Na počiatku bolo Slovo: Význam a hĺbka

Som presvedčený, že téma slova a špecifickejšie vypovedaného slova je jednou z kľúčových tém nášho bytia. Slovo, slovný prejav je jedným z najcharakteristickejších prejavov takmer každého jedinca. Už evanjelium podľa Jána začína vetou: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Aj keď existuje viac vysvetlení tejto vety, v podstate je tu slovo stotožnené s duchovným prejavom ako takým, alebo so samotným kresťanským spasiteľom Ježišom Kristom.

Naproti tomu Hamlet kričí v rovnomennej hre „Slová, slová, slová…“ s úplne opačným významom. Kritizuje tým vravu, ktorá sa stáva prázdnym bľabotom bučiacim do prázdna.

Slovo v kontexte Biblie

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Na počiatku bolo Slovo. O akom počiatku tu Ján hovorí? O tom, o ktorom hovorí prvý verš Biblie: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem (Gn 1:1).

Svet má svoj počiatok, lebo bol stvorený. Slovo nemá počiatok, lebo nebolo stvorené. Ono existuje od večnosti. Kde bolo Slovo? Ono bolo na počiatku u Boha. Čiže prebývalo u Boha. To znamená, že Slovo nie je totožné s Bohom, keďže prebývalo u Boha. Ale Slovo je rovné Bohu, lebo to Slovo bolo Boh. (Pod Slovom Ján myslí Božieho Syna.) I Slovo, Boží Syn, je Boh i Otec, u ktorého prebýva, je Boh. Už tu sú začiatky budúceho kresťanského učenia o Trojici, tri božské osoby, ale jeden Boh. Ján tu zatiaľ uvádza len dve osoby Trojice, Otca a Syna. Vo vzťahu k Bohu je teda Slovo rovné Bohu, Syn je rovný Otcovi.

V akom vzťahu je Slovo k svetu? Prvá kapitola Biblie hovorí, že Boh všetko stvoril svojím slovom. Povedal a stalo sa. Ján hovorí, že tým stvoriteľským slovom je Slovo s veľkým S. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. Preto nad všetkým, čo bolo stvorené, má moc Ten, skrze ktorého to bolo stvorené. A čo stvoril, to i udržuje pri živote, lebo On je zdrojom života: V ňom bol život… My máme život, Slovo je život. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Svetlo osvecuje človeka, aby mohol spoznať Boha. Ale človek sa už na začiatku otvoril pre tmu, keď sa vzbúril voči Bohu. Odvtedy prebieha konflikt svetla s tmou, ktorý sa odohráva i v nás, nielen okolo nás. Odohráva sa v našom svedomí. Ale Ján hovorí: A to svetlo vo tme svieti, ale tma ho nepohltila. Tma síce pohltila človeka, ale nepohltila svetlo. Naopak, svetlo porazí tmu.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Do svojho vlastného prišiel a vlastní ho neprijali…

Vianočné posolstvo, ktoré v nás ešte rezonuje, môžeme nájsť aj v texte dnešného evanjelia: Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha, stalo sa telom a prebývalo medzi nami. Bol som prekvapený, koľko starších ľudí ovláda text úvodu Jánovho evanjelia naspamäť a rozmýšľal som, prečo si vybrali práve tento ťažký text. Neskôr som našiel celkom jednoduché vysvetlenie. Tento slávny prológ sa kedysi čítaval na konci každej bohoslužby. Malo to svoj význam. Patrí k dôležitým textom evanjelia, ktorý by sme mali dobre poznať, aby sme o ňom mohli premýšľať. Sú to slová milé i nášmu národu, veď sa traduje, že sú to prvé slová, ktoré pre nás napísali v staroslovienčine Sv.

Hneď prvá veta je výpoveďou radostnou a povzbudivou: Na počiatku bolo Slovo, teda na začiatku nášho sveta nebol nejaký chaos hmoty či energie, nebola to zmätená náhoda, prázdnota či veľké nič, ale bolo Slovo - presnejšie niekto, kto hovorí, a to môže byť iba Osoba. Evanjelium pokračuje: všetko povstalo skrze neho. Ak niečo povstáva, ide o cieľavedomý vývoj. Všetko okolo nás má teda určitý zmysel aj keď ho hneď nevidíme a nechápeme. To je ďalšie radostné zistenie.

Ale teraz prichádza jedna výpoveď, ktorá by mala nami zatriasť, ak by sme ju úplne dokázali domyslieť a pochopiť: Bolo pravé Svetlo, ktoré prišlo na svet. Svet povstal skrze neho, ale svet ho nespoznal. Prišiel do svojho vlastného, ale vlastní ho neprijali. Čo sa tu hovorí? Vo svete môžeme nájsť dvoje stôp: stopy Stvoriteľa, ktorý prichádza ako svetlo do nášho života. Ale v našom svete sú mocne vtlačené aj stopy silného vzdoru človeka a odmietnutie Boha. Človek chce stále sám vedieť všetko lepšie ako ostatní, aj ako sám Boh. Človek chce mať sám vždy pravdu. V rukách chce mať moc, aby nad druhými panoval, a tak z ľudskej hlúposti a zloby objavujú sa trápenia sveta: hádky, spory, utláčanie, vojny.

Na tento pôvod zla vo svete poukazuje Sväté Písmo a aj zdravý rozum. Vypočujme si, čo bolo vyslovené pred pár rokmi na viedenskom medzinárodnom vedeckom kongrese, o budúcnosti našej civilizácie. Dr. Ing. Gernot Eder neváhal prehlásiť, že všetko nasvedčuje tomu, že ľudská kultúra našej planéty sotva bude mať dlhšie trvanie ako 10 000 rokov a blíži sa k zániku. Od ranných počiatkov ľudstva, od doby kamennej sa totiž vôbec nezmenila agresivita a krutosť človeka voči človeku. Nakoľko v dnešnom husto obývanom svete nemá už človek pred človekom kam utiecť, ako to mohol v dobe kamennej, nemá ľudstvo na prežitie nijakú šancu - iba vtedy, ak by v sebe ľudstvo zvládlo pud po násilí a krutosti. Táto šanca sa ľuďom ponúka už dvetisíc rokov príchodom kresťanstva, ale ľudstvo túto šancu zatiaľ vo svojom celku nevyužilo. Toľko slová nie kňaza či teológa, ale triezveho vedca, ktorý vidí jedinú šancu na prežitie ľudstva v prijatí kresťanských princípov: služby miesto panovačnosti, lásky miesto nenávisti, milosrdenstva miesto krutosti.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým čo uverili v jeho meno. Hovorí sa tu o tom, či je možné zvládnuť zlo, s ktorým sa stretávame. Je nevyhnutné, aby v našich rodinách a zamestnaniach boli hádky či sebecké spory? Ježiš nám hovorí: Nebojte sa. Ja som premohol zlo sveta a som s vami až do skončenia sveta. Kto príde ku mne toho neodoženiem, ale dám mu silu vytrvať v dobrom až do konca. Moje Slovo sa stane vo vás telom a bude prebývať medzi vami.

Rozumieme tomu dobre? Boh chce zachrániť tento svet aj skrze nás. Všetci, ktorí jeho Slovo príjmu, stanú sa Božími deťmi. Ako prevedieme túto Božiu výzvu do nášho denného života? Napríklad v podobe modlitby, ktorú si môžeme dať ako novoročné predsavzatie: Bože, daj mi odvahu aby som trpezlivo niesol veci, ktoré nemôžem zmeniť. Daj mi silu, aby som sa snažil zmeniť to, čo zmeniť môžem.

Význam slova v komunikácii a prejave

Nesprávne vyjadrenia, škaredé výrazy a zlá gramatika sú totiž tak isto nákazlivé ako každý iný vírus. Tak ako má človek sklon napodobňovať veci dobré, rovnako to robí aj s vecami opačnými. Kedy je slovný prejav pekný? A k tomuto všetkému slúžil náš predmet Rečový prejav doc. PhDr. Evy Žilinekovej, Csc. Donútila nás pozorovať samých seba, priznať si chyby zlepšovať sa. Stačila menšia stresová situácia (nahrávanie na mikrofón) a už som počul ako sa mi chveje hlas, ako sa hneď dostaví tréma, keď má človek prečítať pár vlastných myšlienok nahlas.

Pre mňa bola osobne najťažšia úloha pozorovať sa počas telefónnych rozhovorov. Ja totiž telefonujem len veľmi zriedkavo, práve preto, že pri rozhovore s druhým človekom ho potrebujem vnímať aj jeho pohľad a gestikuláciou. Toto všetko pri telefonovaní odpadáva, zostáva len hlas i nepríjemný pocit, že toho druhého vyrušujem, keďže hlavne dnes pri mobiloch vôbec neviem kde som ho zastihol. A ďalej pri telefonovaní mám často pocit, že som nepovedal všetko, že som niečo zabudol, práve preto že nie som plne sústredený, ale zavolať späť sa mi už zdá neúmerné. Aj preto mám rád osobný kontakt, kde sa dá z človeka i z toho čo hovorí vyčítať oveľa viac.

Podotkol by som len pár vecí, ktoré sú pre uvoľnené vyjadrovanie dôležité: pevný postoj, správne dýchanie, dotykové aktivizovanie sa, žuvačka či cukrík na tvorenie slín, rozozvučané hlasivky, pohľad by mal hľadieť rovno, ani nie zdola nahor ani zhora nadol, celkovo gestikulácia by mala doplňovať a podporovať slová.

Keď však dosiahneme istú presvedčivosť v našom prejave nesmieme zabúdať na to, ako ľahko sa dá slovom raniť aj ublížiť. Keď už aj niekomu vyčítame, skúsme mať tón, ktorý nie je agresívny. Sám zo svojej skúsenosti som si všimol ako ľudia niekedy reagujú skôr na tón hlasu ako na význam slov. Nezameriavajme sa len na vonkajší prejav, skúsme aby za našimi slovami stáli aj činy, teda aby boli pravdivé, aby láskavosť nebola predstieraná aby ochota pomôcť nebola hraná. Nechcem veľmi moralizovať, ale vážme slová, slová sú obrovský dar. Toľkokrát keď vidím moju postihnutú sestričku ako sa nadychuje a chce mi toho toľko povedať si uvedomím aký som ja šťastný, že hovoriť môžem, že môžem formulovať vlastné myšlienky, vymieňať si ich s ostatnými.

Slovo ako zjavenie a komunikácia

Druhá charakteristika Slova je jeho božský pôvod a charakter. „Ján ukazuje, že stvorenie prostredníctvom slova netreba chápať len ako dôsledok Božieho príkazu k vzniku života. Hlavnou funkciou každého slova je komunikácia. „Pre Slovo - jednorodeného Syna Božieho - sa kľúčovým momentom na plnenie tejto funkcie stalo vtelenie. Vďaka tomu mohlo Slovo priniesť komunikáciu tým pre človeka najprirodzenejším spôsobom a mohlo odkryť pravdu o Bohu Otcovi, ktorého nikto nikdy nevidel. Nejde však len o jednoduchú komunikáciu, ale činnú, konajúcu. „Komunikácia Jána Krstiteľa je vo veľkej miere v službe Mesiáša. V Evanjeliu podľa Jána je to slovo svedectva v súdnom, právnom rozmere, čiže ide o rolu svedka, ktorý pomáha odkryť a definovať skutočnosť. Druhý rozmer svedectva spočíva v jeho zjavujúcej sile.

V Evanjeliu podľa Matúša, Marka a Lukáša má slovo Jána Krstiteľa iný dôraz. „Je to slovo prorocké, teda také, ktoré odhaľuje Božiu vôľu a súlad života s ňou. Ak sa zameriavame na pojem slova v kontexte všetkých štyroch evanjelií, kľúčová otázka by mala znieť: Ako nás vlastne Pán Ježiš pozýva používať slová? „Na prvom mieste od nás chce, aby sme boli autentickí, úprimní a jednoznační. Ježiš vystríha aj pred vyrieknutím uponáhľaných súdov o druhých: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mk 7, 1). Slovo nemá len ľudský charakter, ale súvisí aj s naším náboženským prežívaním. Kristus nás zároveň nielen slovami, ale aj svojím príkladom učí, ako sa máme rozprávať. „Je to Ježišova pedagógia, fenomenológia slova. „V evanjeliách neraz čítame o tom, že Ježiš sa otočí k človeku, skôr než ho osloví. Napríklad k žene chorej na krvotok sa ,obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila‘ (Mt 9, 22).

Pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku poukazuje aj na to, ako Ježiš využíva slovo pri vyučovaní. „Má ťažkú úlohu hovoriť o nadprirodzených skutočnostiach uchopiteľným spôsobom. Ježiš teda nepoužíva teologickú, odbornú terminológiu, ale metafory a slová, ktoré boli jeho adresátom ľahko pochopiteľné. „Práve z dôvodu, že to nie je len obyčajný prostriedok šírenia informácií. Nemá len ľudský charakter, ale súvisí aj s naším náboženským prežívaním. Môžeme smelo povedať, že slovo má božský pôvod a charakter. Má silu a moc tvorenia i rúcania. „Mali by sme preto naše slová naozaj zvažovať a svoj prejav zveľaďovať, čistiť, kultivovať.

Tabuľka: Význam slova v rôznych kontextoch

Nikto z nás si to síce nepamätá, ale prvé slová v našom živote sme počuli od svojej mamky. A nielen, že boli prvá, ale bolo ich aj najviac. Preto sa rodný jazyk nenazýva ani otcovský, ani babičkovský, ale materinský. Boli to naše mamky (až na pár výnimiek), ktoré nám dávali prvé rady do života, a my sme robili dobre, keď sme sa nimi dali vychovávať. Dan Barber tiež veril tomu, že rady jeho matky majú vysokú cenu, ale ako „správny“ Američan s nimi naložil po svojom. Rozhodol sa ich totiž speňažiť. Navštívil aukčnú sieň a zbierku matkiných rád dal do dražby. Nebudete tomu veriť, ale po 92 výzvach bola táto zbierka predaná za 610 dolárov. Neviem, kto je Dan Baarber, ale túto správu mám z tlače, a neviem, či pre neho mali matkine rady cenu len tých mizerných 610 dolárov. Pre mňa sú rady mojej mamky nevyčísliteľné.

Ale čo biblické rady? Čo rady samotného Pána Ježiša Krista, nemali by sa práve ony pre nás stať tými najcennejšími? Biblia hovorí o Pánovi Ježišovi ako o Slove. „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha to Slovo bol Boh... A to slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ J.1,1-14 Ježiš je zosobneným Božím slovom. Božia láska prelomila priepasť medzi našou a nebeskou sférou a vzala na seba ľudskú podobu. Ako inak by mohol človek vidieť Boha?

Božie slovo má pre nás ešte jeden podstatný význam. Keď sa Ježiš modlil za svojich učeníkov, prosil svojho Otca: „Posväť ich v pravde, tvoje slovo je pravda.“ J.17,17 Posvätiť znamená oddeliť sa pre Božie veci, pre to, do čoho ťa Boh volá. Samozrejme je to proces a ten Boh robí hlavne skrze svoje Slovo. V Liste Židom je známy ale dôležitý verš. „Lebo slovo Božie je živé a mocné (účinné)...“ Žid.4,12 Čítať s vierou a modlitbou Bibliu je ako čítať v srdci Pána Ježiša.

tags: #na #pociatku #bolo #slovo #a #to