Na akom dreve bol ukrižovaný Ježiš? Mýty a realita

Veľká noc je obdobie, kedy si kresťania po celom svete pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niet divu, že drevo, na ktorom bol Ježiš zavesený pred takmer 2000 rokmi, je samo o sebe predmetom mnohých mýtov a legiend.

Legendy o dreve kríža

Jeden z najpopulárnejších príbehov nájdeme v rukopise z 12. storočia. Keď mal Adam asi stotridsať rokov, vyhlásil, že zomrie, ale že bude trpieť na vážnu chorobu, dokým neucíti vôňu stromu, pri ktorom zhrešil proti Bohu v raji. A povedal svojmu synovi Séthovi: “Choď na východ až na okraj oceánu, zavolaj k Bohu s rukami natiahnutými do neba a môžeš mi pomôcť v tejto záležitosti.” Keď Seth splnil príkaz svojho otca, bol prenesený skrz anjela do raja, zlomil halúzku zo stromu poznania a anjel ho vrátil k Adamovi. Osviežený vôňou stromu Adam zomiera. Vtedy Seth zasadil vetvičku, ktorá vyrástla v strom. Ten tam zostal až do čias Šalamúna. Keď vedúci stavitelia chrámu videli, aký pekný to bol strom, sťali ho. No nepoužili ho. Drevo tam ležalo 1090 rokov nepoužité, až do čias Krista.Aj keď neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sa tento príbeh mohol niekedy stať, legenda poukazuje na duchovné spojenie, ktoré však existuje. Svätý Pavol to vo svojom liste adresoval Rimanom: “Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Svätý Pavol spomína tento duchovný vzťah druhýkrát vo svojom liste Korinťanom: “Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.” (1Kor 15, 22)Hoci legendárne spojenie nemusí byť pravdivé, poskytuje nám krásnu meditáciu o kríži a pripomína tajomné pôsobenie Božieho plánu v celej histórii, ako aj fakt, že Ježiš vzal na seba naše hriechy a pribil ich na strom. Strom poznania už teda nie je.

Jeruzalem - mesto ukrižovania

Ako dnes vyzerá Golgota, kde bol Kristus ukrižovaný, či hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal zmŕtvych? Jeruzalem je postavený na kopcoch. Vrch Sion sa nachádza už akoby mimo hradieb Starého Jeruzalema, kúsok od brány s rovnakým názvom - brána Sion.Na samotnom vrchu Sion teda môžeme ísť pozrieť miestnosť, kde sa mala konať posledná večera Ježiša s apoštolmi. Tu počas večere Ježiš symbolicky premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv, čo doposiaľ robia rituálne farári počas omší. Taktiež tu už predpovedal, že ho niekto zradí (ako sa asi cítil Judáš pri tých slovách?) či Petrovi, že ho do rána trikrát zaprie. Zaujímavý odkaz nesie aj časť, keď tu samotný Ježiš umýva svojim apoštolom nohy. Toto sú tie najznámejšie momenty, ktoré sa tu udiali.Úprimne ale osobne pochybujem a asi nie som sám, že sa to udialo práve v tejto miestnosti, o ktorej sa to hovorí a kde si to chodia ľudia pripomínať - hlavne preto, lebo je na druhom poschodí a v tej dobe druhé poschodie bežný človek nemal. No mohlo to byť niekde na tomto pľaci, možno o kúsok vedľa. Dnes ťažko povedať. Takto dnes vyzerá miesto poslednej večere Ježiša s apoštolmi.Čo je zaujímavé, nájdeme tu dosť islamských prvkov, napríklad arabské okrasné písmo (takzvaná kaligrafia) či mihráb napravo - výklenok v strede steny, ktorý nám ukazuje smer na Mekku, teda ktorým smerom sa máme modliť. Prečo to tu je? Miestnosť za vlády Osmanov poslúžila ako mešita (chrám moslimov).Hneď pod miestnosťou, kde sa mala konať posledná večera, nájdete ďalšiu zaujímavosť - hrob kráľa Dávida. Toho Dávida, čo porazil prakom silného Goliáša. Ten Dávid, čo sa následne stal kráľom Izraela. A ten Dávid, ktorý potom počal múdreho kráľa Šalamúna. A Dávidova línia pokračovala... Možno ste počuli: „Ježiš, z rodu Dávidovho.“ Teda i samotný Ježiš a viacerí ďalší známi trebárs proroci, sú vlastne pra-pra-pra...vnuci kráľa Dávida. Dokonca, moslimovia veria, že i samotný Mohamed je z rodu Dávidovho. Hrob kráľa Dávida môžete ísť navštíviť aj vy.A posledným zaujímavým miestom, ktoré nás ešte na vrchu Sion čaká, je jeho dominanta, ktorú určite neprehliadnete - bazilika Uspania Panny Márie. Ide o novšiu baziliku, ktorá je v správe nemeckých kresťanov. Najskôr vysvetlím pojem bazilika - je to chrám, kde sa niečo významné udialo alebo ktorý má vzácnu relikviu. V tomto prípade je to tá prvá z možností (niečo sa tu udialo) a už zo samotného názvu môžete tušiť, čo asi. Chrám má akoby dve hlavné časti: vrchnú, kde sa bežne konajú omše a spodnú, kde nájdete kryptu so životnou veľkosťou Panny Márie - je z čerešňového dreva a slonoviny. Práve na tomto mieste Panna Mária zomrela. Alebo presnejšie: zaspala, ako sa v jej prípade zvykne hovoriť. Niektorí aj veria, že je tu pochovaná.Spolu s Kristom opustíme vrch Sion. Kam išiel Ježiš následne po poslednej večery? Modliť sa s apoštolmi do Getsemanských záhrad. Tie sú taktiež za hradbami Starého Jeruzalema, pod Zlatou bránou a Olivovou horou. Dnes v Getsemanských záhradách nájdeme taktiež novšiu baziliku - baziliku Agónie alebo druhý názov: bazilika Národov (keďže na jej stavbu prispeli viaceré národy, ktorých symboly/znaky nájdete na strope chrámu). Hneď vedľa chrámu je záhrada starých olivovníkov. Mnohé isto majú storočia, dokonca sa hovorí, že niektoré si ešte pamätajú Krista. V rohu tejto záhrady nájdeme kameň/menšiu skalu, ktorej časť je tu vonku a druhá časť vnútri v chráme. Práve na nej sa Ježiš modlil a ako píše Sväté písmo: krv potil (vedel, čo ho už čaká).

Krížová cesta

Ježiša následne brali do Starého Jeruzalema takzvanou Leviou alebo druhý názov: Štefanovou bránou, ktorá je z tej strany hradieb, kde sú i Getsemanské záhrady či napríklad Zlatá brána. Samozrejme, dodnes sa špekuluje o presnej trase Ježiša Krista, kadiaľ išiel a kde sa aké zastavenie krížovej cesty udialo. Len kúsok za Leviou bránou (odhadom 300 m od nej) je miesto, kde Ježiša súdili (1. zastavenie krížovej cesty), bičovali a odkiaľ berie kríž na svoje plecia (2. Kostolíky na I. a II. zastavení krížovej cesty.Krížová cesta teda ďalej pokračuje naprieč Starým Jeruzalemom, všetky zastávky sú označené rímskym číslom - III., IV.,V... pri každej z nich je aj nejaká kaplnka či kostolík. Postupne tak prejdete miesta, kde Ježiš pod krížom spadol (dokopy trikrát), kde stretol svoju matku, plačúce ženy, kde mu Veronika podala ručník i odkiaľ mu Šimon Cyrenejský pomáhal niesť kríž. Od piateho zastavenia, kedy mu Šimon Cyrenejský začína pomáhať, začína cesta viac stúpať - stúpate na Golgotu. Niektorí si ju možno predstavia ako riadny kopec, no je to skôr kopček, teda žiadny turistický výkon vám naň netreba. Taktiež sú niektorí ľudia prekvapení, že Golgota je akoby uprostred Starého mesta a nie niekde mimo hradieb. V čase Krista mimo hradieb bola, lebo Starý Jeruzalem bol vtedy menší než je dnes.Toto zastavenie je celkom zaujímavé, lebo k nemu musíte odbočiť do uličky a potom sa tou uličkou vrátiť a pokračujete... Ježiš sa samozrejme s krížom nevracal hore-dole, len pripomínam, že vtedy to mesto vyzeralo inak. Boli tu iné budovy i ulice. Aj toto zastavenie je vlastne trochu od ruky, no mám ho rád kvôli fotografiám. Je to posledné zastavenie, ktoré je vonku a končí pri bazilike Božieho hrobu - od tohto IX. zastavenia ju rád fotím.Niekedy sa dá dostať do baziliky už od tohto zastavenia, cez akoby vedľajšie/bočné chrámy. No v poslednej dobe sa z tejto strany dosť prerábalo a aj tak najradšej vstupujem do baziliky s ľuďmi spredu. Čiže sa trochu zas vrátim na cestu, pokračujem a tak prídem k bazilike z druhej/prednej strany. Kúsok ďalej od IX. zastavenia, ak dáte ešte pár krokov, môžete nájsť takéto akoby nádvorie, kde žijú etiópski mnísi a nachádza sa tam aj bočný chrám.Teda absolútny vrchol krížovej cesty. Tu je vrch Golgoty. Tu Ježiš zomrel a bol pochovaný, a o 3 dni vstal zmŕtvych. Tu neskôr vďaka sv. Helene a jej synovi cisárovi Konštantínovi - ľuďom, bez ktorých by tu tieto miesta neboli a dnešné kresťanstvo by nevyzeralo, ako vyzerá - vznikol v 4. storočí chrám. Ten sa samozrejme postupne menil, zväčšil až do súčasných podôb. A teraz sa poďme pozrieť do samotného chrámu, čo je vo vnútri: Hneď keď vstúpite, všimnete si pred vami ľudí, ako kľačia pri kamennej tabuli a pokladajú na ňu rôzne náboženské predmety, aby si ich posvätili. Dole kamenná tabuľa, na ktorej olejovali a pripravovali telo Ježiša Krista na pohreb.A teraz k ďalšej, azda najdôležitejšej časti, chrámu, po ktorej aj nesie celé meno - Boží hrob. Ten nájdete od vstupu naľavo. Vyzerá to ako kaplnka (takzvaná edikula) uprostred chrámu, okolo ktorej bude zrejme rada čakajúcich ľudí, čo sa chcú dostať dovnútra. Niektorí si to tam možno odstoja aj dve hodiny, aby sa tam pozreli. Vo vnútri vás najskôr bude čakať miestnosť, ktorá sa nazýva Anjelská kaplnka. Je tam vystavená originálna časť kameňa, ktorým bol zakrytý Kristov hrob. Na tomto kameni podľa svätého písma sedel anjel a zvestoval vzkriesenie Ježiša Krista - preto sa táto časť nazýva Anjelská. A potom akoby v ďalšej miestnosti nájdete i samotné miesto, kde sa pod novším obalom, Kristov hrob nachádza a kde ležalo jeho telo.Vonku čaká veľa ľudí, aby sa sem dostalo, ak si myslíte, že vo vnútri budete niekoľko minút rozjímať a modliť sa, tak na to asi zabudnite... dokopy ma tam nechali kňazi len pár sekúnd, kým ma už nezačali sácať von. Občas to tam je dobré psycho a v niektorých ľuďoch sa tam prebúdza až istý fanatizmus. Každopádne, dovnútra už nechodím, stačilo mi. Radšej si vychutnávam túto starú baziliku a jej neopísateľnú atmosféru a silu, ktorú podľa mňa doslova vyžaruje.

Relikvie Kristovho utrpenia

Na svete sa dnes uchovávajú viaceré významné relikvie spojené s utrpením Krista. Najhlavnejší symbol jeho ukrižovania, samotný kríž, bol predmetom záujmu už prvých veriacich. Nakoľko nevedela určiť, ktorý z krížov patril Kristovi, biskup v Jeruzaleme súhlasil s tým, aby nevyliečiteľne chorí ľudia sa dotýkali krížov a okamžité uzdravenie nastávalo vždy iba pri jednom kríži. Kríž následne sv. Helena považovala za kríž Ježiša Krista. Na mieste dala následne vybudovať kostol, ktorý s obmenami tam stojí do dnes. Svätá Helena do chrámu vložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala synovi do Konštantinopolu.Kristov kríž sa nachádzal v jeruzalemskom chráme až do roku 614, kým sa ho nezmocnili Peržania. Tí vyvraždili jeruzalemských kresťanov a zmocnili sa veľa relikvií. Očakávali, že Byzantská ríša za kríž zaplatí veľké výkupné. Byzantská ríša porazila Peržanov a zmocnila sa opäť Kristovho kríža. Ten bol následne rozdelený na dve časti. Jedná časť sa prinavrátila do Jeruzalema a druhá bola vynesená na Kalváriu v Konštantinopole. Časť krížu, ktorý bol v Konštantinopole, sa dostal do rúk francúzskeho kráľa svätého Ľudovíta IX., ktorý ho odkúpil v čase rastúcich finančných problémoch v Byzancii. Kráľ dal vystavať na Ile de France v Paríži kaplnku pre uchovanie fragmentu kríža a tu bol uchovaný až do čias Francúzskej revolúcie. Po jej vypuknutí sa podstatná časť krížu stratila a zostali len malé časti, ktoré boli uchované v katedrále Notre Dame spolu s klincom a tŕňovou korunou. Dnes najväčšia časť kríža sa nachádza v právoslavnom kláštora na Athose.