Trnava, známa ako "Malý Rím", sa pýši bohatým dedičstvom sakrálnych pamiatok. Medzi turisticky najatraktívnejšie miesta patria kostoly. No do jedného z nich sa turisti nedostanú. Medzi nimi sa skrýva jeden unikát, ktorý si zaslúži pozornosť - najmenší kostol v Trnave.
Gotický Kostol sv. Heleny vznikol na prelome 13. a 14. storočia a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Kostol prešiel niekoľkými úpravami. V 17. storočí bol výrazne barokovo upravený.
Rímskokatolícky Kostol sv. Heleny slúži pre potreby veriacich na území Farnosti sv. Mikuláša Trnava-Mesto. Taktiež slúži ako farský kostol gréckokatolíckej Farnosti sv. Lukáša v Trnave.
Kostol sv. Heleny je najstaršou stojacou sakrálnou stavbou v Trnave, pochádzajúcou zo 14. storočia. Pravdepodobne bol kostol pôvodne zasvätený sv. archanjelovi Michalovi, v 14. alebo15. storočí bolo patrocínium zmenené.
Kostol sv. Heleny v Trnave
História a vývoj
Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení. V stredoveku slúžil ako špitálsky kostolík. Budova mestského xenodochia (špitála a chudobinca) vedľa kostola bola v prvej polovici l9. storočia prestavaná.
Pôvodným kostolom bola pravdepodobne terajšia svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola. Už okolo roku 1400 pribudlo vo svätyni pastofórium a na priečelí vstupné zádverie s edikulou pre sochu patrónky kostola, sv. Heleny, ktorú po stranách pôvodne dopĺňali dve maľované postavy. K sakristii pristavali vežu.
V 1. polovici 17. storočia bol kostol rozšírený o bočné kaplnky, staršie zastropenie lode nahradila klenba s jednoduchou štukovou výzdobou a interiér bol obohatený o hudobnú emporu. V nasledujúcom storočí vznikla kazateľňa a bočné oltáre, pričom do jedného boli zakomponované maľované krídla zo staršieho neskorogotického oltára. Z konca 19. storočia pochádzajú vitráže a hlavný oltár.
Architektúra a interiér
Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom s rebrovou krížovou klenbou. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula s kamennými plastikami z l5. storočia.
Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19. storočia, podobne ako vitráže okien vo svätyni. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725-1728.
Pod omietkou kostola sa našli pôvodné gotické fresky, vo svätyni sa zachovalo gotické pastofórium. Na severnej strane vedľa presbytéria je gotická vežička s kružbovými oknami. V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Jána.
Špitálsky kostolík
Kostol bol súčasťou špitálu stojaceho vedľa na severnej strane. Toto sociálno-charitatívne zariadenie vzniklo na južnom okraji mesta pri Dolnej mestskej bráne ešte v 13. storočí. Pôvodne ho spravoval jeden z rádov so sociálnym zameraním, ktoré vtedy pôsobili v meste, neskôr túto službu prebralo mesto. Starým, slabým, chudobným obyvateľom poskytoval zadarmo strechu nad hlavou a v prípade potreby aj liečebnú starostlivosť.
V 18. storočí, skôr, než vznikla nemocnica, vykonávali študenti lekárskej fakulty Trnavskej univerzity svoju prax práve tu. Lôžkovú časť tvorila jedna veľká sála, no hoci na stredoveké pomery kapacitne postačovala, začiatkom 19. storočia už vtedajším nárokom 8 - 16 lôžok nevyhovovalo. Aj mestský lekár v roku 1834 v zápisnici konštatoval nevhodnosť situácie, keď sa v jednej spoločnej izbe tiesnia zdraví a silní spolu s ťažko chorými a umierajúcimi. No trvalo ďalšie štyri roky, kým sa definitívne rozhodlo o prestavbe. Prácami bol poverený Bernard Grünn, autor výstavby trnavského divadla a župnej nemocnice.
Kostolík z dlažobných kociek
Viac než tucet trnavských kostolov a kostolíkov patrí medzi najväčšie turistické atrakcie Malého Ríma, do jedného z nich sa však turisti určite nedostanú. Dôvodom nie je to, že kostolík z dlažobných kociek stojí na dvore rodinného domu jeho správcu Juraja Ruderera, ale jeho výška. Najmenší kostol na Slovensku spolu s vežičkou nemeria viac než 260 centimetrov, bez nej je dokonca ešte takmer o meter nižší a celková „zastavaná“ plocha zaberá hádam desať metrov štvorcových.
„V tridsiatych rokoch odišiel môj dedko Jozef Horváth, kamenár a trnavský mestský dlaždič, inak veľmi pobožný človek, do Ríma na eucharistický kongres. Tu sa mu zapáčil Kostol sv. Františka, ktorého kópiu sa podľa fotografie rozhodol postaviť v záhrade svojho domu,“ zaspomínal si na starého otca Juraj Ruderer. Projekt vypracovala firma Pytel a Brauseweter, interiér poležiačky vymaľoval kostolný maliar Michalec, miniatúrne lavice zhotovil trnavský rezbár Štosek a dodnes funkčné zvony odliala popredná zvonolejárska firma Fischerovcov. Ojedinelý skvost, v ktorom nechýba ani oltár, chór so zábradlím či relikvie sv. Františka, bol dokončený až po vzniku prvého slovenského štátu a jeho výstavba stála vtedy úctyhodných desaťtisíc korún.
„Kostolík chceli hneď po vojne odkúpiť a odviezť so sebou zatúlaní americkí vojaci, utajiť sa nám ho podarilo aj za socializmu, keď komunisti podobné stavby videli neradi,“ usmieva sa hrdý správca. „Len keby bolo zdravie a viac peňazí. Sme už dôchodcovia, sami už príliš nevládzeme, dcéra na všetko nestačí. Kostol má už šesťdesiat rokov, treba ho pravidelne maľovať, ochrániť proti červotoči. Na poriadnu rekonštrukciu by bolo treba aj päťdesiattisíc,“ posmutnie pani Mária, správcova manželka.
Kostoly v centre Trnavy budú aj počas tohto leta otvorené pre turistov. Spolu sedem sakrálnych pamiatok "malého Ríma“ bude na prehliadky sprístupnených od mája do októbra. Turisti môžu obdivovať aj Kostol sv. Heleny, ktorý stojí priamo na pešej zóne.
,,Tento kostol je významný tým, že sa v ňom nachádza najstarší gotický oltár, ktorý bol nedávno zreštaurovaný,“ priblížila najmenší a najstarší spomedzi trnavských kostolov Klára Ondrušová z Mestského úradu v Trnave.
Tento kostolík bol v minulosti pre turistov otvorený len málokedy. Mesto Trnava v rámci podpory cestovného ruchu a sakrálnej turistiky správcom kostolov prispieva na upratovanie a na ľudí, ktorí počas otváracích hodín dozerajú na poriadok.
Turisti nebudú môcť absolvovať prehliadky kostolov v čase konania bohoslužieb.
V tomto roku sa po prvýkrát podarilo do značnej miery zjednotiť otváracie hodiny jednotlivých kostolov.
Všetkých sedem bude mať dvere pre turistov otvorené od mája do konca októbra v sobotu a v nedeľu. Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša aj vo štvrtok a v piatok, ďalších päť kostolov v júli a auguste tiež.
Okrem katedrály a baziliky môžu návštevníci zavítať do františkánskeho Kostola sv. Jakuba, jezuitského Kostola Najsvätejšej trojice, uršulínskeho Kostola sv. Anny, evanjelického kostola a Kostola sv. Heleny.
| Kostol | Otváracie dni (máj - október) |
|---|---|
| Katedrála sv. Jána Krstiteľa | Štvrtok, piatok, sobota, nedeľa |
| Bazilika sv. Mikuláša | Štvrtok, piatok, sobota, nedeľa |
| Františkánsky Kostol sv. Jakuba | Sobota, nedeľa (júl a august aj ďalšie dni) |
| Jezuitský Kostol Najsvätejšej trojice | Sobota, nedeľa (júl a august aj ďalšie dni) |
| Uršulínsky Kostol sv. Anny | Sobota, nedeľa (júl a august aj ďalšie dni) |
| Evanjelický kostol | Sobota, nedeľa (júl a august aj ďalšie dni) |
| Kostol sv. Heleny | Sobota, nedeľa (júl a august aj ďalšie dni) |