Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádza v centre mesta v radovej zástavbe Levočskej ulice, na ktorú vkročíte priamo z námestia cez historickú Levočskú bránu Provinčného domu.
História a Vývoj
Kostol bol pôvodne len kaplnkou pri mestskom špitáli, pravdepodobne zo 14. storočia.
Rímskokatolícky drevený Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1785 postihli mnohé pohromy, najmä počas druhej svetovej vojny. Počas jeho obnovy v 2. polovici 19. storočia bol rozobratý, posunutý, otočený o 90° do predpísanej východno-západnej orientácie a opätovne postavený. V čase obnovy bola zároveň ku kostolu pristavaná sakristia.
K výstavbe nového kostola trochu prihrala i náhoda. V tom čase sa začalo budovať Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka Ružencovej Panny Márie zo Zborova. To podporilo výstavbu nového kostola a projekty na jeho výstavbu boli hotové už v roku 1969.
Plány kostola vypracoval 70- ročný dekan Ing.
Pri výkope základov v marci 1969 pracovalo naraz 200 ľudí. Prišiel však rok 1970 - rok normalizácie a stavba mala byť zastavená. Vďaka neúnavnému zaangažovaniu sa miestneho duchovného správcu / dekana Ľ. Balážiho /, ktorý svojou diplomaciou získaval i tých najvplyvnejších. Na svätú omšu sa tu veriaci schádzali, ešte nemali ani strechu nad hlavou. Keď bola strecha hotová, už všetko išlo s veľkou radosťou. Nadšenie ľudí nepoľavovalo - narastalo. Strešnú oceľovú krytinu robili Vítkovické železiarne.
Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973. Samostatná farnosť vznikla v roku 1996 a prvým farárom sa stal Milan Gábriš.
Z obce Zborov nad Bystricou pochádzajú v súčasnosti pôsobiaci kňazi Milan Jedinák, Anton Kubica, Zdeno Pupík a Anton Jedinák.
Interiér a Umenie
Zariadenie kostola je barokové, hlavný oltár pochádza z rokov 1751 - 1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884 - 1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann.
Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repcsika zo začiatku 20. storočia.
Okrem ikon sa v chráme nachádzajú aj fragmenty renesančných a barokových oltárov prenesené z kostola v Starej Ľubovni. Vzácnosťou kostola je hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie, v ktorom sa stretávajú rôzne architektúry - od barokovej, rokokovej až po renesančnú.
Nádherný 4m vysoký korpus Ukrižovaného z duvalumína vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuliak, 40 kusov prenádherných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Nie nadarmo sa tomu to kostolu hovorí KYSUCKÁ SIXTÍNSKA KAPLNKA.
Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove.
Interiér kostola s oltárom
Z dejín
- 1340 - zriadenie filiálky rímskokatolíckej farnosti Trenčín
- mesto? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?od ?
- filiálka farnosti Trenčín - Mesto v správe rehole Kanonistiek sv. Augustína rehole Notre Dame (Canonissae Sancti Augustini)
Zoznam pôsobiacich farárov a správcov kostola
- Andrej Vršanský (1. 8. 1952 / mimo pastorácie vo farnosti * - 31. 10. 1971 / do rímskokatolíckej farnosti Horné Kočkovce)
- Emil Prokop, SVD (1. 11. 1971 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Žilina - 30. 6. 1998 / na odpočinku († 29. 10. 2006))
- Peter Masarik * (1. 7. 1998 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Považská Bystrica - 30. 6. 2005 / do rímskokatolíckej farnosti Nováky)
Andrej Vršanský - v rokoch 1939 - 1944 pôsobí ako profesor náboženstva na obchodnej akadémii v Trenčíne a v rokoch 1944 - 1951 je riaditeľom II. šátneho gymnázia v Trenčíne. Predtým bol farským administrátorom rímskokatolíckej farnosti Selec.
Peter Masarik - zároveň v tomto období (do 30. 9. 2004), pôsobí ako väzenský kaplán v ÚVTOS Trenčín.
Pozn.: FaFSR(d)eccl.
tags: #nachadza #sa #tu #rimskokatolicky #kostol #neposkvrneneho