Viera v Boha a svedectvo o ňom sú dôležité aspekty duchovného života. Tento článok sa zameriava na charakteristiku Boha, inšpirovanú biblickými udalosťami a osobnými svedectvami, a na odvahu, ktorú viera vyžaduje.
Odvaha a Viera
V prvom rade Ti o tom mužovi chcem povedať, že mal O2H-u a nebol ticho, a to aj vtedy, keď sa všetci báli. Muž, o ktorom nevieme ani to, kde sa narodil. Isté je, že sa nenarodil v žiadnej slávnej rodine. Chcem Ti povedať, že niekedy treba mať O2H-u urobiť to, čo cítiš. Potrebuješ rozprestrieť krídla a letieť… Snívaj o výškach! Jednoducho naber O2H-u a prestaň počúvať reči, že na to nemáš, že to nedokážeš… Nenechaj si ukradnúť sny, lebo sa Ti môže stať, že sa tým „nakazíš“ a uveríš tomu, že na to nemáš. Nenechaj sa oklamať!
Možno si si všimol, že vojaci v evanjeliách toho veľa nenahovoria, ale keď už niečo povedia, tak je to odvážne a silné. Pán si vyberá odvážnych ľudí, ktorí hovoria, aj keď ostatní mlčia, alebo nechcú „zbytočne“ provokovať.
Príklad odvahy: Spomínam si na rozhovor s jedným mojím priateľom kňazom - vincentínom - volá sa Joe. Zhodou okolností pracuje na území kmeňa Ngobe v Paname medzi indiánmi. So slzami v očiach mi hovoril, ako spolu s týmito indiánmi bojuje proti nadnárodným spoločnostiam, ktoré vyháňajú tento kmeň z ich územia. Hovoril mi o ich protestoch, o ich O2H-e postaviť sa skorumpovaným úradníkom a policajtom, o vyhrážkach mafie, o tom, že na jeho hlavu je už vypísaná odmena… Ale v jeho očiach som videl iskru a odhodlanie bojovať až do konca.
Stotník a Jeho Svedectvo
Vojak, ktorý sa vôbec nestal slávnym preto, že bojoval v bitkách a vo vojnách, ktorých určite nebolo málo. Mal pod sebou okolo sto ďalších vojakov (preto stotník), ale - musím sa priznať - neviem ani ako sa volal. No všetci ho poznajú! Iste sa ma spýtaš, ako je možné, že sa tento bezmenný vojak stal slávnym? Je to preto, že sa jeho príbeh spája s Ježišom na krížovej ceste, na ktorej ho spolu s ostatnými vojakmi sprevádzal (alebo skôr hnal) na Golgotu. Bol to drsný chlap a vojak, ktorý mal toho už dosť „za ušami“.
A tam, na Golgote, sa to stalo… Jeden z vojakov mal vykonať rutinnú úlohu, presvedčiť sa, či Ježiš a tí, čo boli s ním ukrižovaní, sú skutočné mŕtvi. Mal im dať poslednú „ranu z milosti“ a ukončiť ich trápenie. Zobral kopiju a jediným švihom prebodol Ježišov bok. To, čo sa udialo potom, sa vymyká všetkému, čo by sa dalo očakávať. Z Ježišovho boku vyšla krv a voda - to by sa ešte dalo pochopiť. Ale stotník, keď to videl, spoznal, že ten ukrižovaný muž menom Ježiš bol skutočne Boží Syn.
Tento stotník sa stal hlasom, a možno aj výčitkou, pre tých, ktorí mali ohlasovať, že Ježiš je Božím Synom. Pre všetkých, ktorí mali stáť pod krížom, ale nestáli, pretože sa jednoducho naľakali a ušli. Ostal tam doslova ako „sám vojak v poli“, lebo mal O2H-u. Prehovoril, keď všetci zmĺkli. Stal sa bojovníkom, ktorý mal O2H-u povedať to, čo vtedy nebolo politicky korektné.
Možno si spomenieš aj na iného stotníka, ktorý prišiel za Ježišom prosiac o zdravie pre svojho sluhu a jeho slová boli také silné, že ich (jemne pozmenené) dodnes opakujeme pri každej svätej omši: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha uzdravie.“ (Mt 8,8) To bola viera! A hlavne O2H-a!
Ježiš na Kríži
Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“
Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.
Jozef z Arimatey a Nikodém
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou.
Jozef bol za Ježišovho pôsobenia ustráchaný. Bol Ježišovým apoštolom a priateľom, no tuto svoju identitu skrýval. Ale v tento deň, v túto chvíľu, ktorú opisuje aj Marek vo svojom evanjeliu, Jozef prekonáva svoj strach. V Matúšovom evanjeliu čítame, že Jozef z Arimatey daroval Ježišovi svoj nový hrob. Jozef si zrejme chcel zabezpečiť, že bude dôstojne pochovaný. Neváhal však hrob darovať Ježišovi, ktorého si veľmi vážil. Hrob tak v skutočnosti nečakal na Jozefa, ale na Ježiša.
Otázky na zamyslenie:
- „Vpúšťame“ Ježiša do všetkých oblastí nášho života?
- Hľadáme miesto, ktoré pre nás Boh pripravil?
Modlitba ako Zbraň
Každý z nás môže bojovať za seba, aj za iných, v modlitbe. Je zaujímavé, že modlitba bola tým, čo prinieslo Izraelitom víťazstvo. Modlitba je teda silnou zbraňou a my ako Boží vojaci môžeme modlitbou vybojovať mnohé víťazstvá nielen pre seba, ale aj pre iných ľudí.
Modlitbová mapa:
Každý prst dlane reprezentuje istú oblasť života, za ktorú sa budeme modliť:
- Palec - vzťah s Bohom: aby tvoj vzťah s Bohom rástol, aby sa tvoja viera prehlbovala, aby si mal odvahu svedčiť o Kristovi všade, kam pôjdeš.
- Ukazovák - smer: aký má Boh plán s tvojím životom? Čo Boh chce, aby si dnes robil? Kam chce dnes viesť tvoje kroky? Komu by si dnes mohol poslúžiť? Do akého životného povolania ťa pozýva?
- Prostredník - autority: za svojich učiteľov, kňazov tvojej farnosti, predstaviteľov mesta a štátu, aby svoje povolanie vykonávali zodpovedne a spravodlivo.
- Prstenník - vzťahy: máš vzťahy (v rodine, v škole, medzi priateľmi), v ktorých to škrípe? Túžiš po dobrom manželskom partnerovi? Sú u vás doma napäté vzťahy? Chceš, aby tvoji príbuzní alebo priatelia spoznali Boha?
- Malíček - najzraniteľnejší: za prenasledovaných kresťanov, utečencov, týraných žien, zneužívaných detí. Aká nespravodlivosť vo svete ťa hnevá?
| Prst | Oblasť života | Úmysly modlitby |
|---|---|---|
| Palec | Vzťah s Bohom | Rast viery, odvaha svedčiť |
| Ukazovák | Smerovanie | Boží plán, životné povolanie |
| Prostredník | Autority | Zodpovednosť a spravodlivosť |
| Prstenník | Vzťahy | Harmónia, dobré manželstvo, obrátenie |
| Malíček | Zraniteľní | Ochrana, spravodlivosť, pokoj |
Už sme spomínali žalm (Ž 63, 5): „Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.“ Zdvihnuté ruky v modlitbe sú gestom vzdávania vďaky a oslavy. Nespínajme teda ruky iba v geste, ktorým prosíme o požehnanie. Naučme sa Bohu tiež ďakovať za všetko, čo nám dáva a za každé malé víťazstvo, ktoré modlitbou vybojujeme. Vojaci bojujú dovtedy, kým nezvíťazia. Pozývam ťa, aby si v tejto modlitbe vytrval čo najdlhšie, ba dokonca celý život! Oblasti, za ktoré sa budeš modliť, sa môžu meniť podľa aktuálnej situácie a okolností tvojho života. Božia armáda nepozná dôchodok.
Na záver sa spoločne modlite za úmysly, ktoré si účastníci napísali do svojej modlitbovej mapy. Na záver nezabudnite ďakovať.
Ženy pod Krížom
Ženy, ktoré sa v evanjeliách nespomínajú až tak často, stoja pod krížom. Svojou prítomnosťou vydávajú svedectvo o odvahe v tej najťažšej chvíli. Z apoštolov, ktorí sa v Písme spomínajú stále, ostal pod krížom iba Ján. Modlíme sa za rehoľné sestry v našej farnosti?
O Márii ľudia vedeli, že je matkou toho Galilejčana, toho „blázna“, či rúhača, ktorý o sebe tvrdí, že je Boží syn. Mária bola v tom čase už vdova a Ježiš bol jediný, koho mala. Ako vdovu a matku rúhača, ktorý zomrel na kríži, ju v ľudských očiach nečakala žiadna slávna budúcnosť.
Otázka na zamyslenie: Pozývame Pannu Máriu „k sebe“?
No Ježišovo telo môže byť v tomto význame obraz Cirkvi.
Osobná skúsenosť a svedectvo
Náš vojak pod krížom - napriek tomu, že mal svoje „Achillove päty“ - konečne našiel pravdu, ktorú toľko hľadal. Mal O2H-u a vďaka nej už nemohol o tejto pravde - alebo presnejšie - o tejto Pravde, nehovoriť. Si mladý a plný túžby urobiť niečo viac. Možno poznáš mnoho priemerných ľudí v Tvojom okolí, možno aj tých z kostola… A žiaľ, nie je ich málo. Ale z Ježišovho srdca nevytiekla krv a voda preto, aby si ostal stále takým istým alebo aby si bol iba o trošku lepším. On prišiel, aby si mal O2H-u byť tým najlepším! Aby si neuveril tomu, že „takto to stačí“… On prišiel, aby si pochopil, že tam na kríži - to urobil kvôli Tebe, lebo Ty si mu za to stál. On prišiel, aby si tým, ktorí si myslia, že za nič nestoja, povedal, že je to klamstvo! Že majú na viac! Aby si ako Boží bojovník o nich zabojoval.
A tak - hoci Ťa presne nepoznám a neviem, ako sa voláš, koľko máš rokov, kde študuješ, alebo pracuješ, …, cítim, že mi rozumieš a vieš, o čom rozprávam. Cítim, že aj v Tebe je ten oheň, ktorý Ťa „páli“ urobiť to isté, čo náš vojak - nabrať O2H-u a svedčiť o tom, aké veľké vecí mi urobil ten, ktorý je mocný. (porov. A poviem Ti ešte malé tajomstvo (ale nikomu to nehovor). On to dokázal urobiť preto, lebo pri tom kríži, neďaleko od neho, stála jedna matka s veľkým „M“. Ona je tá, ktorá stála pri prvom zázraku a stojí aj pri tomto.