Slovensko je krajina s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, posiata množstvom úžasných kostolov, ktoré sú nielen miestami bohoslužieb, ale aj architektonickým zázrakom. Od tradičných drevených stavieb až po majestátnosť kamenných stavieb sú tieto kostoly dôkazom náboženského a umeleckého odkazu krajiny. Slovensko je široko-ďaleko známe svojimi nádhernými náboženskými stavbami a mnohé z nich sú prístupné aj verejnosti.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najkrajších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku, ktoré stoja za návštevu.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrásnejších. Nejeden turista - malý či veľký hľadí na gotickú katedrálu v nemom úžase. Je to zároveň najvýchodnejšie ležiaca katedrála západného typu v Európe.
Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia. Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice.
Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu. Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie.
Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.
V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe.
Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach.
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov na Topľou. Chrám nesie od roku 2008 označenie „minor“ a zaraďuje sa tak k trinástim bazilikám na Slovensku s týmto významným čestným titulom, ktorý pochádza priamo od pápeža. Do povedomia kresťanov na celom svete sa táto skromne vyzerajúca historická pamiatka dostala vďaka zázračnej udalosti, ktorá sa v regióne udiala. Vzácna historická ikona Panny Márie pochádzajúca od neznámeho autora pred zrakmi miestnych ľudí ronila krvavé slzy. Stalo sa tak v roku 1708.
Milostivý obraz Panny Márie vyhotovený na plátne olejovými farbami bol následne prenesený do kostola. Dňa 8. septembra 1708 zasvätili kostol Narodeniu Panny Márie a odvtedy každoročne 8.septembra privoláva mariánskych pútnikov z celého Zemplína. Zázrakom je tiež udalosť z roku 1718, kedy v kostole vypukol požiar, no obraz zostal neporušený. Kostol sa tak stal ešte významnejším pútnickým miestom, o čom svedčí aj Dekrét o stanovení pútnického miesta z 29. júna 1999.
Kostol pôvodne postavili v roku 1441 františkáni ako kláštorný kostol. Po ich odchode z mesta, prevzali kostol do svojej správy od františkánov evanjelici a spravovali ho v rokoch 1540 - 1672. Následne, v roku 1672, duchovnú správu kostola prevzala mníšska rehoľa Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka takzvaní pavlíni, s ktorými sa bazilika spája dodnes. Pre pavlínov je charakteristický kult Matky Božej, keďže mali v správe mnoho mariánskych svätýň. Na území Slovenska do ich správy patrili napríklad aj pútnické miesta v Šaštíne a v Marianke pri Bratislave.
Po takmer storočnom pôsobení vo Vranove, museli pavlíni po nariadení Jozefa II. kláštor opustiť a ich rád sa zo Slovenska presunul do Poľska. Mnísi sa vrátili naspäť do Vranova až po viac ako 200 rokoch.
Bazilika Narodenia Panny Márie sa z architektonického hľadiska zaraďuje k neskorogotickému typu monumentálnych sakrálnych stavieb. Hoci pri letmom pohľade zvonku by ste to nepovedali, interiér kostola je veľkolepým barokovým dielom z prvej polovice 18. storočia a osloví každého návštevníka. Zázračná ikona Vranovskej Panny Márie zobrazujúca božiu matku, ktorá drží dieťa na pravom predlaktí, je umiestnená v centre oltárnej nadstavby. Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii.
Vo vranovskej bazilike je uchovaná aj veľmi cenná barokovo - rokoková kolekcia liturgických predmetov pozostávajúca z monštrancie, kalicha, cibória a pacifikálového kríža. Táto jedinečná liturgická súprava je dielom najznámejšej osobnosti barokového zlatníctva na Slovensku, Jána Silašiho a právom patrí na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Atmosféru dávnej minulosti dotvárajú nástenné fresky význačného českého barokového maliara J. L. Krackera.
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Vedeli ste, že Konkatedrála sv. Mikuláša je najstaršou gotickou sakrálnou stavbou v Prešove? Za čias Rakúska-Uhorska sa považovala za jeden z najkrajších a najdokonalejších sieňových chrámov. Jej výstavbu povolila kráľovná Alžbeta v roku 1347. O povýšení kostola na konkatedrálny chrám rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI. Určite Vás poteší i výhľad zo 71 m vysokej kostolnej veže.
Chrám je zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi a divotvorcovi, ktorého sviatok slávi svätá cirkev 6. decembra. Jeho základy stoja na pôvodnej staršej sakrálnej stavbe z 13. storočia na mieste pôvodnej nemeckej osady. Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Jeho vonkajšie rozmery dosahujú dĺžku 54,7 m a šírku 34,45 m. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, kedy väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala učenie Martina Luthera. Od tej doby sa na 140 rokov stal evanjelickým chrámom pre občanov nemeckej národnosti.
Zmena nastala po obsadení mesta habsburským vojskom v roku 1671, keď sa na istý čas stal opäť chrámom pre katolíckych veriacich. V rokoch 1682 - 1686 bol počas povstania Imricha Tökölyho znova vrátený evanjelikom. Kostol bol v roku 1711 vrátený katolíkom a odvtedy slúži ako rímskokatolícky farský kostol.
Dominantou kostola je hlavný oltár. Ide o mohutnú barokovú stavbu, ktorá má v strede umiestnenú gotickú skriňu s troma nikami a troma plastikami. Je ozdobená barokovým baldachýnom a postrannou drapériou. Autorom tohto skvostného diela je prešovský rezbár Ján Weiss. V chráme sa nachádza i ďalších päť vzácnych oltárov, ktoré sa nesú v barokovom a renesančno-barokovom slohu. Medzi cennosti patria i gotické plastiky archanjela Gabriela, ukrižovaného Ježiša Krista i soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole môžete obdivovať i gotické nástenné maľby na severnej strane stredného presbytéria z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ďalším klenotom je veľký päťdielny renesančno-barokový organ z roku 1634, ktorý je zdobený zlatou ornamentikou. Na jeho vrchole je umiestnená soška sv. Michaela archanjela.
Od roku 2010 do roku 2021 prechádzala konkatedrála rozsiahlou rekonštrukciou interiéru a exteriéru. Okrem generálnej opravy veľkého organa, boli zreštaurované vitráže, spravila sa nová výmaľba, osadila nová elektroinštalácia, osvetlenie i ozvučenie. Upravila sa svätyňa a zreštaurovali nástenné fresky. Vymenila sa aj strešná krytina a reštaurovala celá fasáda.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove.
Drevené Kostoly Východného Slovenska
Drevené kostolíky patria medzi najkrajšie historické objekty, ktoré sú špecifickým príkladom náboženského staviteľstva na Slovensku. Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne. Každý z nich má svoje neopakovateľné čaro.
V Prešovskom kraji je vyše tridsať drevených chrámov, najviac v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Mnohé z nich sú postavené bez použitia jediného kovového klinca. Drevené chrámy sú unikátne po stránke architektonickej i sakrálnej. Väčšina chrámov je gréckokatolíckeho obradu. Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku). Každý jeden drevený chrám je unikátny a stojí za návštevu.
Medzi najznámejšie drevené kostoly patrí:
- Chrám sv. Mikuláša v Bodružali
- Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
- Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej
- Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
- Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce
- Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Mirole
Drevené kostoly Karpatského oblúka, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Červený Kláštor
Krásnu scenériu nášho najmenšieho i najmalebnejšieho Pieninského národného parku na poľských hraniciach dotvára tajuplná silueta Červeného kláštora. Nesie meno podľa červených tehál, z ktorých bol údajne postavený a dnes v sebe ukrýva múzeum. Kedysi však jeho priestory obývali mnísi dvoch rádov - kartuziánskeho a kamaldulského. Odľahlé umiestnenie kláštora tiež nie je náhodné, oba rády boli totiž známe ako najprísnejšie rehole s asketickým spôsobom života.
Po jeho zrušení v roku 1782 už kláštor neslúži svojmu pôvodnému účelu. Rozsiahla rekonštrukcia v 20. storočí zabránila jeho rozpadnutiu a dnes tu môžete navštíviť expozície s pôvodným zariadením kláštora venované životu mníchov. Sprievodca vás behom návštevy vezme aj na prehliadku Kostola sv. Antona zo 14. storočia, v ktorom napriek rozsiahlej barokovej prestavbe dodnes badať výrazné prvky gotiky.
K Červenému kláštoru sa viaže aj známa legenda o lietajúcom Cypriánovi. Tá hovorí o frátrovi Cypriánovi, ktorý žil v kláštore v 18. storočí a vynikal výnimočným rozsahom vedomostí. Venoval sa botanike, liečiteľstvu, farmácii aj mechanike a kozmológii. Cyprián bol natoľko uchvátený letom vtákov, že sa rozhodol postaviť si vlastný lietajúci stroj. Legenda hovorí, že sa mu s ním skutočne podarilo vzlietnuť a preletieť sa až k vrchu Troch korún. Za svoju trúfalosť bol ale potrestaný - zrazil ho na zem blesk. Tam, kde dopadol, vyrástla štíhla skala, ktorá dodnes nesie názov Mních.
Červený kláštor.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Okolie Nitry je známe z učebníc dejepisu ako významné slovanské sídlo z čias Veľkej Moravy. Dnes je mestská časť Nitry - Dražovce nielen významnou archeologickou lokalitou, ale tiež miestom, neďaleko ktorého nájdete výnimočný Kostol sv. Michaela. Vďaka svojej výbornej polohe na kopci ho vidno zo široka-ďaleka. Kostolík tu stojí už od 11. storočia a dodnes je v jeho architektúre badať prvky románskeho slohu.
Počas komunistického režimu mal byť zbúraný kvôli ťažbe kameňa v kopcoch, nemilosrdnému osudu však unikol vďaka protestom miestnych obyvateľov. Tí sem každoročne radi zavítajú na špeciálnu omšu na sviatok sv. Michaela archanjela dňa 29. septembra. Zdá sa vám kostolík v Dražovciach povedomý? Máte skvelú pamäť - kedysi totiž zdobil slovenskú bankovku v hodnote 50 korún.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach.
Dóm sv. Martina v Bratislave
K najvýznamnejším pamiatkam nášho hlavného mesta rozhodne patrí najväčší i najstarší bratislavský chrám - Dóm sv. Martina. Už z diaľky vás zaujme svojou 85 m vysokou vežou, na ktorej vrchole sa leskne pozlátená kópia uhorskej kráľovskej koruny. Tá sa tu nenachádza náhodou. Chrám po niekoľko storočí hostil korunovácie panovníkov a ich manželiek. Ako prvý tu bol korunovaný Maximilián II. v roku 1563 a dovedna tu prebehlo až 18 korunovácií. V Dóme sv. Martina bola korunovaná aj panovníčka Mária Terézia.
Pri návšteve si prehliadnite aj mohutný barokový oltár so súsoším sv. Martina na koni, ktorý šabľou pretína svoj plášť, aby jeho polovicu daroval uzimenému žobrákovi. Súčasťou chrámu je Kaplnka sv. Jána Almužníka, ktorá ukrýva svätcove pozostatky. Kaplnka je považovaná za jedno z najvýznamnejších diel barokovej architektúry na Slovensku a patrí k najhodnotnejším pamiatkam v Bratislave. Verejnosti sú taktiež prístupné podzemné krypty a klenotnica, v ktorej sú umiestnené liturgické a umelecké predmety.
Ak máte chuť nadýchať sa pravej dobovej atmosféry korunovácie, navštívte korunovačné slávnosti, ktoré sa v Bratislave konajú každý rok v posledný júnový týždeň. Ide o skutočne nevídanú zábavu - mestom prechádza korunovačný sprievod v historických kostýmoch, ktorý do davu rozhadzuje korunovačné žetóny, víno tu tečie potokom, pečú sa voly a konajú remeselné trhy. Zlatým klincom je korunovácia panovníka podľa poradia.
Dóm sv. Martina v Bratislave.
Kalvária v Banskej Štiavnici
Krásne mestom Banská Štiavnica, ktoré je zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, sme ospevovali už vo viacerých článkoch. Okrem historického námestia, nezvyčajných zámkov či svetovo unikátneho systému vodných nádrží s názvom tajchy sa tu oplatí navštíviť aj kužeľovitý kopec, ktorý nesie meno Ostrý vrch. Množstvo návštevníkov sem mieri hlavne do komplexu 23 sakrálnych stavieb, ktoré patria k najvýznamnejším barokovým pamiatkam na Slovensku a možno i v Európe.
Čaká vás tu dovedna ať 17 zastavení, kde uvidíte nielen krížovú cestu, ale tiež vyobrazenia z najvýznamnejších chvíľ zo života Ježiša Krista. Nachádza sa tu najväčší Dolný kostol s dvojicou bočných kaplniek a oltárom Poslednej večere, ďalej replika rímskych Svätých schodov a najvyššie položený Horný kostol so symbolickým Božím hrobom a vyhliadkovou terasou. Nevynechajte ani zastavenie s názvom Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob, ktorý je ako jediný objekt Kalvárie postavený na opačnej, východnej strane kopca.
Kalvária v Banskej Štiavnici.
Kostol sv. Martina v Martinčeku
Počas výletu na Liptove si urobte krátku zastávku aj v dedinke Martinček ležiacej len 8 km od Bešeňovej. Na prvý pohľad vás tu zaujme biely kostolík s tmavou strechou vynímajúci sa na kopci nad obcou. Ide o Kostol sv. Martina, ktorý je jednu z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok Liptova. Kostol z 13. storočia sa pýši zachovanou pôvodnou podobou v štýle vidieckej sakrálnej architektúry, ktorú si zachoval aj napriek početným prestavbám.
Najväčší záujem tu ale rozhodne budia nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia zdobiace svätyňu a čiastočne aj loď kostola. Fresky boli odhalené pod novšou maľovkou až v roku 1999 a dnes ide o jedny z najstarších súvislo zachovaných nástenných malieb na Slovensku.
V kostole sa dodnes konajú bohoslužby každý štvrtok, piatok a v nedeľu, a tiež vo vybrané sviatočné dni.
Kostol sv. Martina v Martinčeku.
Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine
Východ našej krajiny je povestný nádhernými drevenými kostolíkmi a niektoré z nich ste mohli spoznať aj vďaka článku o našich NAJúžasnejších pamiatkach UNESCO. Svojou krásou sa však nedá zahanbiť ani drevený Kostol sv. Anny v obci Tatranská Javorina. Unikátny kostolík vás zaujme na prvý pohľad - je totiž celý postavený z dreva a mnohým pripomína chrámy stojace na severe Európy.
Neogotický chrám je od svojho vzniku katolícky, zaujímavé ale je, že jeho stavbu financoval svojho času najbohatší nemecký šľachtic Kristián Kraft Hohenlohe, ktorý patril k protestantom. Vďaka tomu je v kostolíku umiestnený na čestnom mieste erb jeho rodu. Šľachtic tu našiel aj miesto svojho posledného odpočinku - spolu so svojou manželkou je pochovaný v priľahlej hrobke. Prehliadnuť si tu môžete tiež drobný cintorín a drevenú márnicu, ktoré spolu s kostolom tvoria významnú kultúrnu pamiatku.
Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine.
Modrý Kostolík v Bratislave
Alžbety, známy aj ako Modrý kostolík, je úžasným príkladom maďarskej secesionistickej architektúry, ktorá sa nachádza vo východnej časti Starého Mesta v Bratislave na Slovensku. Je venovaný Alžbete Uhorskej, ktorá vyrastala na hrade Pressburg. Kostol je známy svojou výraznou modrou fasádou, mozaikami a majolikami, ktoré mu dodávajú očarujúci, rozprávkový vzhľad.
Kostol navrhol Ödön Lechner, významná osobnosť hnutia maďarskej secesie, a odráža maďarský secesionistický štýl, ktorý je charakteristický svojimi dekoratívnymi a kvetinovými motívmi. Stavba kostola prebiehala v rokoch 1908 až 1913. Pôvodne bol súčasťou susednej strednej školy a slúžil ako školská kaplnka.
Exteriér kostola je vymaľovaný v odtieňoch bledomodrej a zdobený modrou majolikou. Dokonca aj strecha je pokrytá modro glazúrovanou keramikou. Súčasťou stavby je 36,8-metrová okrúhla veža. Vnútri je kostol bohato zdobený oltárnymi obrazmi. Na oltári je vyobrazenie sv. Alžbety, ktorá zobrazuje almužnu chudobným.
Modrý kostolík nie je len miestom bohoslužieb, ale aj kultúrnou ikonou Bratislavy, ktorá predstavuje umelecké dedičstvo mesta a vplyv secesného hnutia v strednej Európe. Modrý kostolík musí vidieť každý, kto navštívi Bratislavu, ponúka jedinečnú zmes umenia, histórie a spirituality. Je to obľúbená pamiatka, ktorá upúta predstavivosť a pozýva návštevníkov oceniť krásu slovenského architektonického umenia.
Modrý Kostolík v Bratislave.
Záver
Slovensko je krajinou kostolov,kostolíkov a kaplniek. Kostol nájdete v každej obci, v niektorých aj viac ako jeden. Slovenské kostoly sú viac ako len miesta bohoslužieb. Sú symbolmi duše a histórie krajiny. Každý kostol rozpráva príbeh, či už svojou architektúrou, umením alebo veriacimi, ktorí sa v jeho múroch zhromažďujú po generácie.