Vianočné sviatky, ako ich poznáme, sprevádzajú v rôznych krajinách sveta odlišné zvyky. Odlišnosti sú nielen v samotnej príprave, ale aj v priebehu týchto sviatočných dní. Pozývame vás na sondu po oslavách Vianoc v rôznych krajinách sveta.
Vianočné tradície vo svete
Vianočné sviatky sa v rôznych kútoch sveta oslavujú odlišne. Tu je prehľad niektorých zaujímavých tradícií:
Európa
- Taliansko: Vianoce sa oslavujú podobne ako u nás, s živým vianočným stromčekom. Darčeky sa otvárajú až po polnoci z 24. na 25. decembra. Väčší dôraz sa kladie na obed v prvý sviatok vianočný.
- Veľká Británia: Vianoce nie sú prísne rodinné sviatky, preto je zvykom chodiť na večierky. Neodmysliteľný je tradičný nákyp - Plum puding a na sviatočný stôl sa podáva plnená pečená morka. Darčeky nosí Santa Claus 24. decembra.
- Francúzsko: Rodiny slávia Štedrý deň spoločne. Deti si položia topánky pred krb a čakajú na darčeky od Pere Noel. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo symbolizuje očakávanie narodenia Krista.
- Španielsko: Hlavným vianočným pokrmom je jahňacina alebo ovčie mäso. Darčeky sa rozdávajú až na Troch kráľov.
- Holandsko: Už v polovičke novembra prichádza Mikuláš, ktorý sa nazýva Sinterklaas. Vrcholom je 5. december, keď si ľudia vymieňajú darčeky.
- Grécko: Mnohí Gréci majú namiesto vianočného stromčeka loďku ozdobenú svietiacimi reťazami. Darčeky prináša Svätý Bazil v noci z 31. decembra na 1. januára.
- Rusko: Dedo Mráz prinesie deťom darčeky až na Silvestra. Pravoslávne Vianoce sa oslavujú o 13 dní neskôr.
- Poľsko: Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá. V mnohých rodinách sa pridáva dodatočný príbor pre prípad, že príde nečakaný hosť.
- Bulharsko: Na Štedrý večer sa podáva nepárny počet tradičných bezmäsitých jedál. Po večeri sa stôl neuprace, aby sa mohli najesť aj zosnulí.
- Rumunsko: Typická tradícia je adventná zabíjačka. Deti idú od domu k domu a spievajú koledy, za čo dostanú peniaze a sladkosti.
Amerika
- Mexiko: Vianočné zvyky majú korene v období španielskej kolonizácie. Deti dostávajú darčeky až 6. januára na sviatok Troch kráľov.
- Kolumbia: Oslavujú ich veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové.
- USA: Vianočné zvyklosti sú rôzne a pomerne komerčné. Santa Claus vkladá darčeky do "vianočných ponožiek". Američania kladú väčší dôraz na oslavu 25. decembra.
- Peru: Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá. Počas týždňa Vianoc organizujú „chocolatadas".
Afrika
- Egypt: Adventné obdobie trvá 40 dní pred Vianocami. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách.
- Juhoafrická republika: Na druhý sviatok vianočný prichádzajú rodiny na pláže Kapského Mesta, kde sú pikniky a griluje sa.
- Namíbia: Kmeň Herero používa kožu zabitého vola alebo kozy, na ktorej muži tancujú, čo by malo priniesť šťastie.
- Maroko: Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú.
Ázia
- Vietnam: Vianoce sú jedna zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky.
- India: Väčšina indických katolíkov žije na juhu krajiny. Pieseň Tichá noc spievajú v hindštine.
- Filipíny: Vianoce sú mimoriadne dlhé. Ranné omše sú v kostoloch v období od 16. do 24. decembra.
- Čína: Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty. V porovnaní s Vianocami sa tu viac oslavuje príchod Nového roka.
- Japonsko: Aj napriek tomu, že v Ježiša Krista verí iba jedno percento Japoncov, ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami.
Austrália
Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Tradičné jedlá sú morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne.
Vianoce v Austrálii
Vianoce v Betleheme
Miesto Ježišovho narodenia je v Biblii zaznamenané presne. Betlehem. Mestečko v Júdskych horách, pár kilometrov na juh od Jeruzalema, je dnes súčasťou Palestínskej autonómie (PA). V Betleheme, tradičnom mieste narodenia Ježiša Krista, ktoré sa spomína takmer v každej vianočnej kolede, prebehli Vianoce aj tento rok v útlme. Už druhý rok po sebe v tieni vojny.
Oslavu Vianoc v kolíske kresťanstva ovplyvnil 7. október 2023. Na námestí Manger Square v Betleheme prilákal zmenšený sviatočný sprievod menej divákov, ako v predchádzajúcich rokoch. Na konci pochodu sa davu prihovoril latinský patriarcha Pierbattista Pizzaballa vedľa obrazu dvoch gazanských detí. Munther Isaac, starší pastor Evanjelickej luteránskej kresťanskej cirkvi v Betleheme, hovoril o dôležitosti odolnosti. Na iných miestach sa k novinárom a iným návštevníkom približovali deti v nádeji, že im predajú drobné predmety alebo sladkosti - dôkaz rastúcich hospodárskych ťažkostí mesta. Dopad vojny na ekonomiku Betlehema a jeho obyvateľov je značný. Cestovný ruch tvorí okolo 70 % príjmov mesta a tradične býva najsilnejší počas vianočnej sezóny.
Prípad Betlehema názorne ilustruje demografický úbytok kresťanov. Odvtedy sa kresťanská populácia v Betleheme znížila na 10 % (podľa sčítania v roku 2017). Kresťanské rodiny opúšťajú Betlehem kvôli sociálno-ekonomickým ťažkostiam, nestabilite, diskriminácii a prenasledovaniu zo strany Palestínskej samosprávy, ovládanej islamizmom. Aj umiernený Fatah a spravodajská sieť, vybudovaná prvým lídrom Palestínčanov Jásirom Arafatom zastrašoval kresťanov v Betleheme konfiškáciou pôdy. Školské osnovy PA často vynechávajú alebo skresľujú kresťanské dejiny vo Svätej zemi. Moslimskí extrémisti často narušujú kresťanské náboženské slávnosti, verejné slávnosti čelia hrozbám a účastníci sa obávajú o svoju bezpečnosť. Medzinárodné spoločenstvo si často nevšíma ťažkú situáciu palestínskej kresťanskej komunity.
Vianoce na Slovensku
Slováci, podobne ako ich susedia Česi, si 24. december užívajú už tri desaťročia ako voľný deň. Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať, predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista. Po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa. Prvý "ponovembrový" Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na nedeľu. Už 9. "Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva," zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome. V samostatnej Slovenskej republike potom Štedrý deň zaradil medzi dni pracovného pokoja Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993.
Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni - Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný rozmer.