Priebeh pravoslávneho krstu a jeho význam

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na priebeh a význam krstu v pravoslávnej cirkvi, ako aj na prípravu a duchovné sprevádzanie, ktoré s tým súvisia.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Katechumenát

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Najdôležitejším rozdielom medzi krstom dieťaťa a dospelého je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia.

Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.

Po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Priebeh krstu

Samotný obrad sv. Krstu má svoje špecifické prvky a symboliku.

Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia.

Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Veď Boh je prameňom všetkého života a teraz chce dieťaťu uštedriť aj svoj vlastný život.

Kňaz sa opýta rodičov: Aké meno dávate svojmu dieťaťu? Rodičia: M. Kňaz: Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre M. ? Rodičia: Krst.

Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti? Rodičia: Áno. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Ste ochotní im v tom pomáhať? Krstní rodičia: Áno.

Svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža. A bez slova poznačí dieťa krížom na čele. Potom vyzve rodičov, pripadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža: Aj vy, rodičia (a krstní rodičia), poznačte dieťa na čele znakom Krista, nášho Spasiteľa.

Nasleduje spoločná modlitba: Bratia a sestry, prosme nášho milosrdného Pána Ježiša za toto dieťa, ktoré má prijať milosť krstu. Modlime sa aj za jeho rodičov a krstných rodičov i za všetkých pokrstených.

• Pane Ježišu, daj tomuto dieťaťu účasť na tajomstve tvojej smrti a zmŕtvychvstania. Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás.
• Udeľ mu milosť znovuzrodenia a začleň ho do svätej Cirkvi.
• Upevni ho vo viere a urob z neho verného učeníka a svedka tvojho evanjelia.
• Pomáhaj mu k svätosti života a veď ho do radostí svojho kráľovstva.
• Pane Ježišu, daj týmto rodičom i krstným rodičom živú vieru, aby boli dobrým príkladom pre svoje dieťa.
• Zachovaj vo svojej láske aj rodinu tohto dieťaťa.
• Aj nás všetkých obnov, Pane, aby sme si živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krste.

Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa; na znak toho ťa pomažeme olejom spásy v Kristovi, našom Pánovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.

Potom sa ide ku krstiteľnici alebo do presbytéria, podľa toho, kde je vhodnejšie udeľovať krst. Všetci: Velebíme ťa, Bože.

Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení; zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.

Kňaz: Zriekate sa zlého ducha? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam. Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam. Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. bol (a) pokrstený (á) v tejto viere? Rodičia a krstní rodičia: Chceme.

Kňaz hneď krstí dieťa a hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz, i Syna poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz. i Ducha Svätého. poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz.

Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný. Tu kňaz mlčky pomaže sv. krizmou dieťa na temene hlavy.

M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.

Prijmite svetlo Kristovo. Otec alebo krstný otec (krstná matka) zažne sviecu svojho dieťaťa od veľkonočnej sviece.

Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. Tak bude môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď' príde v ...

Význam krstu

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.

Historické aspekty krstu

Nasledujúci článok sa zaoberá vysluhovaním sviatosti krstu v minulosti a cirkevnými nariadeniami, ktoré ovplyvňovali nielen samotný krst, ale aj vedenie matriky pokrstených v rámci Rímskokatolíckej cirkvi. Nariadenia o vysluhovaní krstu boli zhrnuté v tzv. rituáloch, ktoré vydávala pápežská kúria v Ríme. Odtiaľ boli následne rituály distribuované do celého kresťanského sveta.

Najstaršími dokumentmi pojednávajúcimi o sviatosti krstu a o vedení matrík, ktorými sa budeme zaoberať, sú závery Tridentského koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1545 - 1563. V rámci tohto koncilu boli do istej miery upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu (Concilus Tridentinus, Sessio 24., Caput 2.

Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý by reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody, ktorá sa konala v roku 1611. Krstu a matriky pokrstených sa týkajú dva odseky. Prvý povoľuje účasť dvoch krstných rodičov na krste dieťaťa (Synodus Tyrnaviensis, 1611, s. 17. In: Rituale Strigoniense, 1692). Druhý odsek sa venuje dekanským vizitáciám. V rámci vizitácie prikazuje dekanovi o. i. zistiť, „či jestvujú knihy, do ktorých sa zapisujú mená pokrstených, krstných rodičov, biskupom pobirmovaných a mená tých, ktorí uzavreli manželstvo.“ Z toho je jasné, že už v roku 1611 mali v uhorských farnostiach existovať minimálne matriky pokrstených, pobirmovaných a sobášených.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692), Jáger (1702), Ostrihom (1745) a Kaloča (1833). Krst sa v Rímskokatolíckej cirkvi považuje za prvú zo sviatostí, ktoré určil sám Ježiš Kristus. Je bránou k ostatným sviatostiam, keďže žiadnu inú sviatosť nemožno prijať bez predchádzajúceho prijatia krstu. Rituál jasne cituje Sv.

Matériou krstu bola čistá voda, ktorá sa požehnávala každoročne na Veľkonočnú vigíliu alebo na Vigíliu zoslania Ducha Svätého a tá sa používala po celý zvyšok roka. Nepožehnaná voda sa smela použiť iba v prípade, že sa požehnaná voda minula, resp. v prípade tzv.

Pri krste mal byť prítomný jeden alebo dvaja krstní rodičia. Ak teda zistíme, že niektorý z našich predkov šiel za krstného rodiča, automaticky môžeme o ňom prehlásiť, že bol považovaný za duševne zdravého a morálne spôsobilého na plnenie tak významnej úlohy. Sviatosť mohol v kostole vyslúžiť farár alebo iný kňaz, ktorý mal biskupské poverenie krstiť deti. Pred obradom bol povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti. Následne prišlo na výber krstného mena pre dieťa. To nesmelo byť hanlivé, vymyslené, posmešné, mýtické ani pohanské.

Kňaz krstil výlučne v latinskom jazyku formulkou Ego te baptizo in nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého), pričom mohol dieťaťu liať vodu na hlavu, ponoriť dieťa pod vodu alebo dieťa jednoducho pokropiť vodou. Potom nasledoval samotný krstný obrad. Jeho prvou časťou je zrieknutie sa hriechov, ktoré v mene pokrsteného vykonali jeho krstní rodičia. Táto časť sa slúžila v jazyku ľudu, a preto je aj v samotnom rituáli popísaná v štyroch jazykoch - latinsky, nemecky, maďarsky a slovensky.

Z pohľadu genealóga má mimoriadny význam posledná veta popisujúca priebeh krstného obradu: „Predtým, než je dieťa z kostola odnesené alebo než krstní rodičia z kostola odídu, zapíše farár dôkladne ich mená a iné údaje o vyslúženom krste podľa predpísaného spôsobu do knihy pokrstených.“

Pod týmto pojmom rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka.

Pri výbere krstiaceho spomedzi prítomných mal byť uprednostnený kňaz pred diakonom, vysvätený kňaz pred laikom, veriaci pred neveriacim a muž pred ženou. Výnimkou z posledného pravidla bola situácia, ak by žena ovládala formulku a obrad krstu lepšie než prítomný muž. Na to, aby pôrodná baba vedela poriadne krstiť, mal v každej farnosti dohliadnuť farár. Ak hrozila smrť dieťaťa, potom smela dula dieťa pokrstiť hneď, keď sa na svet dostala jeho hlavička.

Rímsky rituál z roku 1614, ako aj uhorské diecézne rituály zo 17. a 18. storočia sa bližšie vyjadrujú aj k zapisovaniu pokrstených detí do matrík. „Roku Pána X. Dňa X. v Mesiaci X. som Ja X., farár tohto Kostola sv. X. v meste alebo na mieste X. pokrstil dieťa narodené dňa X. z X. a X., manželov tejto farnosti, alebo z takej farnosti, miesta a rodiny, ktorému bolo pri krste dané meno X. Krstnými rodičmi sa stali X., syn X. z farnosti alebo miesta X. a X., manželka X., resp. dcéra X. z farnosti alebo miesta X.“ (Písmeno X.

Krstný obrad bol vo forme, v akej ho poznáme dnes, ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente.

Tabuľka: Porovnanie Rituálov

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku, kde v jeho východnej oblasti pretrvala až do našej doby. Na tomto fakte nič nezmenilo ani zavedenie únie v r. 1649.

Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V Prahe sa konali pravidelné pravoslávne bohoslužby od roku 1874 v chráme sv. Mikuláša na Staromestskom námestí a to kňazom Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol ustanovený taktiež pre chrámy v Karlových Varoch, Františkových Lázňach a Mariánskych Lázňach.

V uhorskej časti rakúsko-uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom. Svedčí o tom i to, že tu nebola porušená kontinuita jestvujúcej pravoslávnej Cirkvi. Iba pravoslávni Srbi v Uhorsku mali ako obrancovia štátu proti Turkom cirkevnú slobodu a udržali si pravoslávie.

V r. 1929 dospel vývoj pravoslávneho hnutia v Československej republike až k zriadeniu dvoch eparchií - eparchie českej a eparchie podkarpatoruskej.

tags: #musim #prijat #pravoslavny #krst