Najsvätejšia sviatosť oltárna a jej význam

Sviatosť Oltárna, známa aj ako Eucharistia, má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Eucharistia je naším spojením s Bohom.

Eucharistia je samotný Kristus pod spôsobom chleba a vína. Eucharistia je obeta Cirkvi. Konsekráciou (premenením) sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista. Kňaz pri nej vysloví konsekračné slová. Vtedy sa mení podstata chleba na Ježišovo telo a podstata vína na jeho krv. Premenenie spôsobuje Duch Svätý.

Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Ani prví kresťania nemali jednotný názov na eucharistickú slávnosť.

Sväté prijímanie pod spôsobom chleba sa podáva vkladaním do úst. Kristovu krv prijíma kňaz, prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (Zelený štvrtok, pri vysluhovaní sviatosti a pod.).

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, človek nemôže žiť v ťažkom hriechu. Prijímateľ má zachovať „eucharistický pôst“ - 1 hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov (aj cukríkov a žuvačiek), okrem čistej vody a liekov. Eucharistiu nesmú prijímať postihnutí trestom exkomunikácie (vylúčenie z dobier Cirkvi) či iným kánonickým trestom a tiež tí, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.

Deti prvý raz prijímajú Eucharistiu v 3. ročníku základnej školy. Predpokladom je, že navštevujú každý rok katolícku náboženskú výchovu od 1. Rodičia, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo v našej farnosti pripustené k sviatostnému životu, nech o to osobne požiadajú kňaza.

Príprava na prvé sväté prijímanie má dve časti - v škole a vo fare. Farská príprava prvoprijímajúcich detí sa začína približne v prvom týždni v októbri. Stretania vo fare bývajú raz za mesiac. Je vhodné, ak s dieťaťom prichádza jeden z rodičov. Súčasťou prípravy je aj pravidelná účasť na svätej omši, ideálne v spoločenstve rodičov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za prípravu svojho dieťaťa na život s Kristom.

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).

Pôvod a Ustanovenie Sviatosti

Je potrebné neustále pripomínať základnú pravdu o sviatostiach. Kde sa vzali? Odkiaľ sú? Kto ich vynašiel? Na tieto otázky je len jedna odpoveď: sviatosti sú od Krista. Ježiš Kristus ich počas svojho pozemského života zamýšľal, ustanovil a zveril do rúk Cirkvi. Nie je možné v Ježišových úmysloch a skutkoch oddeliť samotné založenie Cirkvi od ustanovenia sviatostí. Sviatosti majú teda svoj pôvod priamo v Ježišovom srdci, v jeho vôli. Sviatosti majú svoj pôvod v Kristovi, teda majú svoj pôvod v Bohu. Sviatosti sú teda Bohom darované znaky skrze Krista nám ľuďom, aby nám účinne sprostredkovali Boží život, spojenie s Trojjediným, prinášali jeho milosť do ľudských duší. Tak sa vytvára nielen nadprirodzený život človeka, ale zároveň sa tak buduje aj samotná Cirkev.

Mnohé sa dá vytušiť už zo samotného slova sviatosť. Latinský výraz pre sviatosť je sacramentum označuje prostriedok, nástroj, pôsobením ktorého sa niečo stáva posvätným. Sviatosť je svätá vec nie sama pre seba, ale pre ľudí. Sviatosť sama je niečo posvätné, ale zároveň aj niečo, čo ľudí robí svätými, čo ich posväcuje. Sviatosti vlievajú do duše sviatostnú milosť a tým ju radikálne premieňajú do takej hĺbky, že môžeme hovoriť podľa Písma o novom stvorení, o znovuzrodení, o novom živote v Duchu, o novom vzťahu k Bohu vytvorenom pôsobením sviatostí. Samozrejme, to platí vtedy, ak je človek dobre disponovaný na prijatie tejto milosti.

Zodpovedajúci novozákonný výraz je grécke slovo mystérion. Označuje sa ním skrytá, utajená skutočnosť. Preto gréckokatolícky výraz pre sviatosti je tajina. Myslí sa tu na biblický význam tohto slova: „Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny“ (1 Kor 2,6-8). Obsahom tejto tajomnej Božej múdrosti je práve plán spásy človeka, ktorý sa uskutočnil vtelením a potom najmä ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista. Tieto tajomstvá sú potom obsiahnuté vo sviatostiach.

Čo Sviatosť Oltárna Obsahuje

• Telo a Krv Ježiša Krista: Pod spôsobmi chleba a vína.
• Milosť: Posväcujúca milosť, ktorá posilňuje jednotu s Kristom.
• Tajomstvo: Skrytá Božia múdrosť a plán spásy.

Príprava na Prvé Sväté Prijímanie

Na prvé sväté prijímanie sa v našej farnosti pripravujú žiaci v 3. ročníku Základnej školy. Príprava na prvé sväté prijímanie má dve časti - v škole a vo fare. Farská príprava prvoprijímajúcich detí sa začína približne v prvom týždni v októbri. Stretania vo fare bývajú raz za mesiac. Je vhodné, ak s dieťaťom prichádza jeden z rodičov. Súčasťou prípravy je aj pravidelná účasť na svätej omši, ideálne v spoločenstve rodičov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za prípravu svojho dieťaťa na život s Kristom.

Úcta k Sviatosti Oltárnej

V posledných desaťročiach sa veľa zmenilo vo vzťahu ku povinnej úcte voči Sviatosti oltárnej. Ak máme hovoriť o povinnej úcte ku Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, tak musíme hovoriť o tom, čo je patričné v tomto vzťahu a čo nepatričné. Najskôr je nevyhnutné definovať, čo je to Eucharistia a ako hľadí katolícka Cirkev na túto sviatosť. Katolícky katechizmus definuje Eucharistiu takto: „Sviatosť Oltárna je opravdivé Telo Ježiša Krista, pod spôsobmi chleba a opravdivá Krv Ježiša Krista pod spôsobmi vína.“ Ďalej dodáva, že túto sviatosť menujeme Sviatosťou Oltárnou preto, lebo chlieb a víno sa premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista na oltári; ďalej sa uvádza vysvetlenie, že túto sviatosť menujeme tiež Najsvätejšou Sviatosťou preto, lebo zo všetkých sviatostí privádza do duše človeka najviac posväcujúcej milosti.

V celej cirkevnej tradícii sa ako zlatá niť vinie táto viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Táto viera je potvrdená aj II. vatikánskym koncilom. V konštitúcii Sacrosanctum concilium (čl. 47) sa hovorí toto: „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri, v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho Tela a svojej Krvi, aby ňou v priebehu vekov trvalo zachoval obetu Kríža, kým nepríde.“ Keď sledujeme život mnohých svätcov, vidíme, že mali veľkú úctu k Eucharistii, prečo? Lebo brali vážne Ježišove slová: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6,55), preto sa už prví kresťania horlivo zúčastňovali „na lámaní chleba“, čiže na slávení sv. omše. Tak veľmi si ju cenili, že sa zúčastňovali na nej aj proti zákazu úradov, lebo podľa výpovede istého kresťana na súde, nemohli žiť bez Pána, čiže bez sv. omše. Sv. omša bola pre nich základom ich duchovného života (Por. Sk 2,42).

Svätý Peter Julián Eymard hovorí, že „Eucharistia je najvyšším prejavom Ježišovej lásky: po nej už niet väčšej lásky, iba Nebo“. A tu môžeme iba dodať, že táto Ježišova láska nás zaväzuje.

Ježiš je ten, kto miluje ako prvý; sv. Pavol hovorí, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni, čiže vtedy, keď sme si jeho lásku nezaslúžili, ani sme jej neboli hodní. Jeho lásku k nám však sprevádzala hlboká úcta voči nám; úcta Božieho Syna k padlému a hriešnemu človekovi, ktorý ako potomok Adamov sa stal synom zatratenia, nás fascinuje. Jeho láska, jeho obeť nekonečnej ceny nás pozdvihla z tohto stavu odsúdenia, a vracia nám dôstojnosť Božích detí a robí z nás aj dedičov Božieho kráľovstva. Ak si toto všetko uvedomujeme, nemali by sme aj my uvažovať o tom, ako odplatiť Ježišovu lásku väčšou úctou? Naozaj, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či sa až príliš neprispôsobujeme sebavedomému modernému svetu, ktorý stále viac bojuje o svoju nadradenosť a autonómiu.

Eucharistické Zázraky

V priebehu storočí náš Pán preukázal svoju skutočnú prítomnosť v Najsvätejšej Sviatosti prostredníctvom viac ako 100 zázrakov. Aký je zmysel týchto zázrakov? Aby dokázal to, čo povedal, a to, čo je pravdivé, ako hovorí Písmo: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16) Ježiš chce, aby sme uverili jeho učeniu a pohrozuje tým, ktorí nebudú chcieť uveriť. Boh je ochotný poskytnúť mimoriadne prostriedky na pomoc našej viere, pretože si želá našu spásu. Ježiš ide tak ďaleko, že hovorí: „Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ (Jn 10,38).

Modlitby a Adorácia

Akt adorácie mimo svätej omše predlžuje a zintenzívňuje to, čo sa konalo v samotnom liturgickom slávení. Veď len v adorácii môže dozrievať hlboké a pravé prijatie. Najsvätejšia Eucharistia je najvznešenejšou sviatosťou, v ktorej je prítomný sám Kristus Pán. Eucharistická obeta je vrcholom a prameňom celého kresťanského života. Eucharistické slávenie je konanie samého Krista a Cirkvi, v ktorej Kristus Pán službou kňaza obetuje seba samého Bohu Otcovi a dáva sa, podstatne prítomný pod spôsobmi chleba a vína, ako duchovný pokrm veriacim.

Vysluhovateľom Eucharistickej obety je jedine platne vysvätený kňaz. Kňaz môže slúžiť svätú omšu za kohokoľvek, tak za živých, ako aj za zomrelých. Môže prijať aj milodar, aby slúžil svätú omšu na určitý úmysel. Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže pristúpiť k sv. prijímaniu. Sväté prijímanie sa udeľuje zvyčajne pod spôsobom chleba - do úst alebo na ruku. Pod obidvoma spôsobmi sa môže udeľovať v prípadoch, ktoré určujú liturgické normy. V prípade nutnosti aj len pod spôsobom vína.

Riadnym vysluhovateľom svätého prijímania je biskup, kňaz a diakon. Mimoriadnym - akolyta alebo iný veriaci, ktorý má na to náležité poverenie. Je povinnosťou predovšetkým rodičov, ako aj farára, postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili a čo najskôr po predchádzajúcej sviatostnej spovedi pristúpili k svätému prijímaniu. Vyžaduje sa, aby mali dostačujúce vedomosti a primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a mohli s vierou a nábožne prijať Pánovo telo.

Kto si je vedomý ťažkého hriechu, nesmie bez predchádzajúcej sviatostnej spovede prijímať Pánovo telo. Vo výnimočnom prípade, ak je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa, môže. V tomto prípade nech pamätá, že má povinnosť vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý má zahŕňať aj predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať. Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať opäť, ale iba pri svätej omši, na ktorej sa zúčastňuje.

Pred svätým prijímaním je potrebné aspoň jednu hodinu zdržiavať sa akéhokoľvek pokrmu a nápoja s výnimkou vody a liekov. Toto pravidlo sa nevzťahuje na osoby pokročilého veku a tých, čo trpia nejakou chorobou, ani na tých, ktorí ich opatrujú.

Každý veriaci je po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie viazaný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu, najvhodnejšie vo veľkonočnom období. Veriaci sa môžu zúčastniť na eucharistickej obete a pristúpiť k svätému prijímaniu v ktoromkoľvek katolíckom obrade.

Ak má byť spoločenstvo s Kristom konečným cieľom, Cirkev vyhlasuje, že sa tak nedeje pri súkromnej modlitbe, ale sviatostným spôsobom v liturgii. Inými slovami, ak nás eucharistická úcta mimo sv. omše nevedie k hlbšiemu vzťahu s Kristom v liturgii, míňa sa svojmu účinku a neslúži svojmu účelu. Adorácia, aj vyloženie Najsv. Sviatosti slúžia tomuto účelu: adorácia tak činí v súkromnom kontexte nábožnosti a vyloženie Sviatosti v kontexte verejnom, masovom a liturgickom. Predstavujú prepojenie vertikálnej (individuálnej) a horizontálnej (spoločnej) dimenzie našej eucharistickej viery, ktoré sú životne dôležité pre každého kresťana.

Najsvätejšia oltárna sviatosť má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Väčšina z nás si pamätá dôležité okamihy svojho detstva - koľkí z nás však do týchto momentov zahŕňa aj prvé sväté prijímanie, kedy sme sviatosť Eucharistie prijali prvýkrát? Najsvätejšia oltárna sviatosť je naším spojením s Bohom. Nájdime si každý deň aspoň chvíľku na to, aby sme v bázni a úžase pokľakli pred svätostánkom a naplno si uvedomili nekonečnú lásku Pána, ktorý sa nám každý deň ponúka.

tags: #najsvatejsia #sviatost #oltarna