ďalší úradníci - mestský právnik, sirotský otec, vyberači daní, komorník, trhový richtár, hospodár, pisár, strážnici a ďalší. Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.

Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Spôsobilo ju vyhnanie Turkov z južných oblastí, čím sa opäť objavila konkurencia lacných južných vín, a pokles exportu uhorského vína do Čiech, Sliezka, Poľska a Rakúska. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu. Hospodárskemu úpadku nezabránilo ani odpustenie 400 okovového ročného poplatku (v roku 1741) za vlády Márie Terézie.

V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781.

Úpadok mesta a transformácia (1848 - 1918)

Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.

Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.

Svätý Jur v Československej republike a neskôr (1918 - súčasnosť)

Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. Československej republiky znamenali začiatok šiesteho obdobia dejín nášho mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943. V nasledujúcom roku bol k nemu pripojený i Neštich.

Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa začala nová etapa dejín mesta.

Významné pamiatky a zaujímavosti Svätého Jura

• Kostol sv. Juraja: Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja z roku 1527.
• Mestské opevnenie: Boli vybudované v rokoch 1603-1664 ako ochrana proti Turkom.
• Šúr: Jedinečná prírodná rezervácia so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
• Kostol sv. Trojice: Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom.
• Piaristický kláštor: Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685.
• Zichyovská kúria: Od roku 1865 slúži historický objekt účelom mestskej správy. V súčasnosti v nej sídli mestský úrad a Vlastivedné a literárne múzeum vo Svätom Jure.

tags: #msu #svaty #jur