Adventné obdobie
Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Sviatok sv. Mikuláša a Lucie
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Sviatok Lucie 13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam.
Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Štedrý deň a večera
Na Štedrý deň sa ráno neraňajkovalo, na obed trochu polievky, a potom už sa len čakalo na hlavnú štedrovečernú tabuľu. To všetci poznáte, keď nebudete do večera jesť, zjaví sa vám zlaté prasiatko. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Než nastane tá chvíľa, kedy zasadnete k bohato prestretému stolu, nesmiete zabudnúť, že by mohol prísť pocestný, takže pridajte jeden tanier navyše. Pod každý tanier samozrejme patrí šupina z vianočného kapra, ktorá sa po večeri dá do peňaženky. To vraj zaručí dostatok peňazí po celý rok. Počas večere sa svieti sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc. Kým všetci neskončia s jedlom, nevstávajte od stola. Hovorilo sa, že ten, kto vstane skôr, ten s vami už budúce Vianoce nepovečeria.
Po večeri príde tá najočakávanejšia chvíľa. Zazvoní zvonček a vy rozdáte darčeky, ktoré nadelil Ježiško. Než sa odoberiete na polnočnú, urobte si pohodu. Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky.
Magické rituály a zvyky
Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.
Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš.
Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.
Tradície a zvyky dodržiavané v súčasnosti
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Modlitbou začína aj vianočná večera. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje hrajú a spievajú koledy.
- Šupiny z kapra sa vkladajú pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
- Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu.
- V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
- Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie.
- Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
Vianočné jedlá a ich regionálne rozdiely
Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso.
Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami.
V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Ryba a majonézový šalát | Žiadne mäsové jedlá |
| Južné Slovensko (Levice) | Halászlé (hustá rybacia polievka) | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | Netradičné hlavné jedlo |
| Orava | Kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi, hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou | - | Zemiaková kaša ku kapustnici |
Pôvod vianočných tradícií
Vianoce, ako ich poznáme dnes, sú bohatou zmesou náboženských, kultúrnych a historických vplyvov. Ich korene siahajú hlboko do minulosti, k pohanským oslavám zimného slnovratu, ktoré neskôr prebralo a transformovalo kresťanstvo.
Pohanské korene
Zimný slnovrat, ktorý pripadá na 21. alebo 22. december, bol v starovekých kultúrach dôležitým dátumom. Slnovrat predstavoval najkratší deň v roku, po ktorom sa dni začínali predlžovať, čo symbolizovalo víťazstvo svetla nad tmou. Rôzne pohanské kultúry oslavovali tento deň rituálmi a festivalmi, ktoré mali za cieľ privítať svetlo a zabezpečiť úrodu v nasledujúcom roku.
Jedným z najznámejších pohanských sviatkov spojených so zimným slnovratom je Yule, ktorý sa oslavoval najmä v germánskych a škandinávskych krajinách. Tento sviatok zahŕňal pálenie Yule polena, ktoré symbolizovalo návrat slnka a prinášalo do domácnosti teplo a svetlo.
Kresťanská transformácia
S rozmachom kresťanstva v Európe sa začali pohanské sviatky prekrývať s novými náboženskými sviatkami. Kresťanská cirkev v snahe uľahčiť prechod pohanského obyvateľstva k novému náboženstvu často adaptovala staré sviatky a dávala im nový, kresťanský význam. Vianoce, ako oslava narodenia Ježiša Krista, sa začali sláviť 25. decembra.
Jednou z najvýznamnejších vianočných tradícií, ktorá má pohanské korene, je vianočný stromček. Zdobenie stromov má svoje počiatky v pohanských zvykoch uctievania prírody, najmä večne zelených stromov, ktoré boli vnímané ako symbol života a nesmrteľnosti. Používanie svetiel a sviečok je ďalším pohanským zvykom, ktorý prešiel do kresťanských Vianoc. Pohanské národy zapaľovali sviečky počas zimného slnovratu, aby symbolizovali návrat slnka a odohnali temnotu.
Vianoce vo svete
Vianočné zvyky sa líšia od národa k národu. Grécko má ako symbol Vianoc ozdobené drevené lode. Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1. a tradičným symbolom je tzv. pavúk. V Holandsku prichádza Mikuláš na lodi už v polovici novembra.
tags: #krestanske #vianoce #myslienky